Na čo som ja minule kukala, ako puk a takmer zabudla na svoje "dobré vychovanie" :
Napr. v mojom diskusnom príspevku som dala link na zaujímavú knihuk téme. Najprv ma naštvalo, že niekomu niečo naservírujem a on sa o to ani neškrtne. Potom mi to bolo ľúto a teraz to už akosi neriešim. Nikto nie je povinný si zháňať informácie a preverovať, a dokonca môže argumentovať aj pre mňa absolútnymi bludmi /zdroj ja a moja najbližšia rodina a 5 kamarátov okolo mňa, alebo JPP,alebo jednoduché, lebo Jáááá ! /. To bol pre mňa síce šok, a bolo to pre mňa nepochopiteľné - ale fakt je, že naozaj sa to môže 
A teraz čo s tým ? Ja som momentálne v pomykove. Je dobré to neriešiť ? Treba hovoriť - aha dá sa to aj inak ? A ako dlho ? Čo ak to tá druhá strana vezme ako "bohapusté" poučovanie či manipuláciu ? Ja fakt netuším, čo je najlepšie. V bežnom živote viac mlčím a hovorím si, ten systém je dokonalejší, ako moja hlava /a teraz nemám na mysli systém programov, ale systém akcií a reakcií v podstatne širších súvislostiach/
Pre mňa osobne je výhodné zostať v bežnom živote pozorovateľom.
.
ale dobre som sa pobavila
.
. v mojom pripade pouzivam vycitovanie, co mi prve pride, to je vacsinou to spravne. 
. (Uz nerob take soky.)
Dnes ma naštvala predavačka v našich dedinských potravinách. A aj cestári! Chcela som ísť na vianočné trhy do Bratislavy na stretnutie s Adus a ostatnými naničmamami – a oni neodhrnuli sneh, čo od rána sype a sype. A ešte aj muž frfle. Hej, je po druhej dvanásťhodinovej nočnej a to je vždy celý nakrivo – ale prečo aj dnes? A navyše náš puberťák predviedol celkom slušný výkon a korunu tomu nasadila naša bambuľka - chytila amok a behala s krikom po celom dome ako motorová myš celú polhodinu. No, deň ako maľovaný!
Jáááj, ja som dnes zlá a nahnevaná! To si niekto vypije! Ale kto?
Už to mám! Lyduška! Na tú mám pifku! A ešte aj Fidorka! Tá ma tiež poriadne štve! No počkajte! Vy to dnes schytáte!
A sadnem za PC a zakladám jeden nick za druhým a vypisujem: „Tak aby ste vedeli, tá je taká a onaká, a hentá zase urobila tamto a ešte hento!“
A ak ma to neprejde, vytmavím im to ešte aj zajtra a pozajtra! A aj na štvrtý deň sa im môže ujsť!
Spadli ste práve zo stoličky?
No tak, prosím, zase vstaňte a čítajte ďalej.
Text vyššie som písala len ako vymyslený a veľmi názorný príklad, ako ľahko sa dá na nete niekoho obviniť z čohokoľvek, a vlastne bez akýchkoľvek dôkazov. Načo nejaké dôkazy? On sa už niekto nájde, kto tomu rád uverí!
A ako k tomu príde Lyduška a Fidorka? Čo ma po nich, že? Nech sa obhajujú, ako vedia!
Niekedy a niekoho to proste tak láka... Veď je to také jednoduché, rýchle a efektívne!
Priateľ ma opustil kvôli tej.... tej, čo jej ani na meno neviem prísť? No, veď ja o nej niečo napíšem na webstránku, kde chodí! To si za klobúk veru nestrčí!
Podnikateľ sa rozhodne zničiť konkurenciu a tak začne vypisovať kde-kade po nete, že v tej druhej firme kradnú a klamú.
A ešte sú tu rôzni „vtipkári“. No, to je vážne na popukanie, keď niekoho perfektne znemožním pár písmenkami, že?
Iste, stáva sa na svete všeličo. Niekto naozaj niekoho oklame, podvedie, zachová sa nečestne. Ak ktosi chce, nech o tom napíše. Ale skutočne stačí vecný opis udalosti. A, samozrejme, treba mať naozaj relevantné dôkazy – teda nie typu jedna pani povedala.
O postihoch, ktoré môžu prísť za ohováranie, som písala tu: http://www.nanicmama.sk/ja-zena/dobra-a-zla-reklama
No a potom tu ešte máme tzv. sociálne inžinierstvo. To už je vyšší level. Sú ľudia, ktorí dokážu veľmi prepracovanými technikami využiť – vlastne zneužiť - nedostatky internetovej komunikácie a dokonale zmiasť a oklamať množstvo ľudí. Nie každý má totiž vo zvyku o všetkom najprv zdravo pochybovať a všetko si overiť z viacerých zdrojov.
Samozrejme, netreba byť zase paranoidný. Úplne stačí zdravá skepsa, overovanie si informácií a pozeranie na vec z viacerých uhlov.
A ako ste na tom vy? Pochybujete? Overujete si?