Kam sme to dospeli?

V sobotu o pol deviatej večer som si povedala, že stačilo, idem relaxovať. V knižnici, kam chodím s mladšou devou som si požičala dve knižky, jasné romantika, tak som sa tešila, že pri jednej z nich zresetujem hlavu.

Vypla som počítať, zašila sa v svojom kúte, založila som si okuliare, vyložila nohy  ... a otvorila knihu .... Prečítala som úvod, ďalšiu stranu, aj tretiu, aby som zistila, že som zrejme dočítala. Nie obsah by nemusel byť až tak zlý, ale tá forma. Moja nočná mora. Už som raz na takú natrafila, rozmýšľam, či to bola ta istá autorka?

Celá kniha je totižto napísaná ako súhrn mailov, chatovej komunikácie, záznamy z telefónnych záznamníkov, dokonca súdne prepisy, lístočkové odkazy  ....., všetko medzi kamarátkami, rodinnými príslušníkmi, pracovné vzťahy ..., po love story som až nedošla.  Ako des a hrúza ...Zabalila som to po 60 poloprázdnej strane. Intenzívne rozmýšľam, ako som prečítala voľakedy podobnú knihu ...

Ako rozumiem, je to o tvorivosti, ono to teoreticky aj spád má, ale deň čo deň sedím za PC a čítam maily a a chatujem aj s deckami vo svete, aj kolegyňami, na opačnom konci republiky, až mám problém dvihnúť telefón ..., stačí. Ja chcem normálnu knihu, aj s opismi okolia, nálad, ľudí ... 

Inak neviem, prečo sa čudujem. Od Meg Cabot som čítala zopár fajn románov pre dospelé ženy, ale asi stále bude šmrcnutá tým, že veľa píše pre mládež. Už by som si mala len spomenúť, či aj prvá kniha bola od nej, žeby hej? Či ešte niekomu inému skrsol v hlave, tak nem dobrý nápad ... Či to len ja už som stará? Ešte, že som mala aj druhú knihu, jasné romantika, preskladaná traumami z detstva, takými či onakými ...To aby som zas až tak neušla z reality. Snáď ju do Vianoc dočítam, bo keď začne december, už to bude ako z rýchlika ...

Dievčatá, už ste sa stretli s  takou knihou?