my užasne nanič mamy a nase fobie

Áno,mám strašnú fóóbiu a to keď ideme autom,tak sa strašne bojím,že do nás niekto nabúra,že dostaneme šmyk,že sa niečo stane,strašne mi to znepríjemňuje život a čo viac ešte môjmu mužovi/chudák,on je šofér/.Asi som musela v minulom živote nabúrať,alebo čo,keď sa tak bojím.Už som premýšľala aj o tom,či by sa to nedalo hypnózou nejako zničiť.A bojujem tak,že jazdiť sa musí a ja k tomu ešte mám rodičov 220 km od nás,tak si viete predstaviť tú cestu.

To mám tiežaj ja .. najmä keď ja šoférujem. Vždy keDˇmám ísť niekde ďalej autom .. a s deťmi .. a najmä teraz v zime ... mám z toho stresy. A teda nejako sa to nelepší skúsenosťami . .ako mi vraveli. a bojovať som už všelijako skúšala, aj úspešne .. ale tých havárií na okolí je teraz toľko, že sa znova človek začne báť. Aj dobrí šoféri mávajú havárie . .. minule keD´bola tá prvá snehová kalamita a neodhŕňali cesty ... aj dcéra už bola so svokrovcami v garáde .. dobre dopadlo na šťastie. Teraz vždy ďakuje svojmu anjelikovi, že ju pri havárií ochránil .. Tak aj ja tak.

Je možné mať aj fóbiu z istého človeka? Lebo ak áno tak aj ja mám jednu "nevšednú"
fóbiu a volá sa Janafóbia-názov je odvodený od mena manželovaj kolegyne. Nadobudla som ju pred takmer piatimi rokmi a nie a nie sa jej zbaviť. A jej prejavy? Triaška, pocity na zvracanie, takmer rozpad manželstva. Časom to vôbec neprechádza a objavuje sa to aj pri náhodnom, či nechcenom vyslovení tohto mena mojím manželom, či pri nutnosti navštíviť manžela v jeho kancelárii.Nepomáha rozum, ani srdce- asi to chce psychológa? Ako proti tejto fóbii bojujem? Jediné čo mi zatiaľ pomáha aby takéto stavy neprichádzali- totálne som ju vyškrtla zo života,nenavštevujem jeho kanceláriu, zapchávam si pred ním uši aj srdce, len aby som nezapočula jej meno. Manžel to zatiaľ celkom nepochopil- asi to berie, že som vyškrtla zo života aj jeho. Fóbie sú svine- taaaaaak strašne človeka obmedzujú-tak veľmi chcem svojho muža opäť ľúbiť a tak stráááááášne sa bojím...

ja mám strach z výšok /taký pohľad z 12 poschodia teda nemusím a a nemusím ani po sklenených schodoch napr v auparku/ , výťahy mi tiež moc dobre nerobia, hlavne také tie nemocničné a v hypermarketoch, tam cítiš každý pohyb žalúdku blé, pavúčky a sršne a čmeliaky tiež moc nemusím. A z niektorých ľudí mávam tiež fóbie, ale keď sa takéto dostaví, tak ich mažem zo svojho života.
A inak so normálna. Si myslím .

Pred pár rokmi mi diagnostikovali agorafóbiu - je to sociálna fóbia. Nemám rada preplnené priestory, plné ľudí - obchody, kostoly. Musím v takej preplnene miestnosti stáť vždy blízko dverí, aby som mohla zdrhnúť, keď to na mňa príde. Teraz je to zvládateľné, ale niekedy som sa musela liečiť aj medikamentmi. Nezvládala som to a nemohla som chodiť medzi ľudí, do obchodu, do kostola a pod. Bolo to na nervy, triasla som sa ako osika, sprevádzali ma také úzkostné stavy, že som myslela, že sa snáď jedného dňa z toho zbláznim. Liečenie trvalo pár rokov a už to teraz zvládam bez liekov, len správne dýchanie a vsugerovanie pozitívnych myšlienok.

Lydush, tak to si tá šťastnejšia osôbka. Ja sa tiež vždy modlím, keď nás niečo čaká a mám potom taký lepší pocit.

Lydush,ani ja si nepripúšťam,že sa niečo stane,len sa strašne bojím a nejde to ovládnuť a ja mám dosť pevnú vôľu.Proste to je vo mne a neviem to zo seba dostať.A mimochodom,Ty začni pozitívne myslieť na to,že už si tehotná a splní sa Ti to,len treba veriť.............

Lydusha s tým pozitívnym myslením je to super,len si to človek musí dobre vypočítať-ha-ha-ha.Máme zaužívaný s deťmi taký rituál- večer si prajeme všetko dobré do ďalšieho dňa, aby sa nám darilo a mladší syn k tomu pridá vždy ešte takú repliku: a vlastne všetko dobré čo sa dá zaželať. Vždy si to tak zaželáme aj keď niekto z nás niekam odchádza. V lete bol manžel na dovolenke s deťmi v Rumunsku a na miesto kde mali prespať dorazili až v noci, rozložili ohník, postavili stany a išli spať. Nezabudli si zaželať na nasledujúci deň všetko dobré, aby mali pekné zážitky a aby sa im darilo. nuž ale prerátali sa, to už bola noc a tak si to zaželali až na ďalší deň. v ten deň ktorý ostal nepokrytý týmto "rodinným zaklínadlom" na aute havarovali.Ale inak sa snažíme veeeľmi pozitívne myslieť...

To je jasné, že sa dejú aj zlé veci- teda mi ich vnímame ako zlé, ale v konečnom dôsledku sa po čase ukáže aký mali pre nás význam. Ak chceme tak ich pochopíme-všetko má svoj zmysel. Dokonca chápem aj to prečo sa stala tá havária- vnímam zmysel toho čo sa stalo- a deti ostali ochránené- nič sa im nestalo, aj keď sa vlastne džípom zrútili do niekoľkometrovej rokliny, všetko si to odniesol len manžel. Stalo sa to a malo to svoj význam. Len človek sa niekedy taaak snaží aby sa nič nestalo, no a proste sa stane...

My sme mali s manželom haváriu pred 4 rokmi. Autom sme sa prevrátili a skončili v priekope, lebo nám jeden frajer na peknom fáre nedal prednosť a vyrútil sa na nás z vedlajšej cesty. Dokopy sa nám nič nestalo, ale auto bolo na cucky, aj zadné okno s predným bolo vyletené, ešteže sme mali pásy. Keď rodina videla auto, mysleli si, že sme to nemohli prežiť. Vtedy stál pri nás Boh a všetci anjeli. Manžel si dokonca našiel pod nohami nejaký ťažký predmet /už si nepamätám, čo to bolo/, no keby mu to spadlo na hlavu a nie pod nohy, určite by bol na mieste mŕtvy. Som šťastná, že nám dal Boh ešte jednu šancu a nechal nás na tomto svete. Všetko má nejaký zmysel a človek si aj mnohé uvedomí a prehodnotí svoj život, môže to byť aj taký varovný prst, no ťažko povedať. Aj keď fyzicky sme boli v poriadku, ja som mala dosť dlho vážne psychické problémy a bolo to zlé, ale chvala Bohu som sa z toho dotala. Muž bol odolnejší a vďaka za to,lebo ma vtedy veľmi podržal a pomohol mi sa z toho spamätať. Verím, že je niečo medzi nebom a zemou..................

Nuž,baby,kde sa to posunulo od fóobií.Ja myslím tiež pozitívne a myslím si,že všetko zlé je na niečo dobré.buď nás to má niekam posunúť,alebo oddialiť,alebo priniesť........

Nooo ale má to niečo spoločné. Veď keď sa človek učí prekonávať fóbiu ktorou trpí, ak je to fóbia ktorá mu znemožňuje bežné fungovanie v živote tak musí mať aspoň štipku pozitívnej sily v sebe a veriť že postupnými krokmi sa to dá prekonať. Fóbia podľa môjho laického pohľadu je nejaký silný psychický blok ktorý v určitých situáciách človeka doslova blokuje, odpíše ho aby konal tak ako by konal za normálnych okolností. Taká fóbia z ľudí to je vážna záležitosť-to človeku bráni pracovať, nakupovať, chodiť medzi ľudí ,mať akékoľvek sociálne kontakty...a v takej situácii nájsť ten kúsoček pozitívna v sebe môže človeku až život zachrániť...

mne asi niekto v minulom zivote vypichol oci a hodil ma do vody naozaj mam problem ist k ocnej lekarke lebo mam hrozny pocit ked sa mi niekto blizi k oku.a este aj ked vidim v telke zabery spod vody alebo v dakom tunely...normalne sa zacnem dusit...uplne zabudnem dychat....
a co sa tyka tej druhej temy ktora tu vznikla tak vam prilozim jeden novorocny vins:
Vziať do rúk 12 mesiacov, dôkladne sa očistiť od každej zlomyseľnosti, chamtivosti a nenávisti.
Každý mesiac rozdeliť na 31, 29 a 30 dielikov tak,
aby to vystačilo na celý rok.
Potom si každý deň upraviť tak, že zoberieme:
1 porciu dôvery,
1 dávku poctivej práce,
2 dávky dobrej nálady,
k tomu pridáme:
3 kopcové lyžice optimizmu,
čajovú lyžičku znášanlivosti,
zrnko taktu a štipku trpezlivosti.
To všetko premiešame a zalejeme množstvom lásky.
Takto pripravený pokrm ozdobíme kytičkou pozornosti
a podávame s milým úsmevom a priateľským slovom.
Priatelia, dobrú chuť každý deň v roku 2008!

waw to je zaujmave viem o tom ze tuto moznost ma len par jedincov...udajne ja som ju mala otvorenu a dalo sa so mna cerpat..ale myslim,ze uz som zavreta))))) asi pred 14 rokmi som robila v jednej firme a moj sef bol vegetarian a jogin.Isty cas bol v dakom klastore asi v indii ci kde uz som zabudla a ked sa vratil tak mal neskutocnu moznost cerpat druhych z energie a mna isiel celu vycucat...kvoli tomu som dala vypoved..chodila som domov strasne znicena...asi tak pred rokom sme sa znova stretli na jednom pracovnom jednani...a ja som ho uz videla uplne inac..normalne som sa mu dokazala divat do oci a nic som necitila nedala som mu ani kvapku svojej energie ...nato mi on povedal,ze mi gratuluje k uspechu...takze asi som na tom dobre

Prasa bol ten tvoj šéf,ale keď bol taký vzdelaný,mal by vedieť,že sa mu to vráti,aby potom z neho niekto necucal.

hm hm hm... tak ja som asi ozajstne zafóbiovaný človek-
čím som staršia, mám väčší strach z vody- predstava plávania v jazere plnom rôznych rýb a rias, hlbočiny podo mnou...nie, ďakujem.
A ešte mám aj klaustrofóbiu- väčšinou keď sa ku mne približuje istý typ človeka, alebo preplnené priestory ľuďmi alebo priestor, v ktorom "nemôžem roztiahnuť ruky"...

Pridám sa aj ja Ja mám strašnu klastrofobiu aj agorafóbiu bojujem s tým už dávno,niekedy sa mi darí niekedy nie .Chcem sa spýtať Fifinka kde si sa liečila alebo akého špecilistu si navštivila ja som raz bola u kyniezologičky ale nič moc mi nepomohla.Ďalej trpím keď ideme autom lebo pred pol rokom sme mali autohaváriu a teraz keď niekam ideme vidím každé auto že do nás nabúra (hlavne ak ide z vedľajšej cesty ,lebo tá ťava čo do nás nabúrala nám nedala prednosť vychádzala z bočnej uličky na hlavnú).Lepšie je keď šoférujem lebo na to nemyslím a musím sa sustrediť na cestu.takže baby môžeme založiť aj klub fobistiek to bol pokus o žart.

inak od tej autohavárie stále myslím len na zlé veci ja večný optimista som sa nejako preladila na pesimistu ale vždy si poviem čo sa má stať sa stane čo nás čaká nás neminie .Anjeli strážni stáli pri nás pán Boh chcel aby sme tu ešte zostali a žili si pokojný krásny život,aby sme boli zdravíýa šťastný ...