Čo neznášam na šoférovaní

Po presune času som si uvedomila, aké zaťažúce je pre mňa šoférovanie po tme. To zvyknem ísť automaticky trochu pomalšie ako inokedy, a  keď sa na mňa zozadu niekto tlačí ...

Idem si zhrnúť moje najmenej obľúbené fázy šoférovania, možno ste na tom podobne.

Nemám rada:

  • šoférovanie za tmy, málo vidím a svetla protiidúcich aut sú veľmi nepríjemné
  • ešte lepšia verzia dážď a tma, keď sa všetko od cesty odráža
  • keď sa na mňa zozadu tlačí auto a pritom idem na hornej hranici únosnosti, čo sa týka rýchlosti
  • keď ma niekto obieha, tak tesne, že len kúsok a líže môj nárazník
  • keď ma protiidúce auto oproti prekážku vo svojom pruhu a suverejne ju obchádza, aj keď ja idem v protismere
  • keď sú nezvyklé križovatky a poniektorí nesledujú značky, to šialené brzdenie
  • napočudovanie sneh a hmla mi až tak nevadia, pokiaľ ma sprevádzajú len na nejakých pár kilometroch, dlhú cestu si takto neviem predstaviť, asi by som sa z toho zbláznila, keď vidím, len pár metrov pred autom
  • joj a ešte milujem, máme skoro 8 km úsek so zákazom obiehania, keď predo mnou ide voľakto s ťažkou biedou štyridsiatkou ...
  • nemám rada miesta, kde nieto kde parkovať ..., alebo to môže byť komplikovanejšie, niet nad obchodné centrá na okraji mesta Hambím sa

A aby som nebola len negatívna, šoférovanie mi dalo slobodu. Dostanem sa kam chcem, kedy chcem aspoň teoreticky, koľko moja uletená pozornosť dovolí ... Nato, že som tvrdila, že v živote šoférovať nebudem, toho dosť najazdím, aj keď poväčšine len KE a okolie, stačí ...

Dievčatá, čo vás najviac rozčuľuje pri šoférovaní? A čo si naopak vychutnávate?

Diskusie Naničmama.sk: 

ja nemám rada nízke zimné slnko. A odkedy do mňa v zime nabúral šofér, ktorý nezvládol prvý sneh, tak mám obavy aj zo snehu a ľadu na ceste. Aj keď mi už syn dal dobrú radu: "mama, skús trochu veriť tomu nášmu autu"

veru to zapadajúce slnko je nepríjemne asi v každom období, keď svieti priamo do očí, prípadne okolo toho prechod do chládku, ten moment keď nič nevidím Prekvapenie

  • keď sa na mňa zozadu tlačí auto a pritom idem na hornej hranici únostnosti, čo sa týka rýchlosti
  • keď ma niekto obieha iné auto, tak tesne, že len kúsok a líže môj nárazník
  • keď ma protiidúce auto oproti prekážku vo svojom pruhu a suverejne ju obchádza, aj keď ja idem v protismere
  • keď sú nezvyklé križovatky a poniektorí nesledujú značky, to šialené brzdenie...

presne toto rozčuľuje aj mňa. To obchádzanie, keď ide v protismere iné auto,  na toto sú v poslednej dobe viacerí experti. A potom očakávajú, že niekto dupne na brzdu, aby sa mohli vopchať. Des...A na to tlačenie sa pomaly do kufra auta? Skoro som si zohnala nálepku, ktorú som videla na inom aute: "Netlač sa mi na zadok, nie som Tvoja stará." Chichocem salen sa obávam, že slabšie vidiaci šofér by sa tlačil ešte viac, aby si to mohol prečítať Veľký úsmeva to nebudem riskovať predsa.

Vsak toto, to su tak neprijemne situcie, ked uz aj ja miestami stracam sebakontrolu. A ked niekto z vedlajsej vybehne auto rovno predo mna, MM sa rovno pyta a aspon si nanho zatrubila. Nezvyknem to robit, bo uz sme zazili takeho agresivneho sofera ...., ale to su tak neprijemne situacie, snazim sa rozmyslat obcas aj  a tych druhych, ale to asi viac my zeny robime a na pohode nam to zrejme neprida ...

Oj ja šoférujem rada. Aj sa vytočiť dám, ale to takou hlúposťou, to si zanadávam jak kočiš a ide sa ďalej. Tak zvyčajne je to taká jednoduchá vec:

  • čakáš na križovatke a zľava po hlavne ide auto, ty čakáš, za tebou 10 áut čaká a ten dilino na hlavnej nevyhodí blinker a len zabočí na tú tvoju vedľajšiu a keby si vedela, že bude bočiť, tak si mohla vyštartovať ale on nie a zas ti idú autá, tak zas čakáte všetci preto, lebo niekto nepoužíva blinker
  • kamióny na diaľnici - tých sa bojím nejak a je mi jedno vpravo, vľavo či sú
  • jaj diaľnica - zúžené úseky ako keď opravujú a valia tam všetci a niekto sa rozhodne na dodávke ísť v ľavom pruhu, ešte lepšie, keď si to zmyslí kamión (inak špecialista CZ - SK šoférov)
  • autobusári - tých sa nebojím, ale dávam pozor, kedy si zmyslia sa len tak zdvihnúť zo zástavky

Inak, ja si to za volantom užívam. Dokonca aj v meste na krátkych tratiach. Ale hlavne na dlhých. Na tých milujem zapadajúce slnko zas a ten prelom na dňa na noc a noci na deň ... Chichocem sa.

Ale vieš čo neznášam naozaj? Keď na mňa začne auto pískať a svietiť a niečo po mne chcieť. Veľký úsmev 

Inak, také perly ako v Nemecku v 160 km/hod nám začala palubová doska písať, že sa nám uvolnil kryt motoru (kufor?) alebo v Taliansku počas siesty v tých super tuneloch dostaneš defekt, alebo na Vianoce o 20tej večer dostaneš za Novým Mestom náraz kancom do kolesa alebo sa ti v noci o 3tej za Drietomou postaví do cesty jeleň a oslepený čaká, čo ty urobíš, alebo mačky sa pretekajú či prebehnú pred tvoje kolesá alebo to nestihnú  - za tebou auto, oproti tebe auto, alebo prejdeš niečo mäkké - áno, to prejdenie niečoho mäkkého (kľudne aj oblečenie alebo kartón zmoknutý) - tak to NEZNÁŠAM!!!

Samé skvostné situácie. Dobrá si ty, keď ty také jazdy zvládaš.

Zlaté moje komorné šoferovanie a auto s minimom automatiky.

Ale nie - nie všetko sú moje šoférovacie topy. Občas ako bezbranný spolujazdec iba Veľký úsmev ... ale zas potom si uvedomíš, že čo je to jedna "myšička", keď všetko dobre dopadne oproti rozprávkovému pánovi lesa na ceste. Ani neviem, keby sa sám ten jeleň nepohol, čo by sme asi robili. Však to ani z auta vystúpiť radšej Chichocem sa.

Ale vieš čo milujem počas jazdy? Keď sú dva pruhy v jednom smere a auto zľava ide doprava a auto z prava doľava a v strede sa presne stretnú a nič to nenaruší, nič tam nevyskakuje ... ako taký tanec je to. To proste milujem a vie mi dušu pohladiť.

mna soferovanie bavi. Tie ngativa si nejak nepripustam, takze by som ich ani nevedela vymenovat, to by som sa musela hlboko zamysliet a zamyslat sa nad negatívami sa mi nechce Mrkám . Takze skor vnimam vsetky pozitiva. Soferujem vo vsetkych fazach dna, za kazdeho pocasia. Jasne, ze sa prisposobujem okolnostiam. Fakt ale je, ze mi prekazaju arogantni vodici. Voci tym pomalym som chapavejsia. Pamatam si na svoje zaciatky Chichocem sa .

Samozrejme niet nad pozitívny prístup vo všetkom, to len u mňa je to komplikovanejšie, lebo pre mna nie je jednoduche byt pozorna a s tym suvisi aj ostatne ....

Arogantni soferi, to su ozaj riadne skusky trpezlivosti, co to nase, ale nasich straznych anjelov, obcas. Úsmev

Odvolávam, čo som odvolala, tvrdím čo som tvrdila  ...Veľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlaheChichocem sa Hmla je hrozná aj na úseku 2km. Hambím sa

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.