Tento blog by som posumula pani Tomanovej na ministerstvo...
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tento blog by som posumula pani Tomanovej na ministerstvo...
ivet
krásne, ako prežívaš svoj život a naučila si to aj svoje deti... raz dúfam, že sa mi to tiež podarí.
Verím, že áno, držím palce
Tiez nesuhlasim s vyrokmi, ze zivot toho a onoho sa zacina od veku X. Od narodenia kazdy z nas prejde roznymi obdobiami a ja ani jendno zo svojich nepokladam ze zbytocne premarnene alebo nevyuzite na sebarealizaciu. Boli horsie aj lepsie obdobia, ale v podstate ma vzdy nieco naplnanalo (od pozerania Od Kuka do Kuka az po starostlivost o vlastnu rodinu :D ).
Podla mna taku mudru vetu (alebo knihu), ze zivot sa zacina od X moze napisat len niekto, kto do roku X sedel na zadku a zrazu ho osvietilo a zacal nieco robit
Jannka,
pekne slova, pekne myslienky.
Velmi ma vsak zaujalo to, co pises - pochopenie, podpora tvojej sebarealizacie zo strany rodiny. To povazujem za velmi, velmi dolezite.
Druha vec je, ci je mozne, aby sa plne sebarealizovali obaja rodicia. Ci je mozne zosuladit dve sebarealizacie a plnu starostlivost o rodinu.
Odpoved nepoznam. Mne zivot ukazuje, ze skor nie. Ze je potrebne, aby najma z casoveho hladiska, praca jedneho neprekracovala ramec beznej pracovnej doby.
Eva
Evka, to, že pracovná doba je u mňa od do a trvá 8 hodín neznamená, že sa dostatočne kariérne nerealizujem-a bolo to tak, aj keď som bola v riadiacej funkcii. Prečo je u nás brané, že plná sebarealizácia človeka-ženy v zamestnaní musí nutne zaberať 12 hodín denne? Ja ani takých ľudí nepoznám... Naopak, poznám veľa úspešných ľudí, ktorí chodia normálne do práce. Sebarealizácia v práci neznamená, že človek musí byť nutne vo vedúcej funkcii a pracovať od vidím do nevidím... či?
jasneee, v takom pripade ano. To sa realizujem aj ja.
Ale vidim, ako pracuje moj muz. Vo firme do vecera, pripadne na sluzobnej ceste. ak by sme tak pracovali obaja, deti by boli bezprizorne
.
Mam kamosky, pracujuce v nejakom tom businese a tiez pracuju aj nad ramec beznej pracovnej doby.
Eva
Ale veď áno, len mi povedz, že ako dlho a či každý deň, lebo výnimočne sa dajú zariadiť a zriešiť aj dlhšie zotrvania v robote, aj služobky-veď aj ja som chodila na 2-3 dni a prežili to... A tiež si myslím, že sa to s tou angažovanosťou v práci niekedy preháňa-čo mám známych a robia v zahraničných firmách, tam Nemci tak dodržiavajú pracovnú dobu, že naši len čumia-odbije 4 a cupocú domov a nikto sa ani nepozastaví nad tým, prečo už... a či roboš, inžinier alebo manažér...MM je tiež v riadiacej funkcii a robí normálne-mohol by robiť aj 10 hodín denne, mal by čo, ale nechce, chce byť aj s nami...
Ale sú posty, manažérske pozície a pod., kde je asi nutné denne robiť do večera, neviem...
ked si bola na sluzobke, manzel bol s detmi, nie?
a ak by v tom case musel on pracovne odcestovat, nastal by problem, nie? Toto som mala na mysli pri tej dvojkarierovej rodine.
Moj muz takto pracuje odkedy ho poznam, s tym som si ho brala, takze to neriesim. Ale zabezpecit kazdodennu starostlivost o deti - do - zo skoly, skolky, kruzky, treningy je vacsinou na mne.
Eva
Nie je to len o tých služobkách, prekrývali sa možno 4x do roka a vtedy pomohli naši. Ale veď nie sú pozície len o služobných cestách... Nie je každé zamestnanie len o tom, že musím trčať v práci od vidím do nevidím a 2x týždenne cestovať do Portugalska-na vyšších pozíciách nevravím-ale podľa mňa realizovať sa v práci môžem na úrovni akejkoľvek pozície (kuchár, čašník, ekonóm...umelec na voľnej nohe...). Ak ma baví a napĺňa to, prečo som sa rozhodla, mám dobré vzťahy s ľuďmi, proste to, čo robím, robím rada, baví ma to....sebarealizujem sa. Takto som to nejak myslela-ako sebarealizáciu, nie nutne budovanie kariéry po top-manažment-veď nie každý môže-a chce-byť riaditeľ divízie...
alexa,
ano, s tymto suhlasim. Aj mna praca naplna, realizujem sa. A zaroven to dokazem sklbit s rodinou.
Eva
veru a ja si mylsim, ze by to dost celej spolocnosti pomohlo, keby vedel byt kazdy clovek kreativny v niecom a robil to s odusevnenim
...ano v Nemecku....ibaze nemecky zamestnavatel na Slovensku mi dal podpisat rovno v pracovnej zmluve, ze odpracujem dalsich 100 hodin pre firmu nad ramec svojho pracovneho casu na pozicii veducej funkcie- nieco ako v ramci loajality voci firme.....takze aj tak sa da: To je moja osobna skusenost s nemeckym sefstvom.
ivet
to iste mal manzel. na veducej pozicii sa automaticky ocakavalo, ze si k dispozicii 24 hodin denne vratane dovoleniek. takze mobil musis dvihnut aj o polnoci a ostat v praci tak dlho, kym veci na dany den nedoriesis. ziadne o tretej padla, uvidime sa zajtra. bezne domov chodil medzi osmou a desiatou vecer. a o siestej uz fical spat do roboty. niekedy aj o tretej, ked vstaval na sluzobku.
za rok mal nieco vyse tristo hodin nadcasov. bola to uplne bezna vec.
Evka, rozumiem, ako to myslíš.
Moja skúsenosť a teda i odpoveď je, že je to možné.
Sebarealizáciu neohraničujem pracovným časom, budovaním kariéry a služobnou cestou.
Sebarealizáciu vnímam ako životný postoj slobodného človeka. Nie však na úkor niekoho alebo niečoho. Je to vec vzájomných hodnôt, potrieb a podpory každého člena rodiny. Proste pocit životného naplnenia a uspokojenia. Pre každého to môže znamenať niečo celkom iné, ale každý, si myslím, má svoje sny, túžby a plány. Môj príspevok bola reakcia na počutý názor, že materstvo bráni v sebarealizácii a tomu ja hovorím, že nie. Je jeho inšpiráciou.
Janka
tak toto beriem
Eva
"Je jeho inšpiráciou" ...pekna myslienka, aj ja to tak citim. Rodina a spokojne materstvo dodava vela tvorivych sil.
Osobne si myslim, ze je to aj o osobnom nastaveni matky. Niekomu moze materstvo v niecom branit , lebo si nevie zorganizovat cas, nema na sebarealizaciu financne prostriedky a pod.
Napr. to co mna bavi a nekonecne naplna, je tu a teraz pre mna nedosiahnutelne. Rodinny rozpocet nepusti a nepusti.
Ale inak su to krasne myslienky a pekne sa to cita
Pre mna ma materstvo este jeden prinos: rozlisujem, co je a co nie je dolezite. Sice este stale nepracujem (realizujem sa doma a v zahrade ), ale uvedomujem si, ze kym som nemala deti, brala som vsetko vo svojom vtedajsom zamestnani zbytocne vazne...teraz mam ine priority, uz by som sa nenechala nijakym sefom zatlacit do kuta
.
presne, presne, presne
skutocne nie pre kazdeho znamena sebarealizacia rovno post vo veducej funkcii, ja to tiez vnimam skor tak, ze clovek robi to, co vie dobre, vie byt v tej oblasti tvorivy a robi mu to radost. idelealne je, ked zamestnanie je sucastnou tohoto procesu, no zase moze ist o najroznejsie posty.
áno
Naprostý súhlas!
súhlasím. no veeeeelmi dôležíta je aj podpora rodiny,ak by manžel nesúhlasil,.. poznám takých , ktorý tvrddia že žen a na materskej sa ma starať iba o dieťa a domácnosť
a veru,aj pani Tomanová by si to mala prečítať,ako ona podporuje ženy na materskej
Veľký súhlas a Alexou, tiež som za to, žena sa môže "sebarealizovať" aj za 8 hodín denne, ktoré trávi v práci a pritom nemusí robiť nadčasy. Ja keď som nastúpila po materskej na iné miesto, myslím si že ešte zodpovednejšie ako predtým, všetci tu vraveli o nadčasoch, že je to potrebné, bála som sa ako to budem stíhať s malým dieťaťom a nechcela som ho nechávať tak dlho od seba, a nakoniec ani nechcem robiť takúto kariéru za cenu svojej rodiny. Až manžel ma upokojil, že keď budem pracovať normálne v pracovnej dobe, tak určite všetko stihnem. A tak to je až doteraz, niektoré moje kolegyne sa skutočne zabúdzajú na konci pracovnej doby a potom, že musia ostať dlhšie a tak pod. Taká situácia je u nás, ale určite možno sú zamestnania, ktoré si vyžadujú viacej času, ale to nie je nič pre mňa.
Mne sa to delenie na oblasti zivota prilis nepozdava...Realizacia by mala byt nieco v ramci celku. Realizujem sa ako clovek. Nie osobitne ako pracujuci clovek, osobitne ako mama, osobitne ako manzelka...Priority su jasne a uspokojivy sposob ako sa realizovat na zaklade toho zadelenia sa najde vzdy, ak sa chce. Ze zivot zeny sa zacina po 40? A dovtedy co robila? Znie mi to ako dost velky nezmysel. Zena alebo vobec clovek sa moze realizovat mnohymi sposobmi. Nie iba klasickym budovanim kariery - to byva skor ucelova zalezitost.
suhlasim
Eva
Ja z osobnej skusenosti prave by som to napisala presne tak,ako Ty jahodka: v praci kariera, doma ako mama a ako manzelka.....
Je to tym, ze vela veci robim teraz z domu, kym som s malou doma. Uvitala by som uz stav, ze budem mat svoju -niekde pracovnu, kde odvleciem vsetky sanony a bedne a budem sa realizovat v kariere.....je bezpredmetne pisat,kolko hodin, pretoze ta praca ma zivi....a doma by som chcela byt uz len mama....ktorej kolena su volne na pohojdanie, ruky na objimanie a odpratavnie spinavych ponoziek po deckach.....a pre partnera som partnerka....niekedy mi uz lezu na nervy rozhovory na temu praca a co je nove....ale zatial pocuvam,ked treba. Ano- super je, ked ako celok posobi harmonicky- ibaze to je u mna v nedohladne.
Je asi tiez rozdiel, ci zena robi pre "niekoho" alebo je sama podnikatelka. V tom druhom pripade ani v najkrajsom sne osem-hodinovy prac. cas v samych zaciatkoch neexistuje.
ivet
... a den ma stale iba 24 hodin, nech robime cokolvek. Je len na kazdom z nas, ako tento cas vyuzije.
Kraasne
prajem a trochu "zavidim" ti tie empaticke dietky ja si budem musiet este trochu pockat, kym budu dospelejsie
inak - suhlasim, suhlasim, suhlasim ... ja mam momentalne velmi harmonicke obdobie, co sa vsetkeho tohoto tyka. tiez nie je vsetko vzdy tip-top, ale citim sa velmi fajn, aj v praci sa citim uspesne, myslim, ze aj detom sa dost venujeme, rozhodne mam z toho celkom fajn pocit
Svetlanka, dietky iste cítia tvoju harmóniu v duší. Čas ide tak rýchlo. že sa ani nenazdáš akí "veľkáči" empatickí z nich vyrastú
no uvidime, rada sa necham prekvapit
Stretla som sa s názorom, že život ženy začína po 40-ke. Známe sú aj knihy s touto tematikou.
Priznám sa, osobne s týmto "tvrdením" nesúhlasím, ale chápem a rozumiem, ako to autori, resp. autorky myslia a pravdepodobne prezentujú vlastnú skúsenosť.
Moja skúsenosť vychádza z vyše 20-ročnej seberealizácie do 40-ky, počas ktorej som uskutočnila väčšinu svojich profesionálnych a osobných snov, predstáv a túžob. Inšpiráciou, pevným bodom a základom,všetkého, čo som robila a robím je moja rodina, materstvo a všetky veci s tým spojené.
Pracovala som v časovo i psychicky náročných projektoch. Nie vždy som doma všetko stíhala. Aj ma to mrzelo. Doma som však vždy našla nielen pochopenie, ale aj nadšenie a podporu pre moju sebarealizáciu. Rovnako od troch detí i od manžela. I ostatnej rodiny, o ktorú sa bolo treba postarať. Aj keď som občas riešila večeru- treba si niečo nájsť, pranie - určite tam ešte jedny ponožky máš a veď cez tie okná ešte vidno...
Dnes sa už realizujú moje deti, sú úžasné. Myslím,že som ich o nič v detstve ani neskôr v puberte neochudobnila, tým, že som sa sama realizovala. Sú si vždy isté mojou bezodnou láskou, náručou, objatím, pochopením a domovom, nech budú kdekoľvek.
Moje deti majú citlivé, empatické srdiečka, sú zodpovedné, pracovité a tvorivé. Idú za svojimi snami, tak, ako to videli u mňa a vždy sa tešili, keď sa mi darilo. A darilo sa mi vďaka nim. Ich láska, prajnosť a pochopenie ma stále držia nad vodou. Nikdy neboli pre mňa prekážkou, pre ktorú by som nemohla napĺňať svoj život podľa predstáv. Ani ma to nenapadlo. Vobec som takto nerozmýšľala. Necítila som sa nedocenená, necítila som, že mi niečo uniká.... Bola som šťastná.
Iste, ani mňa neobišla bolesť, smútok, strata, choroba, .... Ale o tom som teraz nechcela.
Chcem len naznačiť, že existuje cesta, keď sa mamina akokoľvek realizuje, nečaká, kým deti dorastú a potom bude "na rade" aj ona. Spokojná mamina má spokojné deti. Je im tým najlepším modelom pre ich vlastnú budúcnosť. Sebarealizácia neznamená zanedbanie materstva, tak, ako materstvo neznamená "prinášanie obetí". Ak dieťa chcem, túžim byť matkou, potom, nemôžem hovoriť, že sa obetujem. Je to cesta, ktorú som si vybrala, je to môj najkrajší sen, ktorý mi umožnil realizovať ďalšie sny