Mama mi riadi zivot

Evka, napísala si toho o sebe dosť málo... Nepíšeš nič o otcovi, napríklad...

No ale...
Kým študuješ, tvoja mama má k tebe vyživovaciu povinnosť. Takže ťa nemôže podľa zákona vyhodiť z domu...
Lenže vieš, ako je to so zákonmi - dlho trvá, kým sa domôžeš svojho práva... Takže vyhrážaním sa mame súdmi by si moc asi situáciu neupokojila...
Píšem to len na margo toho, že sa ťa mama vydiera, že ak nebude po jej, pôjdeš z domu... Čo od nej nie je veľmi pekné...

Na druhej strane... Píšeš, že si dospelá a samostatná...
Evka, dospelá a svojprávna si. Ale samostatná nie - keby si bola samostatná, nebola by si odkázaná na to, aby si bývala doma a aby ťa rodičia živili. Až keď budeš pod vlastnou strechou a budeš jesť za vlastnoručne zarobené peniaze - až potom budeš samostatná...

Tak, či tak...
Hádky medzi rodičmi a deťmi nie sú nutné... Rozumiem tomu, že sa chceš cítiť slobodná a rozhodovať o svojom živote, o svojich priateľoch a iných veciach sama. To je v poriadku. Tvoja mama by už nemala v tomto vydávať žiadne príkazy a zákazy. Mala by len radiť... Čo, podľa tvojich písmeniek, nerobí...

Útekom z domu by si čo vyriešila? Kam by si šla? Kde by si bývala? Čo by si jedla? Hm?
Tadiaľto cesta nevedie...

Problémy medzi najbližšími sa dajú riešiť. A to rozhovormi...

A ešte ma napadá - máš aspoň nejaký vlastný príjem? Napríklad z nejakej brigády?
Lebo ak chceš len svoje práva a nemáš žiadne povinnosti - tak sa tvojej mame ani nečudujem, že sa hnevá...

.

a co by sa stalo kebyze o tej desiatej domov nepriides?podla mna sa len vyhraaza...naozaj ta nepobalii a neposle prec....a mysliim ze ocino by jej ani nedovolil aby ta vyhodila z domu...a mysliim si ze ked pracujes a zaraabas sama na seba a mozno ze aj prispejes nejakou korunou do domaacnosti tak by ozaj mohla tolerovat tvoje suukromie a priatelov...je mi luuto ze to maas tak tazkee..ale ak to fakt nejde s komunikaaciou tak ja by som si postavila hlavu a aj tak robila co chcem ja...raz si predsa musii zvyknuut ze uz dieta nie si...dnes je sobota,co tak iist na discu???xi

evka mozno sa len o teba boji....nie?

Evka, na jednej strane píšeš, že ťa mama vyhadzuje z domu a na druhej, že by ťa nepustila do podnájmu. Tak buď si šlapeš na jazyk ty, alebo tvoja mama...

Ak tvoja mama - tak len jedna poznámka k tomu...

Vyhrážanie sa a vydieranie je účinné len dovtedy, kým vyhrážky a vydieranie vzbudzujú strach...
Takže najbližšie, keď ťa zase mama bude "vyhadzovať", tak jej pekne povedz: "Máš pravdu, mami... Je najvyšší čas, aby som sa osamostatnila... Dohodnem sa k Katkou, Vierkou, Lenkou... a nájdeme si spolu podnájom... Alebo pôjdem do internátu..." A sama si začni baliť veci...

Táto technika však bude fungovať len vtedy, keď budeš vnútorne s tým rozhodnutím stotožnená...
Pretože pokiaľ chceš v skutočnosti zostať aj naďalej doma a tie slová vyššie povieš len "akože" - tvoja mama to vycíti...

Pocujem v Evkinych pismenkach zufale vykriky zufaleho cloveka ale aj vzdor! Georgina na to uz poukazala.
Poviem trochu z mojho pohladu, mam uz tiez velke deti, tak snad dotoho trochu vidim.
Na take spravanie, ake predvadza Evkina mama (vychadzajme z toho, ze aj objektivne je to tak, ako nam to subjektivne opisala - jej mama by to asi opisala inak) moze mat dva dovody:
- bud ju Evka uz v minulosti nejakym sposobom sklamala a tak jej neveri, ze sa ta situacia uz nezopakuje
- alebo sa jednoducho boji o svoje jedine dieta co je v dnesnych neistych dobach do urcitej miery pochopitelne. Ak vsak vychovala svoje dieta dobre (a to by teda ako matka mala vediet), tak az na nejake ozaj vynimocne nepredvidatelne pripady sa nema coho bat a mala by verit svojej vychove a teda aj svojej dcere.
K vyberu kamaratov - suhlasim, ze kazde dieta ma pravo si kamaratov vyberat, ale na druhej strane - rodic ma za sebou podstatne viac zivotnych skusenosti a vidi casto aj veci, ktore mladi clovek bez tychto skusenosti nevidi. Zakazmi sa nic nevyriesi, ale mlady clovek by mal aspon vypocut, co mu rodic chce povedat. Uprimne a otvorene priznavam, ze najma v synovom pripade som nie vzdy bola nadsena jeho vyberom - a nakoniec z toho kamarata, voci ktoremu som mala najvacsiu nedoveru sa vyklul velmi mily a prijemny mlady muz, ked som ho spoznala blizsie - tak, ze chodil k nam, obcas dokonca u nas prespal (vsetky moje deti maju "maniu" bud si volat kamaratov na prespanie cez weekend k nam, alebo chodit k svojim kamaratom).Je to idealna prilezitost, ako spoznat s kym sa deti priatelia (a teda obcas si aj "opravit mienku"). Mozno by si aj ty Evicka mohla nieco taketo skusit (bud len navstevy u vas, alebo aj s noclahom, podla toho, ci na to mate podmienky) - mama by spoznala tvojich priatelov osobne a mozno by tiez zmenila mienku.
Pokial ide o tu "zaverecnu", tiez sa mi (dodnes) nepaci, ked sa mi deti flakaju vonku po nociach, ale pravda je, ze nejaka poriadna zabava v klube ci na diskoteke ozaj zacina o 9-10, takze byt doma o desiatej - neprichadza do uvahy. Mna napriklad trapi to, ze k nam chodia autobusy tak do pol 11 a potom uz len pesi - a to mi pride dost nebezpecne. Radsej potom deckam poviem,nech si zoberu moje auto, aby som vedela, ze sa bezpecne vratia domov. Nadsena z takych nocnych vyletov napriek tomu velmi nie som, ale zakazovat nezakazujem, lebo doteraz moje deti nesklamali doveru, ktoru im davam.
Skus Evka mozno dat aj mamine precitat, co sme ti tu napisali, mozno ked uvidi, kolko inych zien-matiek tu vyjadrilo svoje nazory, tak aj ona ten svoj zmeni.
Hlavne sa skus zamysliet nad tym, preco ma take postoje ako ma -ked odhalis pricinu, tak zaroven aj najdes riesenie.

Evi,prepáč ale podla toho čo píšeš mi pripadáš ako" dieta" ktoré nevie čo chce - sory ale tak to cítim.Baby ti tu radia a ty si stále len to svoje,porozmýšlaj čo vlastne chceš a potom sa aj ROZHODNI - a nie len čo povie mama-že mama by s tým nesúhlasila-ved prosím ta ked sa tak TY rozhodneš a odídeš tak ti môže byt jedno či s tým mama súhlasí alebo nie - ved mama s tou kamarátkou bývat nebude...A ak to s tým podnájmom nejde tak potom ti zostáva si veci vyrozprávat a nájst spoločné riešenie s mamou!!!Pekný den

No ja len toľko evka, že som mala kamarátku ktorej mama kybicovala úplne do všetkého...Táto moja kamarátka si veľmi dobre rozumela so svojím ocinom...No prešla si tiež kadečím, aj sa pokúšala s mamkou sa dohodnúť,ale to sú typy ľudí ktorí potrebujú komandovať...No komandovala ju ešte aj vtedy keď sa kamarátka vydala, porodila dve deti, dali si s manželom vlastný domček ako tak dokopy...Prešla na komandovanie svojho zaťa, ako má stavať garáž, a prečo robí toto takto a nie hentak...No a moja kamarátka bola na môj vkus prílišný dobráčisko...Vieš ja by som to nezniesla, ja som sa s rodičmi aj pohádala ak bolo treba, alebo ak nevedeli pochopiť čo a ako myslím, odišla som do podnájmu ešte skôr ako som sa vydala aby nemuselo dochádzať ku hlúpym a nezmyselným konfrontáciam...Ak budeš taká tolerantná ako moja kamarátka tak ti tvoja mamka bude riadiť život aj keď sa vydáš...Na druhej strane som ju však vždy obdivovala za to aká je k svojej mame trpezlivá, ako si nechá riadiť svoj život...Obrazne povedané ja by som bola bývala schopná "vraždiť" keď ma naši komandovali- hlavne otec...Je to o našich povahách, kto koľko znesie a či to chce znášať...tebe to zjavne vadí, ale zatiaľ to znášať chceš, zatiaľ prevažujú dôvody prečo si to necháš

Evka, takže (ak tomu dobre rozumiem), do internátu ísť nechceš (lebo čo by rodina na to povedala), do podnájmu ísť nechceš (nechceš vyhadzovať peniaze, kamarátky s tebou bývať nemôžu, mama by to nedovolila...), doma nie si spokojná, lebo mama ťa komanduje (a kamaráti sa ti za to posmievajú).

Už som ti napísala vyššie - si dospelá, tak sa tak aj správaj. Prevezmi zodpovednosť za seba, svoje rozhodnutia a za svoj život... Prestaň sa obzerať na to, čo by povedala mama, rodina, kamaráti... Rozhodni sa a podľa toho konaj.

Máš v podstate dve možnosti:
1. Osamostatniť sa.
Aj za cenu toho, že by si bývala v internáte, alebo v podnájme s cudzími ľuďmi, kedže kamarátky s tebou bývať nemôžu (Tak sa to bežne robí - dáš si inzerát, že hľadáš spolubývajúcu, vieš? Videla si "Priateľov"?)

2. Zostaň doma.
A trpezlivo a opakovane sa snaž s mamou dohodnúť po dobrom. Zrejme má o teba strach, zrejme sa nevie vyrovnať s tým, že čoskoro tak-či tak z domu odídeš...

Evka, byť dospelý nie je len o výhodách... Všetko má dve strany... A nedá sa večne len vyberať hrozienka z koláča...

No ale zas na druhej strane neviem prečo mama takto komanduje dcéru...V živote nikdy ma rodičia nekomandovali o koľkej hodine mám byť doma,keď som bola na zábave tak bolo jasné, źe prídem domov nad ránom, nanajvýš povedali, že sa o mňa báli keď som sa zdržala viac ako som predpokladala...Nevyberali mi partnera...myslím, že dieťa- aj keď má 19 rokov sa ťažko orientuje vo vzťahoch a ťažko sa osamostatňuje keď vyrastalo v atmosfére obmedzovania a komandovania...Keď sa to tak vezme ja som mala slobody oproti evičke až až, ale aj dôvery a aj preto som dokázala v pohode od rodičov odísť a osamostatniť sa...No každopádne evička je to tvoj život a ak ťa to mama nenaučila budeš sa to musieť naučiť sama, že bude taký akým si ho sama urobíš

Klodik "Prečo mama takto komanduje dcéru" - myslím že preto lebo jej to dcéra dovolí...Ak sa skutočne správa Evka tak ako píše,nemala by mame nechat nech s nou "manipuluje" - aj ked je to mama nemôže predsa až takto zasahovat, pokial si dcéra plní aj určité povinnosti ktoré sú normálne v každej domácnosti...Ak je to ale inak,napr.že matka vidí že dcéru je ešte treba kontrolovat,že sa správa povedzme nezodpovedne a "detsky", podla mna je tažko radit ked nevieme ako to tam naozaj je...

No to je goool Lydush,mali sme rovnaký myšlienkový sled...

To je potom dobre,ked vieš že si poradí...má asi dobrý zdroj ...

Ja som tento blog prečítala až teraz, tak prihodím svoju skúsenosť. Vlastne mojej dcéry. Prešla si svojím peklom a navzdory všetkému ušla na druhý koniec republiky do BA. A neviem Evka, ale tvrdíš, že v podnájme sama nevyžiješ. Moja dcéra je v Blave skoro rok, pravidelne brigáduje, čiže nemá stálu prácu a podnájom si platí sama - 5 000 mesačne. Je pravda, že nie vždy jej to vyšlo a občas sme jej prihodili, ale chcela to sama, snaží sa a zvláda to. A život si riadi aj riadila sama. Pritom môže bývať s nami, ale nechce a stavia sa na vlastné nohy. A tiež študuje externe, takže dá sa to , len treba chcieť. Aj ja mám pocit, že ti vyhovuje pohodlie domova. Veď keď máš zamestnanie,čiže aj vlastný príjem, tak sa buď zmier s podmienkami doma, alebo si vytvor vlastný domov. Možnosti máš, len si musíš vybrať.

Ahojte,
prihodim vlastnu skusenost. moji rodicia ma tiez komandovali alebo som to tak ja vtedy ked osm mala dvadsat citila. teraz vnimam vsetko inak. Dokonca si vravim, ze ma komandovali malo. O deviatej doma to bolo uplne normalne aj ked som bola na gympli.. Capem teraz ze mali o mna strach. Som im dokonca vdacna, lebo som pubertu presla bez vaznejsich urazov
Myslim si , ze evka by rada mala pohodlie a istotu domova a slobodu k tomu, len to jednoduch onejde. Bud mam slobodu a rozhodujem sa ako chcem, kam pojdem kedy pridem alebo som dieta svojich rodicov pod ich strechov a respektujem ich priania ohlande prichodov a podobne. Drzim ti palce Evka, aby si sa rozhodla spravne

Prepacte,ale neda mi to sa nezapojit.

Posobite na mne vsetci staromodne. co je na tom ked chce ist raz za tyzden von,to hned musi ist byvat inde a samostatne..doma pomaha,roi mozno setko tak ako ini,akurat chce ist raz von,vtedy uz aj tak doma spia,ona namiesto spanku hcce ist von za kamosmi..co je na tom,preco y hned musela zit samostatne..ja som mala to iste..jej mama by mala pohcopit ze ona robi vsetko doma co jej povie a chce len aby mohla ist von...a to ze jej vybera kamaratov je podla fas dobre??ved si uvedomte ze nema 15 nie na zakladnej alebo na strednej ved ma 20 rokov..nechapem naozaj preco to takto berete..uplne ju chapem,vsak to ze chce ist von neznamena ze si musi hned zit po svojom, to by bola trochu dovna domacnost keby jej povedali,ze bud budes doma,alebo si najdi ide byvanie...asi ste si nevsimli aka je doba..ejka vela statsia...tiez mam nazor ze nemusis ist hned byvat prec,sak ide o jeden den v tyzdni

Tiež si myslím, že problém môže byť postavený aj do tejto roviny.Proste normálna baba ktorá žije s rodičmi, len mamka ju kontroluje viac ako treba...Na to v akej polohe tento problém je si musé evka nájsť odpoveď sama...vždy je viacero ciest...No ja len dúfam, ýe raz nebudem svojich synov komandovať a v dobrom im vysvetĺovať, že pokiaš žijú so mnou pod jednou strechou tak budú dodržiavať moje pravidlá...Evička držím ti palce pri vylietaní z rodného hniezda a nech sa to udeje takým spôsobom aby to nerozbilo vaše rodinné vzťahy...Konaj ako ti srdiečko káže...

Jednoznačne ide o určenie si pravidiel.
Musiš mame predostieť, že si už dospela, že správaš ako dospelá.
Mama musí cítiť, že je na teba spoľahnutie.
Porozmýšľaj, spíš si čo robíš pre domácnosť, v ktorých všetkých veciach sa na teba spoliehajú ako na dospelú, tak prečo nie aj vo vychádzkach a v tvojich návštevách. Triezvo jej argumentuj, že ti nemá čo hovoriť do tvojich vzťahov(ani ty jej nevraviš s kým sa má stýkať a s kým nie). Toto tvoje trapenie ma už hlbšie korene..keď ste si nebudovali dôveru vo vzájomnom vzťahu.
Keď sa rodič a dieťa dostávajú na rovinu rovnocenných partnerov, tada nie ja prikažem.tz vykonáš), je to ver ťažké pre obe strany..aj my mamy sa musime veľa učiť...
Tak kľud a argumenty, nemusiš hneď utekať z domu.

Toto tu je ako hádzanie hrachu na stenu - niektorí (-é) osôbky si stále len to svoje budú húsť....
Napriek tomu, že toto už nie je ani staromódne, ale archaické: kedysi platilo "Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj!" - rodina by síce nemala byť ako koncentrák, ale bohužiaľ, kým raz deti (nech sú akokoľvek staré) žijú s rodičmi, musia rešpektovať ich pravidlá. Druhá vec je, že o tých pravidlách je (zväčša) možné sa dohodnúť. Aj na internáte, na podnájme (proste všade, kde žije pokope viac ľudí) treba dodržiavať určité pravidlá. To pravidlo, že kedy treba prísť domov nemusí súvisieť s tým, že by matka chcela dieťa obmedzovať - dieťa zostane pre matku dieťaťom do smrti - a preto až do vtedy bude cítiť zodpovednosť zaň a bude sa oň báť. Sú matky, ktoré jednoducho nezaspia, kým nemajú dieťa doma pod strechou.
Toto tu tiež už bolo napísané -inými slovami - mojej najlepšej kamarátke povedal jej otec, keď sa tešila, že už má 18 a je dospelá "Pre mňa budeš dospelá, keď sa budeš vedieť o seba po každej stránke sama postarať - čiže aj zarobiť si na seba, dovtedy si moja dcéra a budeš fungovať podľa mojich pravidiel!"
O tých pravidlách sa tej potom treba dohodnúť - aby aj vlk bol sýty aj ovca celá.
Už som raz povedala - Evkina mama možno vie, prečo má také pravidlá, aké má.
Howgh, dohovorila som na túto tému.

Mam 2 dospele dcery,27a23rokov.Pokial chceli ist von,podotykam,ze na prvej diskoteke boli v 15-tich,a dlhsie ako do 22hod,chcela som vediet kde su,s kym su,a kedy pridu.Ak mi povedali,ze pridu o 24,zabavali sa,zavolali,ze pridu napriklad o 2 rano. Ja som vedela kde su,kedy pridu.Bola som spokojna. A moje dcery boli spokojne tiez.Do vyberu kamaratov sa nemontujem,a vyberu priatelov uz vobec. Takze,skus mame povedat,ze prides najneskor o 24,a kde budes. A urcite ta nevyhodi,ako mama to viem. Ale potom svoje slovo aj dodrz. Drzim palce.

Ahoj Evka! Aj ja mám panovačnú mamu. Rozdiel medzi nami dvomi je vo veku. Mám 37 rokov a moja mama ak to dovolím, je schopná ešte aj dnes tvrdo zasahovať do môjho života. Ja sa tomu od 18 rokov bránim. Chcela mi so svojim kolegom dohodiť chalana, jeho syna. Po týždni dostal kopačky a mame som povedala, že sa k sebe nehodíme. Potom sa jej nepáčil môj chalan, že je škaredý,tučný a nechodí do kostola. Najprv to bolo, veď sa ešte neberieme o rok som povedala, že sme sa zasnúbili a dnes sme už manželia vyše 13 rokov. Mama nechcela, aby som šla na vysokú. Povedala som,ak nájdeš zamestnanie, ostanem doma. Mňa prijali na výšku a dnes je to len jej zásluha, že som vyštudovala a mama už zabudla, ako napísala 30 žiadostí o zamestnanie v mojom mene, o ktoré som v tom čase nestála, ale mama chcela, aby som bola doma. Po výške som sa vydala a chcela som deti, ktoré podľa mamy nebolo vhodné mať. Mala som ich a nenechala som si do toho hovoriť. Mam dve deťúrence. Teraz ich chce mama vychovávať podľa svojich predstáv a čuduje sa, že ako babka, nie je veľmi v obľube. Nevyhýbam sa jej, ale bývam 500 km od mamy a niekedy ani to nestačí na to, aby do niečoho nevhodne nezasahovala.
A teraz druhá strana: Mama je už 30 rokov vdova. Sama musela vychovávať mňa aj brata a teda aj rozhodovať. Nikdy to nemala ľahké. Chápem aj prečo ma obmedzovala a chcela mať pri sebe. Som chorá. Mám EPI a mama mi nechcela zle, len jej pomoc už bola nad moje sily. A ona si nechcela priznať, že niektoré veci robiť jednoducho nesmie. Napríklad preberala v mojom mene a bez môjho súhlasu a vedomia poštové zásielky do vlastných rúk, keď ja som už mala niekoľko rokov iný trvalý pobyt a iné priezvisko. Ani po vysvetlení nepochopila, že prečo. Chcela byť osožná. Ale vtedy som jej nakričala. Všetko má svoje hranice. Už to nerobí.
Samota jej nerobí dobre. Pravidelne spolu telefonujeme a až to bude potrebné, príde mama bývať k nám. Ale u nás bude asi viac sama, ako doma, lebo tam má rodinu, známych, priateľov a bojím sa, že to jej bude chýbať. Pretože ona má svoj svet a ja svoj. A naše svety sú odlišné.

Svoj príbeh som napísala, aby si videla, ako to možno bude vyzerať o pár rokov. Povahy ľudí nezmeníš, len sa môžeš zariadiť tak, aby si aj Ty bola vo svojej mladosti a vo svojom živote spokojná. Lebo nemá zmysel teraz ustupovať a o pár rokov niečo zatrpknuto vyčítať.

Užasný príbeh zo života ,tu je jasný príklad že sa všetko dá ked sa chce...

Ahoj, tiež sa radím k tým, ktoré takmer v tvojom veku (o rok neskôr) tlačili kočík , ale poznám aj to, čo je to mať panovačnú matku. Ja však na rozdiel od teba som panovačná tiež (troška ), takže u nás to vyzeralo véééľmo veselo. Až kým som sa neodsťahovala, čo bolo hneď po gympli. A študovala som denne, robila po nociach a dalo sa. Dokonca som mala toľko peňazí, čo už mať nikdy asi nebudem - stále som si dačo kupovala, v bare sa dá zarobiť slušne. Každý mesiac dačo - raz staršiu telku, potom DVD prehrávač a tak ďalej postupne. A čo som si vtedy nakúpila handier (ako taká trubka, čo práve začala zarábať )... Takže určite sa to dá, i keď to nie je sranda. Dokáže to asi len taký mladý človek. Dnes už nevládzem tak málo spať a toľko makať (a to mám len 23, no už na krku nejaký ten záväzok a mužíčka a veľkú domácnosť).
Na nič lepšie ako odísť, som odvtedy neprišla. Taktiež som však bývala na rôznych privátoch s rôznymi ľuďmi a je jasné, že kam prídeš, budeš sa musieť prispôsobovať. A mnoho ráz to bude aj viac na hlavu postavené ako mamine výpadky. My žijeme s kamošom i teraz a tiež niekedy zvažujem, či si nemám zavolať sanitku, lebo sa idem od nervov zblázniť. Bývala som fakt s kadekým Aj s povaľačmi, ktorí si náš bytík v Prahe zamenili za squot a zabúdali si zarobiť na nájomné a vyfajčili mi aj poslednú cigaretu a zjedli posledný rohlík... A tak. V rozhodnutí osamostatniť sa ťa podporujem. Len nečakaj, že sa teraz všetko zmení na americký sen (spomínaní Priatelia ). Žiť s cudzími ľuďmi - či na intráku či v podnájme - je tiež mnoho ráz o trpezlivosti.