Nadávala mládež voľakedy toľko čo dnes?

U nás v Trenčíne máme všetko. Aj sme mali . Hlavne na mojej trase autobusu bolo poľnohospodárske učilište - tzv. "bačovská" vysoká  ... chlapci a dievčatá mali veľmi širokú slovnú zásobu ohľadom pomenovania a používania zvieratiek ( to bolo asi v rámci výuky ) a aj veľmi širokú škálu použitia názvov pohlavných orgánov a aktov s tým súvisiacich . Takže pokazená som bola z autobusu. Že sme si to dovolili v rámci "machrovania" medzi sebou to je jedna vec, pred dospelými nepripadalo v úvahu. A v podstate to evidujem aj teraz tak.

Inak, ja neviem - v mojom okolí sa nadáva - ženy, muži, všetko jedno. A bola som poučená, že nemáme chlapov pripravovať "o gule" požadovaním, aby pri mne nenadávali. Na moje prekvapenie vadí mi to menej, ako som si myslela, že mi to vadiť bude a na moje ešte väčšie prekvapenie, nenadávajú takmer vôbec, aj bez mojich kárnych pohľadov .

PS: "do kelu" je nadávka?

Nenadávalo, alebo to nebolo tak počuť. Teda ja si pam ätám aj ten hlboký socializmus a ako deti sme tak vulgárne nenadávali. Je pravda, že to tiež záviselo kde v akej partii ste sa pohybovali. Boli deti, ktorých rodičia sa zdžiavali viac menej po práci v krčmách a tak občas počuli aj tie "silné slová" ale používali ich len medzi sebou. Mám skúsenosť aj od školských lavíc...41 rokov v školstve, kde sa mi prešlo rukami tisícky detí v dvoch dobách- tej socialistickej a tejto už tzv. demokratickej. Ten rozdiel bol z roka na rok hroznejší a verte, že som bola rada keď som odchádzala na dôchodok. A to nielen preto, že únava sa hlásila ale tá zmena správania detí bola veľká a viditeľná... pravda, taká ako to videli doma, ako to počuli doma. Počúvať dnešné deti rozprávať medzi sebou je, dovolím si povedať hrôza... žiadna úcta k dospelým, žiadna úcta k okoliu a žial žiadna úcta ani medzi sebou a tým ani sám k sebe. Niekedy to je o tom aby sa vyrovnali tým druhým lebo tí čo tak rozprávajú sú "šík" ... možno za to niekedy nemôžu ani rodiny a prostredie kde s vychovávané...prispôsobia sa jeden druhéme a doma mu to ani nenapadne povedať.... nie od strach ale preto, že tam sa tak nerozpráva a nepríde mu to ani na rozum tak hovoriť.... no moc som sa rozpísala  ale toto mne trhná uši stále nech som kdekoľvek, je to smutné 

poznámka na okraj - na slaboprúde v Bratislave sa určite nadávalo. Aj keď po pravde, tam to bolo hlavne o dvoj a viaczmysloch. A vlastne sa stále točilo o tom istom aj bez skrytých narážok...

Na nadávanie som bola vždy citlivá. Dodnes sú slová, ktoré nepoviem. Niektoré ani v duchu . Myslela som si, že je to tým, že som človek veriaci.

V poslednej dobe som dosť čítala Pištu Vandala -  redaktor náboženskej redakcie v rozhlase a zároveň zapálený metalista. A on to vysvetľoval, že veď to je len zhluk písmen v istom poradí. Že sa nič nedeje, metalisti sa proste nemôžu vyjadrovať inak.

Tak som začala o tom viac premýšľať a snažím sa to viac si také vyjadrovanie nevšímať. Vadí mi, keď je to moc blízko mňa, ale už sa snažím neriešiť.

Mmch, mladí podľa mňa tie vulgarizmy často používajú vtedy, keď im dochádza slovná zásoba. Keď nevedia nájsť vhodné slovo, tak proste použijú niečo také všeobecné. Dokonca si myslím, že veľa toho, čo ešte naša generácia brala ako vulgarizmus, dnes už pociťujú ako bežné slovo.

Som ako Daša, niektoré slová ja jednoducho neprecedím cez zuby, do riti či do kelu ale za vulgarizmus nepovažujem. Dokonca strá žena mi hovorila že nadavať ty k.. či do p... je vraj nie hriech, lebo to je pomenovanie tela a ja som jej odpovedal tak prečo nenadavate ty penis, do vaginy a pod. potom to pre mňa nebude vulgarizmus v takom zmysle ako ho teraz vnímam.

Ja som tak nebola vychovávaná u nás sa také niečo nehovorilo a vadilo mi to aj na škole aj všade.

Pre mňa je hrôza počuť mamu ako hovorí taký pre mňa vulgarným spôsobom s deťmi a nevidí v tom nič zle - však ja som taká, ja hovorím ako mi zobák narástol - to je jej odpoved.

Som rada že toto všetko nemajú radi ani moje deti, takže je to o rodine a rodičoch čo hovoria a ako hovoria.

Ja chodím teda chodila som viac autobusom a veru počuť deti, lebo 10-13 ročný futbalisti sú pre mňa stále deti a ježia sa mi z toho vlasy na hlave. No po pravde kto chodí na dedinský futbal tak nič iné nepočuje zo všetkých strán takže je to pokračovanie.

Nenadávam, do riti je asi to najhoršie, čo dokážem z úst vypustiť. Ale taká Alenka z vedľajšej ulice už v 6. tr. ZŠ dokázala za minútu povedať toľko vulgárnych slov ako 10 chlapov v bufete na stanici. Na gympli sa sem-tam nechal niekto uniesť, väčšinou z chalanov, ale mali sme aj takých, ktorí aspoň pred dievčatami nenadávali. A ešte jedna kamoška, ale ona iba zbrobneliny používala Na vš to bolo o tom, koľko som tolerovala. Všetci vedeli, že s nadávkami u mňa klesajú do bažín, tak tí, čo sa chceli so mnou baviť, museli sa bez nadávok. V prvej práci rovnako. Stačilo povedať, aby sa vyjadrovali slušne a celkom sa im to darilo. A to tam boli cez leto na brigáde ksichti, čo nemali ani ZŠ skončenú... bola som v kancli s kolegom, ktorí ma párkrát poprosil, nech si idem čaj/kávu spraviť a počula som, ako si zanadával - ono, ručal tak, že ho musel počuť aj najvyšší šéf, ktorému to bolo väčšinou adresované Teraz v práci ignorujem nadávky, lebo celková atmosféra je na ... a som rada, keď idem domov - ale to je iná téma. Doma nenadáva nikto, decká samozrejme skúšali, ale neprešlo im to

Určite sa nadávalo aj za našich "mladých" čias, ale  bol väčší rešpekt, pred učiteľmi, rodičmi, či inými dospelými si podľa mňa vtedajšia mládež dávala viac pozor na ústa. Ja som vulgarizmy nepoužívala. Ale dnes, priznám sa, si občas veru zanadávam v súkromí, tak, aby ma nikto nepočul - hlavne za volantom, to však tiež musím byť sama v aute (čo väčšinou aj som, takže sa môžem realizovať ). Raz som telefonovala z auta s mojou mamou a keď sme sa už rozlúčili, neukončila som hovor na volante a vtom mi nejaký iný šofér vletel do cesty ... no tak som si pre seba spustila a keďže mama ešte nestihla položiť, tak si moju spŕšku vypočula ... . Bola z toho totálne šokovaná. A aj ja, keď sa mi zrazu v aute ozvalo: "haló" a zistila som, že je tam ešte "prítomná". 

Možno je rozdiel v tom, či sa nadávky používajú na to, aby niekoho urážali. Alebo sa jednoducho používajú ako citoslovcia. Alebo ako také všeobecné pomenovanie niečoho, odpoveď na čokoľvek. Asi tak, ako keď hokejisti začínajú každú odpoveď tým svojim Tak určite.... No viem, to som už silne pritiahla. Ale niektorí to podľa mňa fakt tak používajú.

No a potom sú skupiny ľudí, u ktorých s normálnym slovníkom pochodíš len veľmi ťažko. Je to taká skratka, proste jedným slovom to povieš riadne prierazne.

Tým neospravedlňujem to správanie. Ale proste chápem, že sú proste chvíle, keď to niekto použije.

A tých, čo to používajú za každým druhým slovom mi je skôr ľúto, lebo zvyčajne majú obmedzený slovník.

Inak nenadavajú iba muži ale aj ženy. Viete že ma stále držia hviezdy a dokonca aj v nich je také niečo - poškodená planéta sa odráža u človeka ako hrubé vyjadrovanie, lenže vždy je tam aj ta iná možnosť a aspekt ktorý ide k tomu jemnejšiemu a človek by mal nájsť strednú cestu. Ja tiež mám vo hviezdach že neznášam hrubé vyjadrovanie a neviem ho zvládnuť či pochopiť, takže v tom je aj rozdiel.

Mali sme nad sebou susedov ktorý sa stále hádali a hrozne si nadavali pri každej hádke, bola som na to za tie roky už zvyknutá, ale išla som raz ku kamarátke a spala som tam. V noci sa strhla hádka v susednom byte a hrozná, same vulgsarizmy. Bolelo ma ale jedno ked mi povedala že tam býva psychologička a profesor a že to nie je nič divného lebo ich hádky sú vždy rovnaké a časté.

Takže tieto hrubé vulgarizmy nie sú iba u nevzdelabých ľudí a preto som presvedčená že pochádzajú z niečoho primitívneho v človeku, nepoužila by som výraz primarný. Samec sa nemusí predvádzať hrubým spôsobom lebo nežijeme v jaskyni v dobe kamennej a preto aj kultivovanosť slová by mala byť ako základ.

Koľko krát vidím veľmi pekné dievča len kým neotvorí ústa, je to ta najhoršia stoka, lenže vždy za tým všetkým vidím rodičov a to ako sa medzi sebou oni rozprávajú či urážajú.

Viete nad čím uvažujem? Teraz odbieham trochu okrajovo od témy nadávanie a mládež, beriem to ako nadávanie celkovo. 

Každý máme ten svoj rebríček nadávok. Napr. ja som sa strašne naštvala, keď mi povedali, že som lama  ... veľmi ma to urazilo. Fakt. Pritom druhá strana to tak nebrala - ešte to bolo také pomaly "laskyplné" označenie ( v danej situácií to vyústilo do môjho zdutia a potom prudkej diskusie ). Beriem, že niekto niečo z úst nevypustí - napr. ani ja niektoré slová fakt nemusím.

Takže -  na "vrchole" toho rebríčka sú teda určité slová - resp. slovo. A sú situácie, keď proste jedine to slovíčko z vrcholu rebríčka dovolí opísať citové rozpoloženie a poviem tým jediným slovkom všetko. Hnev, bolesť, niekto údiv, občas aj šťastie.

Jedno slovo. A povedané je všetko. A emócie idú zo mňa preč. Už to netlie, nehorí. Proste ako výbuch sopky. A ja v sebe nič nemusím viac dusiť.

Tomu hovorím SILA SLOVA

Môj názor - nadávalo sa - či toľko ako teraz, to neviem, ale nadávalo. A to ja som sa dosť dlho pohybovala v prostredí, kde to nebolo tak celkom bežné, keď v prvej triede ZŠ môj inak najlepší kamarát priniesol obrázok Švejka čupiaceho nad šerblíkom s holou prdelou a v tom šerbli bolo vidieť aj výsledok jeho činnosti, tak som to nemohla ani predýchať, to bolo pre mňa tak strašne NESLUŠNÉ, že som sa s ním hneď prestala kamarátiť ....

Akurát sa to natoľko netolerovalo - takže aj som si doma nedovolila povedať "do riti", ale na ulici, medzi kamarátmi - tam to bolo iné ... Aj keď, pamätám si, že som bola veľmi pohoršená, keď som svoju dedinskú babku počula 1x povedať slovíčko "srať", aj som jej povedala, babka, prečo tak škaredo rozprávaš? Ona, vraj, to nie je škaredé slovo - skrátka na tej dedine to bolo tak ... Zo ešte muselo prejsť pár rokov prejsť, aby som prišla na to, že ritný otvor je úplne profesionálne pomenovanie :-D

Dnes som sa stretla s jednou známou osobou (teda skôr v minulosti bola známa). To že sa neunúvala pozdraviť a veselo kvákala do telefónu, som si nevšímala, ja som ju aj tak nevybavovla. Ale trhlo ma asi o 5 minút, keď tak šťavnato a bolo ju počuť v celej firme, že "To je v p..." Som normálne zmeravela pri pc! Myslela som si, že takéto ženy majú aj správanie na nejakej úrovni, ale asi iba vzhľad

Včera bola moja dcéra, nakoľko nejako nezvládam život teda nemám silu, mala som otvorenú stránku a tak pri káve sedela pred pc a čítala diskusiu. Prišla som z kúpeľne a ona mi hovorí: mami, myslím že sa čaká že odvoláš svoje tvrdenie? Nechápala som a tak mi povedala - si už dosť stará aby si si uvedomila že tí ktorí nevedia bez toho pri najlepšej vôli ti neuveria, v horšom prípade sú nasratí na teba lebo oni to nezvládnu.

Zamyslela som sa nad tým a dosť sme sa o tom rozprávali. Vraj ked prišla na hnojarinu tak nikto nechápal že v jej prítomnosti sa nebudú používať žiadne vulgarizmy. Po čase nakoniec splynula s kolektívom len oni si už dávali pozor čo hovoria. Spomenula som si ako mi jeden jej spolužiak hovoril - vdaka nej som prestal používať vulgarizmy, to ona nás naučila. Nikto jej nechcel veriť že u nás sa to nepoužíva.

Tiež mi povedala - mama odkedy ty nadávaš a vzývaš svätých, ako viem tvoje nadávky si krucinal, do čerta, do riti a vysrať sa na všetko. No a dodávam že ak ma nahnevá žena tak ju v duchu pomenujem krava a muža somár. Takže naozaj sú toto moje nadávky a dá sa s nimi vystačiť aj pri krutých veciach, ked sa sere všetko.

Raz na mňa jedna žena zavolala vedúceho lebo som povedala - do čerta tak načo mate ten stroj tu ked je večne pokazený, takže ja som bola udaná za nadávky.