Je to blízko tvojej rodnej krajiny, preto to riešiš. Neriešis to čo je trošku ďalej a je to oveľa oveľa dlhšie utrpenie, väčších rozmerov ale osobné utrpenie sa naozaj nedá porovnávať. Každé je strasné. Tie smajlíky tam ľudia dávajú skôr zo zúfalstva nad hlúposťou ľudí. Veď sa najprv zbierali na náboje. Potom sa oslavovali nákupy tankov a aj prispievali. Toto naozaj neni vec nás jednoduchých ľudí obyčajných čo každý chceme mier, žiť v pokoji. Máš vôbec adoptované dieťa na diaľku? Ak nemáš pokladám toto len za také pokrytectvo ak máš, tak prepac. Na Ukrajinu sa prispievali a robili zbierky dávno pred vojnou, prispievala si Kamila na rozvojové krajiny kde majú vojny v kuse 60 rokov, alebo na krajiny kde je hladomor ale zároveň bez tých krajín by si ani nemohla mať tak lacný telefón? Ja neviem ľudia my pripadajú ako naozaj vymletí, ani vojna im neotvorila oči a srdcia. Akože aha keď je v Paríži teroristický útok tak to ma bolí lebo to je blízko ale keď to je trochu ďalej to my je jedno. Je to veľmi pokrytecke správanie.
Si skoro ako tí ľudia čo plaču nad utrpením ľudí ďaleko od nich, prípadne nad utrpením mačiek ale nevšimnú sú utrpenie človeka vedľa neho a nepomôžu. A naopak ešte aj horšie spravia. To si veru myslím milá Kamila že máš v okolí roky možnosti pomoci a stále sa hrabes v tom svojom pohodlnom svete a potom zrazu začneš písať z nejakého dôvodu o utrpení ľudí na Ukrajine bez jedla, tepla a vody. Ach máš sa ale dobre. 🤦🫄🫄🫄
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila
Viem, že mnohé asi nemáte radi moje politické úvahy, táto bude snáď o základnej ľudskostí. Tento rok bola doteraz zima mrazivá. Ešte chladnejšie bolo u našich východných susedov na Ukrajine. Mnohé ste asi zachytili, že Rusko cielene útočí na energetickú infraštruktúru. Bežne po nočných útokoch ostávajú bez elektriny, vody a tepla milióny ľudí, nielen v hlavnom meste Kyjev.
Často, keď som v tej kose minulý týždeň vyšla von, myslela som na Ukrajincov, ako mnohí mrznú vo vlastných bytoch. Čomu však absolútne nerozumiem, sú stovky vysmiatych smajlíkov pri výzvach na zbierku na generátory pre Ukrajinu.
Nech už si o vojne myslia čo chcú, fakt im je tak smiešne, že malé deti, starí ľudia mrznú, ktokoľvek mrzne po tme, bez vody ... Vo vežiakoch si nezakúria drevom ... Skúšal si z nich vôbec niekto predstaviť seba v podobnej situácii? A to už ani nehovorím o útokoch dronov, rakiet, noc čo noc. Kam sa podel obyčajný súcit, človečina? Čo je preboha na tom smiešne, naozaj nepochopím. A takto reagujú aj ženy, mamy ...
Ak by ste sa náhodou aj vy chceli zapojiť do pomoci ťažko skúšaným Ukrajincom, môžete to urobiť tu donio.sk/teplo-pre-ukrajinu