Moja zlatá, ale veď ty vôbec niesi sama, bol to len prechodný stav. Predstav si aké to musí byť otupné, keď je to naozaj
. Tvoja Mária má len dvanásť, ešte ťa bude dlho potrebovať
a tvoj mužíček je tu pre teba, ste zohratá dvojka
Ale aj tak treba mať asi na také dni silnú záľubu, ktorá ťa napĺňa...tu sa mi vždy pripomenie Elenka, aká je činorodá.
Tak teda si vravím, že vtedy urobím to, alebo ono..len či ma to bude ešte baviť.
Ale aj u mňa platí, užívajme si detí kým ešte chcú byť s nami!!!!(aj ked dnes ma teda riadne točili svojim neustálym naťahovaním..)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som sama doma. Staršia dcéra-šťastne vydatá a matka malého Samuela, mladšia momentálne u nej na prázdninách! Manžel v práci.
Neverili by ste, čo so mnou tá samota robí!
Až teraz si uvedomujem, ako je človeku osamelému prázdno!
Viem, že staršia dcéra si žije svoj život so starostlivým manželom a ich synčekom. Je šťastná a užíva si materskú s krásnym synom.
Mladšia je už druhý týždeň v BA a ja zisťujem, že to nie je ono! V byte je pusto, otupno, síce v detskej poriadok - ale srdce mi stíska, že som tu taká sama. Dievčatá verte mi, nie je nič horšie, ako byť "opustená" bez svojich detí. Keď odišla staršia za svojou láskou a budúcnosťou, bolo to hrozné, ale ešte som tu mala druhú dcéru - teraz už pubišku. A zrazu: dnes som v byte sama, prázdno, a začínam byť melancholická. Cítim sa taká nepotrebná, neviem čo mám robiť! Manžel "maká" na stavbe, bol sa naobedovať, dali sme si kávu, poďakoval, dal mi pusu pri odchode, ale.....až teraz si uvedomujem. že je HROZNÉ byť sama. Tak si uvedomujem, že naozaj šťastím sú deti! Aj keď nám niekedy lezú na nervy, ale nás potrebujú a hlavne my ich!!! Keď nás často nahnevajú, ale život bez nich je totálna prázdnota. A preto zajtra balím kufre a bežím za mojimi babami a mojim vnúčikom a zaťom. HURÁ už tu nebudem hľadieť na štyri steny a dumať o svojej samote. Manžel je samostatný, dúfam, že nezomrie od hladu..chichi. Ale deti nás napĺňajú, hoci si to neuvedomujeme, síce niekedy máme pocit, že nás nepotrebujú.
Časom zistíme, že mi ich potrebuje oveľa viac, ako si myslíme.