PS: To klamstvo nie je v tomto blogu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
PS: To klamstvo nie je v tomto blogu.
Lyduška, naše ľudové múdrosti sú niekedy na nezaplatenie. Napríklad táto: "Hovoriť - striebro, mlčať - zlato".
uz ale mozno zacinam tusit, kt. smerom to mozno chcelo byt povedane ... ja si mylsim, ze jednoznacne nie vzdy treba riesit cudzie problemy so "zlom". ano, nevidiet, nekomentovat, nebojovat ... priat tomu cloveku, nech ma silu vybrat sa "lepsou cestou".
neviem, ako by som to najpozitivnejsie okomentovala...
mozno takto : AMEN
Svetlanka, s ne/riešením cudzích problémov mám v tom pomerne jasno... A tvoje ne/riešenie je v podstate aj moje ne/riešenie...
Akurát tam mám takú malú "odbočku" - ak ma niekto požiada o pomoc a ja chcem a môžem pomôcť (pričom obe kategórie - chcieť, môcť - sú rovnako dôležité), tak vtedy "riešim" aj cudzie problémy. (Riešenie je v úvodzovkách, lebo to môže mať rôzne podoby - či už nemateriálna, alebo materiálna pomoc.)
Len stále prehodnocujem to ne/riešenie mojich problémov...
aha, no svoje "problemy" (teda kde problem pocitujem ja) predsa treba riesit vsetky, nie ?
ja cih riesim vsetky - alebo si teda poviem, ze toto riesit nebudem, ale potom som si aj vedoma nasledkov.
Moja chyba, napísala som "skratku" - tak dopĺňam...
Len stále prehodnocujem to ne/riešenie mojich problémov...
OK, niečo riešiť proste nechcem, lebo... (XY dôvodov) - ale som si vedomá toho, že moja nečinnosť bude mať, samozrejme, dôsledky a pekne si to prípadne "vyžeriem"...
No a niečo riešiť chcem - a stále prehodnocujem, kedy a ako je vhodné riešiť myšlienkami, a kedy a ako činmi...
Tak toto je zásah do čierneho
Amálka, naozaj výborná otázka - budem nad ňou uvažovať...
dobréééé
ja absolutne nerozumiem, ako ste to pochopili
ani naznak, ani smer, ....
svetluska, vo vseobecnosti sa to nemusi tykat len zla. Cloek sa casto tvari ako pstros a hlavu z piesku vytahuje len vtedy, ked sa vsetko toci len okolo neho sameho. Kazdy rozhovor zacina aj konci slovkom JA. Ty je pre neho neznamou dimenziou a nikdy mu ani nezide na um, ze by to mohlo byt inak.
Na druhej strane pokial sa zameriam len na nevidim, nepocujem, nehovorim o zle - tiez sme mnohi taki, ze pokial sa to dotyka nas, robime krik nasiroko nadaleko, ale ako nahle sa to dotyka niekoho ineho, sme slepi, hluchi a nemi... preto si kladiem tu otazku. Zabudat ja, vsimat si ty...
i ked koniec koncov pribeh o troch opiciach hovori o tom, ci sa dokazeme otvorene postavit proti zlu a buchnut pastou po stole nad nepravostami, ktore sa nam deju alebo sa len ustrasene ukryvame v kute svojej duse s vyhovorkou - ved to nie je az take zle, zatial co zlo sa postupne nabaluje a nabera na svojej sile.
amalka, no tak skus zratat kolko casu myslis denne na svoje dobro (ani netusim, co by pod tym tak malo byt skryte) a kolko myslienok venujes tomu, aby deti mali, co potrebuju, aby si sa im mala cas venovat, aby domacnost fungovala, aby si bola fit - telesne, dusevne, duchovne, aby si mala dost sil a energie byt oporou celej rodine a manzelovi, ...
no teda amalka, ty si diplomat
Amálka
Amálka,ty si ma kúščok predbehla...
Ja tiež aj vidím,aj hovorím ale občas mám pocit,že nepočujem reakcie.Ale stále mám tú trpezlivosť,alebo vieru v to,že to nehovorím len tak do vetra a príde ten deň,kedy to aj začujem.
Fidorka, čím ďalej, tým viac som presvedčená, že trpezlivosť je veľmi užitočná vlastnosť
.
Tak ja som zase úplne opicovitá opica, lebo ja zlo NAOZAJ veľmi často nevidím a nepočujem, snáď ani nehovorím
Často zažívam situácie, ked niekto koná zlo a ja to jednoducho nevidím. Nie že nechcem vidieť, ale nevidím . Najčastejšie až ked nastane niečo brutál jasne zlé tak pochopím, ked sa mi niekto snaží otvoriť oči, tak ešte pôvodcu zla obhajujem, že ved to on tak nemyslel, pomýlil sa, možno som ja nepochopila, čo tým chcel...Potom sa mi ale stane že precitnem
a nechápem, ako som to mohla prehliadať. Snažím sa riešiť len to zlo, ktoré vyriešiť môžem, nebojovať s veternými mlynmi.
No, v tomto tiež nemám celkom jasno...
Niekedy, keď má človek pred sebou veľkú "úlohu" (ktorej "vyriešenie" zaberie veľa času, síl a snahy), má často pocit, že sa správa ako rytier Don Quijote de la Mancha.
Ďalšia otázka do pléna - ako rozlíšiť, či sa jedná o mimoriadne náročnú a dlhú úlohu, alebo len o boj s veternými mlynmi?
Nuž a i ja teda k tým trom opiciam čosi. K otázke-Ak sa ma niekto snaží zmanipulovať, ponížiť, uraziť.... - je "vhodné" "opičkovanie", alebo aktívne riešenie problému? -ja som sa rokmi vyvíjala v názoroch a riešeniach a fčul som znovu na začiatku-čo sa týka hovorenia o zle. Vidím, počujem-to áno-a ako som už niekde písala-latku lásky voči sebe mi rodičia nastavili vysoko-v pozitívnom zmysle slova a mám tým pádom citlivé senzory, keď sa jedná o zlo voči mne. Donedávna som aj veľa hovorila o zle, resp. na neho poukazovala, no musím povedať, že riešenie je-ako keď sa učíte anglicky. Najprv sa ju poctivo naučíte gramaticky správne, spisovne s použitím všetkých slovíčok, všetkých spisovných fráz a časov... a keď ste už pokročilí, tak tie zbytočnosti, spisovnosti a to naučené sa zase odúčate a vypúšťate slovíčka, ktoré sú zbytočné, učíte sa používať jednoduché slovné spojenia-lebo angličan by to takto v reále povedal.
V istom období, keď vplyvom zvýšeného stresu začalo zlo voči mne u nás doma narastať, som ako som bola zvyknutá, šla svojou cestou hovoriac zlo a keďže ho vtedy bolo viac, hovorila som ho častejšie, vždy som naňho poukázala, lebo som ho chcela zhatiť už v zárodku a zakaždým-avšak čo som dosiahla, bolo len to, že sa to otáčalo proti mne-čiže som síce možno spravodlivo poukazovala na nespravodlivosť, resp. "zlo", no priamo úmerne rástla nespokojnosť a frustrácia na strane, voči ktorej to bolo namierené, čo sa mi vracalo ako bumerang. Z tejto cesty som sa musela vrátiť na jednoduchší začiatok, kedy veľmi rozlišujem podstatné od nepodstatného - a všímam si len veľké zlo a zatiaľ je kľud-a zaujímavé je, že malé zlá sa stratili samé.
Takže mňa pravdomluvca a narovinuhovoriaceho vždy a všade zas život naučil aj "opičkovaniu"-lebo asi všetci sa musíme učiť aj niečomu, čo nám bytostne nie je úplne blízke, aĺebo čo, neviem... Som z toho blbec niekedy.
velmi zaujimava skusenost
ahoj, geo, krasna tema...
...vratim sa kusok vyssie:
Takže, "vydefinovaná" otázka znie: Ak sa ma niekto snaží zmanipulovať, ponížiť, uraziť.... - je "vhodné" "opičkovanie", alebo aktívne riešenie problému?
Mozno ziadna jednoznacna odpoved na tuto otazku nejestvuje - a mozno ani ziadne "vseobecne platne navody"...?
Mozno je to tak, ze zijeme v "zone slobodnej vole" prave preto, aby sme mali moznost zistit, co slobodna vola znamena a naucili sa citlivo vnimat hranice medzi vlastnymi zaujmami ci potrebami a zaujmami a potrebami inych...
No a riesim/neriesim... podla toho, ako som "naladena", na "akej frekvencii vysielam a prijimam" sa ku mne pokusy o manipulaciu, ponizovanie, urazku dostanu,alebo aj nedostanu... Jednoducho sa mi cim dalej castejsie stava (a ja sa z toho tesim), ze ich zaregistrujem a neuznam za "povsimnutiahodne". Ako riesenie zvolim neriesenie, nereagovanie, prosto "hru" na manipulaciu ci ponizovanie "nehram". Kedze povodcovi ide o ziskanie energie z mojej reakcie, ak ju nedostane, po case to vzda...
Nie som presvedcena, ze "riesit otazku zla" ma zmysel - skor to beriem tak, ze zlo je tma. A neriesim preco je tma, dokedy este bude, ci je to spravne, ci vobec ma moralne pravo byt,... jednoducho urobim to, o com si myslim, ze prinesie kusok svetla...
..... vyjadrila by som sa podobne a stotožnujem sa hlavne s posledným odsekom
suhlasim, no pre zmenu ja mam zase s tym poslednym odstavcom trochu problem
svetlana,
je na teba prilis metaforicky takto v sobotu naobed?
v praxi to totiz (a myslim, ze nielen na NM) robis prave tak - ak niekto napise, ze dieta kasle a ma teplotu, nepytas sa, ci ho mamka primerane obliekala, ci mu davala vhodnu stravu, ci ho den predtym nestresovala,... ani sa nepozastavujes nad tym, ake je to nespravodlive, ze aj male nevinne deti musia trpiet chorobami... jednoducho napises, ze u vas zabera teply solny kupel na nohy, ze s nim mas naozaj dobre skusenosti a ze davas pit cerstvo vylisovanu hroznovu stavu a cistu vodu a jest az vtedy, ked si dieta samo zacne pytat... (som si vymyslela, mozno to nie je ten naj- priklad... a podobny dojem z tvojich reakcii mam v blogoch, kde sa riesia medziludske vztahy - nehladas "vinnikov", navrhujes mozne riesenia a "pochopenie pricin a suvislosti" hladas bud sama pre seba, alebo vobec nie - "nepodsuvas" ich...)
to je pravda, asi som teda mala napisat len ze "zlo nie je tma", lebo tma nie je zla.
ale nechajme to, to je samo o sebe asi len dohadovanie o slovickach
Elin, zase si ma jeden raz dostala - a mám námet na usilovné dumanie ktovie na akú dlhú dobu...
Ďakujem
geo,
nemala som v umysle niekoho dostat... co si ja teraz s tebou pocnem?
(prepac, nedalo mi... ked ta nasa rec poskytuje tak nadherne moznosti
)
ono je to vlastne len to iste, co sa tu uz velakrat pisalo - o "smerovani pozornosti"...
Ts, a to ani netusus, kolkokrat si dostala mna haaaaaa ale mas to tam u vas pekne
no nestazujem si, je tu fakt krasne... len ono je to tak trosku ako s nadhernym vonavo kvitnucim udolim - najlepsie vidis, ako je krasne, ked vylezies na ten vysoky strmy kopec nad nim - ten je sama skala, sem tam nejaky lisajnik... az vtedy - z tej vysky - vidis, ako celkom inak to tam dolu je a rada sa rychlo vratis medzi svoje kvietky vonave, do travicky makuckej...
...no a po case zas nevnimas hebkost travy, citis len bodlacie a zihlavu, miesto vone kvetov si vsimas hnijuce jablka... vtedy je nacase zas vyliezt na tu skalu...
a este - co s tym teraz budeme robit, dievcata? kedykolvek som nieco dostala, bolo to moje a musela som sa o to starat...
mozem vam vas zasa vratit a len obcas si pozicat - na chvilku, aby sme sa spolu pohrali?
Čo sa mňa týka - súhlasím
. Prosím ťa, vráť ma mne a občas si ma požičaj, dobre?
oki, rada
xixixixixxiix elin, suhlas Mne je fajn, ked sa o mna staras a ked budes chciet a pozicane mna zasa mne vratis, mozem si aj ja teba pozicat a starat sa o teba
zas na chvilku ja
Výborné Elin, v svojom konštatovaní vyššie som mala na mysli presne toto, len ty si to napísala úplne dokonale. Plne sa stotožňujem so slovami, že niekedy "zvolim neriesenie, nereagovanie, prosto "hru" na manipulaciu ci ponizovanie "nehram". Kedze povodcovi ide o ziskanie energie z mojej reakcie, ak ju nedostane, po case to vzda..." A dodávam-CIELENE nehrám, v tej chvíli som takto spokojná, lebo viem, že to prinesie efekt... A život mi viackrát ukázal, že prinesie... Ale človek sám v sebe musí byť spokojný s týmto neriešením-to-neriešenie-musí byť pre neho zvoleným riešením a nie tichým (odutým, urazeným..) mlčaním, v ktorom ponížene, v strese trpím stav, ktorý neviem meniť, preto neriešim... Neriešenie chápem ako jednu z možností riešenia. Ak neriešenie nie je slobodná voľba, cesta k riešeniu, je to len trpený stav, nemohúcnosť...
elin napísala si to krásne a asi by si to mali prečítať všetky libky atď, nebudem všetky menovať. Jednoducho si povedať, túto hru s tebou hrať nebudem, oberá ma to o energiu, ktorá by sa dala využiť aj inak. Pretože tieto ´hry´ sú veeeeľmi vyčerpávajúce(vlastná skúsenosť) hlavne psychicky.
Keď vidím, ako mnohí ľudia ne/riešia svoje problémy, často si spomeniem na tri opičky - Nevidím zlo, Nepočujem zlo, Nehovorím zlo.
Tento známy symbol pochádza z Japonska. V archaickej japončine záporné tvary slovies vidieť, počuť a hovoriť znejú mizaru, kikazaru a iwazaru a teda sa foneticky zhodujú so slovom saru (opica). A keďže Japonci milujú hru so slovíčkami, príslovie bolo stvárnené aj v zvieracej podobe. Pôvod samotnej frázy, zatienený slávou rezbárskeho diela, je však dodnes nezistený.
Asi najstaršie tri opičky sú súčasťou výzdoby mauzólea Ieyasu Tokugawu v japonskom mestečku Nikkó.
Prvá opička Nevidím zlo - obetavá suseda "nevidí" obmedzujúce a manipulatívne správanie svojho manžela.
Druhá opička Nepočujem zlo - nekonfliktná kolegyňa "nepočuje" povýšenecké a zhadzovačné reči svojho šéfa.
Tretia opička Nehovorím zlo - slušná kamarátka "nehovorí" hornej susede, že ju rušia jej hlučné diskotéky do hlbokej noci.
A čo vy?
Vidíte zlo, počujete zlo a hovoríte o zle vo svojich životoch?
Riešite svoje problémy - alebo sa "hráte" na tri opičky?