Prvé naničmamy

juj pripaajam sa k Evke..som tu relatiivne novaa,cca 2-3 mesiace vaas chodievam ciitat a sem tam nieco napiisat:))a tiez by ma zaujiimalo akee to bolo predtyym..podelte sa teda babulky o staree zaazitky:))

aj ja sa pripájam, rada by som vedela aká bola a kam smeruje. Je mi tu dobre, je to pre mňa relax a určitým spôsobom terapia.

pripajam sa vsetkymi pismenkami na mojej klavesnici

Devy napisem, vam trosku viac, ale asi az vecer, ked bude deva spat, zatial intenzivne strazim vypinac na pocitaci, lebo ten miluje.

Skoro pred troma rokmi, keď som po narodení štvrtého dieťaťa, zašitá v malej dedinke, nevedela čo od rozkoše pri vééľmi dlhom kojení, kopla ma myšlienka: Čo keby som spravila internetovú stránku, pre žienky, ktoré blúdia v zradných vodách rodičovskej výchovy, zmätene pobehujú po domácnosti, trápia sa v nie práve najvydarenejších manželstvách, alebo márne hľadajú prácu. Chcela som dať ženám priestor, kde sa môžu vyplakať, posťažovať, alebo aj podeliť o svoje radosti s ostatnými, občas nedokonalými, mamami.

Do desiatich minút som mala navrhnutý názov a základné menu - Nanič mama, Deti na predaj, Manžel na odstrel, Nech žijú kilá, Ako neotráviť rodinu ... - boli pokusom o mierny nadhľad na naše, niekedy aj skratové, pokusy o zvládnutie detí, domácnosti, práce i našich polovičiek. Manžel - programátor pomohol, za čo som mu veľmi povďačná, a na svete bola Nanič mama- Stránka pre všetky milé, uštvané, frustrované a inak postihnuté mamy.

Zo začiatku to vyzeralo na rodinnú stránku, na ktorej sme si vymieňali zážitky s Majou a Edit. Potom pribudli Zuzana, Childuska, Monika, Lienka, Ema ... a stránka vďaka ním nadobúdala svoju podobu. Teraz je nás už neúrekom, poniektoré pravidelne prispievajú, iné len čítajú, ale niečo máme spoločné skoro všetky a to poznanie: " Nie som sama, ktorá som zo svojich detí občas zúfalá, často bezradná a niekedy aj zúrivá."

V prvom roku existencie stránky sa ujal Nanič román, aj vďaka nemu k nám pribudlo zopár návštevníčok. Román som začala písať ja, pokračovala Zuzana, lienka, Daniela, Amálka ...., nakoniec mal cez 30 pokračovaní. Pokúšali sme osud aj s on- line chudnutím, viac či menej úspešne.

som na stránke už vyše dvoch rokov a aj keď nepíšem často, tak sa radím k tým služobne starším naničmamkám ...na stránku som dostala tip od mojej sestry a v tom čase-s 3-mesačným princiatkom na MD- som sa veľmi rýchlo stala "závisláčkou" na naničmame- ako veľmi radi a často hovoria moji puberťáci a moja lepšia polovička ...v tom čase bolo na stránke zaregistrovaných asi 15-20 žienok, a viaceré z nich mi hneď učarovali...s Kamkou sme preberali naše nespiace detičky , so Zuzkou sme on-line cvičili do úmoru ,Majas dávala tipy ako na to, s Lienkou sme preberali naše puberty , od Hrošice som vždy dostala super tipy na čítanie, Unbelami ma vždy rozosmial svojomi trefnými poznámkami, Mamika tiež svojim neopakovateľným humorom,Emku som obdivovala, ako všetko zvláda ... a ak som na niekoho zabudla, tak to prosím neberte osobne ...proste v tom čase bola NM naozaj komorná takmer rodinná stránka a pre mňa sa naozaj akoby stala mojou druhou rodinou...vždy som tu načerpala nové sily a fungovala a aj funguje dodnes pre mňa ako dobrý psychológ...
...postupne ako sa stránka rozširovala, tak síce stratila niečo zo svojej predchádzajúcej atmosféry, ale zas na oplátku sa rozšírili aj témy, ktoré sa tu preberali a spoznala som veľa ďaľších super žienok, ktoré mi prirástli k srdcu...a to , že som mala možnosť spoznať viacero naničmamiek už aj osobne je super a naozaj sa mi potvrdilo, že aj cez písmenká sa dá spoznať kopec dobrých ľudí a zatiaľ ma ani jedna naničmama naživo "nesklamala"

reni

Mile NM som strasne rada ze som nasla tuto stranku .Ani ja nie som tu dlho,no bol to super napad ak zapnem pc to je prve na co klikam a citam pokial mito drobec dovoli

ahojte nm
stranku som nasla nahodou a uz asi 3 tyzdne si vas citam .je super.co mi hned padlo do oci oproti ostatnym foram,zatial som tu nepostrehla ziadne hadky a osocovania
dufam,ze ka mi cas dovoli ,stanem sa prav.prispievatelkou aj ja

aj u mňa to budú pomaličky ale iste 2 roky, môj účet má už 30 strán a z toho je mnoho mojich blogov a fotografií.
Prišla som na stránku ešte ako tehuľka, zaujímajúca sa o všetko, čo bolo pre mňa s rastúcim bruškom nové. Moc som nepísala, čítala som si staršie blogy a zoznamovala sa so stránkou.
A potom sa to rozbehlo- narodilo sa mi malilinké dievčatko a všetko čo som sa dovtedy dočítala strácalo svoju váhu. A vtedy som sa na NM našla.
To, ako moc ma títo všetci ľudia podržali sa nedá ani popísať. Nicol sa stala naničmamouskou bábikou, jej denníčky čítali asi všetci a z jej pokrokov sa tešili, akoby išlo o "vlastné" deti. Dodávalo mi silu počuť, že môžem byť aj slabá a držalo ma nad vodou, že som o našich problémoch mohla hovoriť. Nicol bola dokonca venovaná nová časť NM dnes už známa - Mama & baby. A tak tu pribudlo množstvo fotiek a ja som sa nenápadne, ale veľmi pevne zabývala. Rastiem s NM, učím sa nové veci a začala som si veriť. Nebojím sa napísať svoje názory a ani nápady. Nápady? Áno, NM je mojim domovom a tak sa snažím aspoň štipku podieľať na "domácich prácach". Trochu histórie : O smajlíky som poprosila ja , navrhla som adoptovať dieťatko a aj nie moc úspešnú miss NM. Zorganizovala som prvé stretko v našom regióne, možnosť ako sa vidieť so spriaznenými dušami aj mimo Aveny. A to sa potom rozbehlo, vznikli skupiny a baby sa teraz stretávajú po celom Slovensku.
To priniesla NM mne a to ja jej. A vy, moje najdrahšie a na celej stránke najdôležitejšie- drahé kamarátky, vy prinášate do mojich chmúrnych dní slnko, učíte ma byť lepším človekom a dávate mi pocit, že ním aj som. Pomáhate mi zvládať nové situácie, naučili ste ma dôverovať svojim inštinktom a byť mamou. Denne pomáhate pretvárať môj obraz na lepšie, mierumilovnejšie, humánnejšie, usmiate a spokojné JA. A zároveň mi dávate aj pocit naplnenia, pretože sa aj ja cítim "potrebná" v tejto našej spoločnosti.
ĎAKUJEM
PF 2009

Ja som tu tiež dlho čítala a čítala, kým som sa zaregistrovala. Oficiálne sem patrím 1 rok a 4 mesiace.

Tie, ktoré ma poznáte, viete, že ja som skutočne asi naničmama, tým sa nechválim, len konštatujem , tiež som sa asi minula "povolaním". No čo už, ešte pár krát mi Lyduša a Georgina vyčistia žalúdok a aspoň priblížim sa k dokonalosti.

Som rada, že Naničmama existuje, dokonca keď príde muž z práce a spýta sa čo nové, ja mám udalosť dňa, napr. že Akira zháňa kupón, a či taký nemáme . Môj muž už na mňa hľadí pohľadom - NO COMMENT.

Už za mesiac mi končí rodičovská "dovolenka" , dcéra ide do škôlky, ale snáď si vždy nájdem čas kuknúť sem čo je nové.

Kamila, vďaka!!!

Čaute maminy.Ja som naničmamu objavila najprv na stránkach Slovenky,kde Kamilka rozprávala o svojom nápade.Už vtedy som vedela,že ak zapojíme doma internet,bude to moja záležitosť.Aj sa tak stalo.Čítam si tu rôzne skúsenosti o výchove a teším sa,že nezlyhávam len ja ale je nás hromada.Ste mojím dňa,ak ma sem moji puberťáci pustia.Ďakujem,že ste.

Mne tuto stranku nasiel manzel, ked sme sa snazili o druhe babo (aj mi tu baby radili ohladom tehu testov), prezivala som tu svoje tehu (so vsetkymi problemami), tie povzbudenia od NNmammiciek mi velmi pomohli a dnes ma moja slecna 13 mesiacov .....
Spoznala som vela uzasnych dievcat - osobne, nasla spriaznenu dusu (ktora mi tu velmi chyba )....

Ja som na tuto stranku zacala chodit asi pred 3/4 rokom, ked som si "odleziavala" moje tretie tehotenstvo a bojovala o svojho syna. Citala som a citala...clanky, rady, komentare mi davali velmi vela sily a vedeli odklonit moje vlastne problemy chvilu inym smerom. Bola som a som stale velmi rada, ze som narazila na stranku, kde sa riesia uplne normalne problemy uplne normalnych bab. V mnohych temach som sa nasla a hovorili mi z duse . Je zaujimave si citat rady a postoje ostatnych bab, su to pohlady z inej strany a mnohokrat velmi inspirujuce . Clovek si povie - to je fakt dobry napad, to by stalo za to vyskusat. Som rada, ze tuto matersku prezijem s NM . Pri predchadzajucich dvoch MD, ktore som v kuse tahala 7 rokov a citila som sa vtedy na vela veci sama, mi prave takyto "duchabudic" velmi chybal.

Ja som na túto stránku narazila po prvý krát keď bola ešte v počiatkoch.Následne som na ňu pozabudla,ale tiež som po druhý krát na ňu narazila keď som pátrala po nejakých informáciách.Odvtedy je to moja stránka číslo jeden.Po rokoch som mala konečne kamarátky,zo začiatku virtuálne,ale vďaka stretávkam už aj naživo s Renkou,Zuzkou,Lenkou alias mamatou,manny čiže Monikou,Siriou alias Ivonkou.Ešte aby som nezabudla s dvojičkovou maminkou Silvinkou s ktorou ak sa nám občas podarí prehodiť zopár slov telefonicky.

A to najhlavnejšie,veľká vďaka za túto stránku patrí Kamilke.