Amalka, krasna tema..tych "ponauceni" mame asi vsetci viac, zlych aj dobrych.. ja si ale teraz vybavujem ako mi moja ucitelka klaviru vzdy vtlkala do hlavy, ze musim zvladnut vzdy koniec hranej skladby.. drela nas posledne takty dovtedy kym sme ich nezahrali aj zo spanku ako sa hovori.. a vies preco? Tvrdila, ze nezalezi na tom ako clovek zacne skladbu, ci kolko chyb pocas skladby urobi ale ako tu skladbu ukonci.. ludia zabudaju a zabudaju rychlo ak im predostries uplne super "happyend" a zahviezdis.. a mala pravdu, nikto si nepamata chyby pocas skladby ale to, ako som "razne ci jemne" trieskala do klaviru na uplne samotnom konci.. a toto si pamatam doteraz, ono sa to totiz hodi na velmi vela zivotnych situacii, nielen na ten klavir
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Obľúbené heslo starších žiakov, ktoré v sebe ukrýva kus pravdy. Život nás veru naučí. Múdrosti, ktorá sa nezabúda. Nakladie nám po papuli z každej strany, ukáže všetko pekné aj nepekné. Smiešne i vážne. V zápiskoch z rokov mladosti mám napísanú vetu: "Skúsenosti - to je to, čo ma zabíja." Dnes to už nevnímam tak drasticky. Každá poriadna "šľaha" od života ma až hmatateľne kopne kamsi do úplne inej sféry. Cítite to podobne?
Zaujímali by ma vaše postrehy. Čo vás už život stihol naučiť? Akých zásad sa pridŕžate? Aké sú vaše životné kréda?
Ešte niečo múdre premúdre som chcela dodať, len mi to medzičasom vyfučalo... doplním to nižšie, keď si spomeniem
, teraz nechávam priestor pre vás.
