Jsme vůbec rodina? S papírem, bez papíru? Manželé, nemanželé…?
Už v době mého těhotenství nás okolí začalo bombardovat otázkami: „Kdy bude svatba?“ a „Vy se jako nebudete brát?“ Do té chvíle nás to ani nenapadlo.
Po narození dcery někteří z okolí ještě přitvrdili: „A to jako malá bude mít jiné příjmení než maminka? A co ve školce? Vždyť bude šikanovaná…“ Wau, tak tahle diskuze nás naprosto dostala. Nechápali jsme… Jsme spokojeni, jsme šťastni, proč to každý řeší a ptá se nás na to?
Do chvíle, než jsem otěhotněla, jsem měla pocit, že nesezdaných párů je většina a že je to v pořádku. Evidentně ne. Spoustu lidí naše ‚žití na hromádce‘ trápilo.
Jak je to možné? Jak je možné, že nám radí starší generace, která má 50%-ní rozvodovost? Protože se to tak kdysi dělalo a protože do té doby nejste rodina…? Kdysi se dělalo spoustu věcí, které už teď dávno nefungují.
Mám pocit, že dítě potřebuje fungující spokojené rodiče – mámu a tátu, nebo snad znáte dítě, které by řeklo: „Ukažte mi papír, abych věděl, že jsme rodina“?
Rodina se nedá uzavřít a podepsat na papíře. Rodina se musí cítit.
Myslím si, že je v pořádku mít svatbu, jako je úplně stejně v pořádku svatbu nemít. Mít svůj názor a uchovat si svůj vztah takový, jaký chceme my, je pro nás nesmírně důležité. Zastávat a obhájit si své principy a zásady života je někdy těžké, ale je to podle mě přesně ten zásadní rozdíl, který rozlišuje šťastně a nešťastně prožitý život.
Vždyť je to přece úplně jedno, ne? S papírem nebo bez? V kostele nebo na radnici? Já nevím, ale tuším (a věřím!), že ten život je o něčem jiném, ne?
PS: Myslím, že se jednou určitě vezmeme, ale bude to ve chvíli, kdy to budeme chtít jen my sami 
.
Je skvelé, že si svoj názor vieš obhájiť - ustáť a že máš spokojnú rodinku. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...a ja zas nechápem, prečo je potrebné to obhajovať. Žila som aj ako nevydatá mamina s bábom a mužom a potom sme sa vzali, takže poznám oboje a ani jedno nemám potrebu obhajovať. Je to absolútne osobná záležitosť a otázky nech si má kto chce aké chce, nie je to ich vec...nedokázali by ma rozhádzať ani pohnúť k diskusii, aj keď vlastne si ani nepamätám, že by nám do toho niekto takto ako popisuješ zasahoval. Ak ty nepochybuješ o vašom modeli nažívania, tak čo vlastne...na tvojom mieste by som skôr premýšľala nad tým, prečo si niekto dovolí bez pozvania takto vstupovať do mojej úplne súkromnej zóny a riešiť veci, do ktorých ho nič nie je.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je úplne samozrejmé že je to len a len vaša vec 
...ale...keď sa niečo posere, zákon inak pristupuje ku manželke a inak ku tej, čo s ňou "len" žil...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To máš pravdu a ja som jasný dôkaz a predsa neľutujem. Možno s papierom by sme spolu neboli.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aramana ...Manželstvo pre mna nie je len kus papiera,znamená pre mna omnoho viac.Odhliadnuc od zákona,kde má právo na majetok či dedičstvo jedine manželka a deti,slubili sme si lásku v kostole a to je pre nás niečo tak posvatné a zavazujúce,že keby sme spolu žili iba ako druh-družka,neviem či by sme to brali až "tak vážne"...Ale je to samozrejme každého vec...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne ako píšeš. Nikoho do toho síce nič nie je, ale až v krízovej situácii sa väčšinou príde na to, že nie je rodina ako rodina. Človek by mal na to pamätať, najmä ak sú vo vzťahu už aj deti. A manželstvo určite nie je "len papier".
Napriek tomu, samozrejme, nech si každý urobí ako uzná za vhodné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"...a ja zas nechápem, prečo je potrebné to obhajovať."
"Ak ty nepochybuješ o vašom modeli nažívania, tak čo vlastne...na tvojom mieste by som skôr premýšľala nad tým, prečo si niekto dovolí bez pozvania takto vstupovať do mojej úplne súkromnej zóny a riešiť veci, do ktorých ho nič nie je." - súhlasím ja_hodka. Pokiaľ som presvedčená, že som spokojná so životom aký žijem, nemám dôvod a ani chuť niekomu niečo vysvetľovať alebo sa dokonca obhajovať. Každý si žije svoj život - po svojom, nesie si zaň aj zodpovednosť a preto nikto nemá právo druhému doňho zasahovať...
Ale ako aramana vyššie napísala "keď sa niečo posere, zákon inak pristupuje ku manželke a inak ku tej, čo s ňou "len" žil..."
Taktiež si myslím, že manželstvo nie je len o papieri. Nepáči sa mi, keď to niekto takto znevažuje. Pre mňa je manželstvo aj o sľube, ktorý som manželovi dala a držím sa ho: "v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe, v bohatstve aj v chudobe"...pre niekoho klišé, ale ja sa svoje sľuby snažím plniť.
...neviem kto to povedal, ale bolo to niečo v tom zmysle, že manželstvo je už vážny krok /A treba mať nato viac odvahy/, preto sa ľudia nechcú "brať". Pretože keď sa niečo pos..e, tak to stojí viac času, námahy, nervov a peňazí keď budú chcieť manželstvo ukončiť. Vo vzťahu nadivoko to majú "ľahšie" - bez súdov a rozvodu... a ja s tým súhlasím. I keď do manželstva by mal vstupovať človek pripravený na takýto vážny krok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uplny suhlas. Ja este doplnim, ze manzelstvo vnimam ako taku "nadstavbu". Ono totiz neberieme si kazdeho, s kym chodime . Vo volnom vztahu je to podla mna super v mladsom veku. V tom starsom uz ked niekto predstavi pani vo veku ako "priatelku", tak je mi jej trosku luto, priznam sa bez mucenia...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...a prečo ti je takej panej ľúto? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je cisto moj subjektivny nazor, suvisiaci s pripadmi, ktore som videla. V takomto vztahu skoro vzdy tahaju za ekonomicky kratsi koniec zeny. Kzm su mladsie, tak parada, nevadi im to, ved nezavislost. Postupne starnu, porodia vo vztahu nejake tie deti, aj by sa vydali, ale jednoducho ich nik o ruku neziada 
(toto som neraz videla, aj si baby poplakali, preto mi je luto. Nikdy totiz neviem, ci dostali tu moznost "vydat sa" taketo partnerky). No a ako tie roky bezali, partner si nasporil, pripadne vyplatil SVOJ byt, kym partnerka zabezpecovala reziu a potraviny a vlastne uz ani nema kam ist a nema nic svoje. Maloktora si vedela toto zabezpecit, my zeny sme totiz povacsinou romanticky, ktore si maluju buducnost vzdy radsej len v ruzovych farbach a neradi sa zaoberame myslienkami na horsie casy....
Manzelstvom manzel vo vacsine pripadov dava zene svoje meno, navzajom si davaju svoje rodiny, svoj majetok a doslova pravo rozhodovat o svojom vlastnom zivote (a to trebars v kritickych zdravotnych problemoch). No a nie kazdy chce toto dat. A na druhu stranu samozrejme nie kazdy je toto hodny prijat.... Uz vyssi level ako manzelstvo nie je, manzel/ka je prva osoba vo vsetkom a vsade, najblizsia rodina aka moze byt.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie každá žena je taká....bola to zrejme jej voľba, že všetko ťahala a pán si šetril. Toto je na vzájomnej dohode - každý podľa svojich možností a schopností v akomkoľvek vzťahu - nielen v tom voľnom, ale aj v "papierovom". To nie je o romantike a ružových okuliaroch. To je aj v základných morálnych princípoch.
Takže ako som pochopila je ti ľúto nejakých konkrétnych žien....nie všeobecne. Bo som sa "zľakla", že aj mňa
Ja poznám aj manželské páry, kde ekonomicky za kratší koniec ťahá manželka....muž ani po rokoch nepriznal svojej zákonitej výšku príjmov....vydržiava si bokovky, v pohode žije dvojaký život a v spoločnosti predstaví svoju zvädnutú ženu ako svoju manželku, inde rozkvitnutú partnerku ako svoju priateľku.... dovolenky s priateľkou maskuje rúškom služobných ciest.
Je to o konkrétnych ľuďoch - kto si ako nechá skákať po hlave....kto má ako otvorené oči, nastavenú dôveru a morálku....či už s papierom alebo bez.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie konkrenych, mne je luto vsetkych, no. Ked mi niekto predstavi taku damu, lebo ako pisem, ja neviem co je za tym. Ci si to zvolila sama, alebo jej to bolo vnutene, lebo jednoducho nepoklakol.
V manzelstve je bsm. Cize ak aj zatajuje vysku prijmu, zena sa vie branit. Vo vztahu zakonne nie. Vo vztahu musis riesit kazdu jednu vec osobitne, napriklad aj podielove vlastnictvo na byte. V manzelstve je tvoja cast automaticka.
Ja neviem, asi som v tomto sebecka, ja potrebujem byt na prvom mieste jednoznacne identifikovatelna 
. Priatelkou som uz bola viackrat, manzelkou som nastastie len jeden krat zatial 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
poznám jednu pani, ktorá to veľmi ťažko niesla a hnevala sa na to, že či je ona nejaká pubertiačka, aby ju pán predstavoval ako svoju priateľku. Pána stále chcela postrčiť do chomúta, ale pán odolával a tento vzťah bral presne tak ako priateľstvo - čiže žiadne záväzky. Už sa rozišli.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme spolu žili 22 rokov a po roku ma už nikdy nepredstavil ako svoju priateľku ale ženu a ja jeho tiež.
Ja som nemala pocit že mám niekomu niečo vysvetľovať boli sme muž so ženou a ja som tiež verila na sľub a manželstvo naveky a bolo z toho ... iba planý sľub a veľké sklamanie, lebo ten druhý vedel že ja sa nerozvediem, lebo tomu pripisujem tak veľký rozmer.
Nechápem len jedno, z jednej strany píšete že je to každého vec a z druhej tu same odsudzujete ako niečo menejcenné.
Mne v manželstve to plnilo presne tu funkciu ako vás v dave, ale po vytriezvení som pochopila že nie je to nič viac ako iba papier a beriem že z hľadiska zriadenia je výhodnejšie manželstvo.
Spolužitie je o rešpektovaní, láske a úcte a to mne dalo to naše spolužitie ženy a muža a nie iba priateľov.
Poznám paniu, ktorá sa už tretí krát rozviedla. Hovorila som jej že prečo sa vždy tak veľmi ženie do manželstva. jej odpoved - presne taká ako tu píšete - vydatá znamená viac a mne jej bolo iba ľúto.
Ja neobhajujem iba partnerské vzťahy, dokonca by som bola radšej keby moje deti nešli mojou cestou, ale určite im to neprikážem a hovorili sme o tom a ich odpoved - áno a preto sme mali super priateľa - otca a naše deti toho najlepšieho starkého.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zastávam stále názor, že je to každého vec, len mi príde dehonestujúce nazývať manželstvo "len papier" - je to niečo viac, tak pred zákonom ako aj v živote - je to sľub, ktorý dávaš. Samozrejme, že to nevyjde vždy, samozrejme že je to o úcte a rešpekte a je za tým aj trochu driny a kompromisov...práve preto je to "vážna" forma spolužitia a kto sa pre ňu rozhodne nemal by to urobiť s predstavou, že sa dotyčný /alebo dotyčná/ v manželstve zmení. Kto sa nechová pekne vo vzťahu /chodenie-randenie, žitie nadivoko/, tak mu ani sľub a ani obrúčka charakter nezmenia. A do manželstva sa taktiež nemá niekoho nútiť /či už pre neplánované tehotenstvo alebo iné dôvody/. Malo by to byť zrelé rozhodnutie oboch ľudí lebo ako som vyššie napísala, je to "vážny" krok a potom by ani rozvod nemusel byť riešením.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, nakoľko je toľko rozvodov alebo veľmi nešťastných manželstiev, tak zrejme ľudia nie sú podľa tvojho popisu zrelí na manželstvo, ale kto je?
Kto zaručí že to tvoje alebo iných bude trvať večne?
Nikto nič také zaručiť nemôže a tam nepomôže ani sľub a ani papier ak ten rozklad nastane.
Som rada že tvoj teda váš sľub je obojstranný a taký úžasný, váž si to ale netvrd že pre iných to nemôže byť iba papier.
Ja verím že je to pre teba oveľa viac, ale pre mňa nie.
Dokázať niekoho milovať a žiť s ním naozaj bude vždy prvoradé a nezáleží či s papierom alebo bez.
Rodina nie je iba ak je na to sľub a papier, poznám mnoho rodín, ktoré splňajú tieto kritéria ale o naozajstnej rodine ťažko hovoriť. Každý žije svojim životom.
Takže stále zastavam názor, že aj táto diskusia ukazala ako sa ľudia pozerajú na rodinu bez papiera a o to autorke blogu išlo.
Stále je to o rešpekte o ničom inom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Nikto nič také zaručiť nemôže a tam nepomôže ani sľub a ani papier ak ten rozklad nastane.
Som rada že tvoj teda váš sľub je obojstranný a taký úžasný, váž si to ale netvrd že pre iných to nemôže byť iba papier."
Margori, nikde som nič také netvrdila, písala som za seba, že je to podľa mňa dehonestujúce, keď manželstvo sa považuje za "papier" pre vzťah...stále v tom vidím niečo viac - akýsi status, ale to neznamená, že byť len nadivoko je niečo nenormálne, nemorálne a pod. Každý si vyberie to, čo potrebuje. Štatistiky okolo rozvodov ma nezaujímajú - za každým rozvodom sú dvaja, ktorí vedia /alebo by mali vedieť/, čo ich k tomu vedie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kde kto koho odsudzuje?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kde som písala o odsudzovaní?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"a z druhej tu same odsudzujete ako niečo menejcenné."
Tu, aj mna to zarazilo. Tiez si pod odsudzovanim predstavujem nieco ine....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ospravedlňujem sa, napísala som to 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som pôvodne nebola nejak extra pro manželská . Rozhodli sme sa tak preto, že z manželstva skutočne vyplývajú isté spoločenské výhody a je to určitý status. Nemám problém priznať, že manželstvo je pre mňa konvencia. Ale ak by tento fakt mal nejakému vzťahu ublížiť, tak sa tí dvaja minimálne dozvedia, že manželstvo skutočne nebolo pre nich 
Inak zastávam názor, že sobáš nie je vo vzťahu zárukou absolútne ničoho, tak ako ňou nie je akýkoľvek iný, aj neoficiálny, úžasne romantický sľub, ktorý je tak silný, že "nepotrebuje potvrdenie na papieri"... Neviem...naozaj nie je veľmi o čom...Dvaja slobodní ľudia nebudú jeden druhého obmedzovať ani v manželstve, ani mimo neho. Budú fungovať aj v manželstve, aj mimo neho. A ak sa rozhodnú pre oficiálnu verziu, minimálne je to všetko jednoduchšie po právnej stránke...napríklad len také cestovanie s bábätkom je celkom zaujímavé, ak dvaja nie sú zosobášení...aspoň bolo pred pár rokmi. Písomne povolenie druhého rodiča, ak ten necestuje...a pod. Zažila som aj také, že pani bez povolenia od otca inej národnosti ani nevycestovala, proste ju nepustili do lietadla s dietkom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
takto to nejako vnímam aj ja
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pýtaš sa, či ste rodina, alebo nie. Keďže nie ste manželia, z právneho hľadiska rodina nie ste.
Vôbec si nemyslím, že manželstvo je "len papier". Myslím, že to teraz niektorí ľudia používajú hlavne preto, že sa im to zdá moderné. Dokazovať akí sú nezávislí, atď. A je aj dosť takých žien, ktoré to používajú len preto, lebo ich partner si ich jednoducho vziať nechce, tak sa tvária, že to vlastne ani ony nechcú.
Mne ako žene by sa nepáčilo, keby si ma muž nechcel vziať za ženu a hlavne, keď už je vo vzťahu aj dieťa. Keď to zoberiem z čisto praktického hľadiska - takéto páry prichádzajú v prípade smrti jedného z nich napr. o vdovský/vdovecký dôchodok. Človek nikdy nevie čo sa stane a keď je žena na materskej, tak keď takto príde o príjem druhého partnera, môže to spôsobiť dosť vážne ekonomické problémy (tak isto aj keď sú dvaja ľudia na dôchodku, spoločne hospodária a jeden z nich umrie ... zrazu je len jeden príjem, ale nájom rovnaký) atď. Dedičstvo, rozdelenie majetku pri rozchode a rozvode ... to je to, čo ma napadá z praktického hľadiska.
Z citového by som mala pocit, že môj partner sa bojí prijať istú zodpovednosť vo vzťahu ku mne, či k našim deťom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Za rodinu sa považuje to ak je aspoň jeden rodič a dieťa a oni sú dvaja rodičia a dieťa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno Margori, v tomto prípade je rodina: dieťa a mama, dieťa a otec, ale otec s mamou rodina nie je. Takže oni - všetci traja nie sú jedna rodina. Ani z právneho hľadiska, ani z nijakého iného. Môžu to tak cítiť, ale to, čo nazývame rodinou je jasne definované.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ma s nou dve deti, vola ju "moja zena", ale gule na to, aby si ju zobrala a podpisal to, nema.
To bola reakcia MM na cloveka, ktoreho stretava velmi casto.
Ja to vnimam tak.....problem je, ze ludia sa zacali divat na manzelstvo len ako na trocha vyssi level vztahu, ktory sa da tiez ukoncit, ak sa mi nepaci. Naco potom papier, ked si hovorim ano a rozmyslam o tom, ze keby nieco, tak mam cislo na pravnika....?
Priatelkou som bola iba raz, manzelkou som teraz. Pravdupovediac, neuvazujem o tom, ze raz budem nemanzelkou.....
To, ze manzelstvo s jednou a tou istou osobou na cely zivot funguje(cez vsetky tie katastrofy, hurikany a kataklizmaticke zmeny vo vztahu) som videla od malicka v podani 3 manzelskych parov. A ked to vedeli ony, preco nie ja?
Neviem ktora to tu pisala, ale ja chcem byt ta prva v zivote MM. A to, ze on mal odvahu svojim podpisom potvrdit to, ze sa odhodlava (to je princip podpisu-zaviazat sa niecomu, teda nie tak lahko ubziknut) mat ma ako prvu vo vsetkom a volat ma "moja pani manzelka" je pre mna uzasnou vecou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako píšu dievčatá, pre vzťah a pocit šťastia nie je dôležité či ste partneri alebo manželia. Je to dôležité až v okamihu , keď sa jednému alebo druhému niečo stane, v prípade dedenia,vdovského alebo vdoveckého dôchodku a podobne. Samozrejme, že mladí a zaľúbení neuvažujú o takýchto problémoch, ale život prináša aj nečakané prekvapenia... bohužiaľ.
Žijem so svojim partnerom skoro 9 rokov, z toho sme manželia necelé dva roky.Tiež som bola názoru, že už raz som bola vydatá a nebola to doživotná záruka šťastia a že tentokrát je to úplne jedno či sa vezmeme alebo nie, sme spolu šťastní a na inom mi nezáleží... Ale keď ma MM požiadal o ruku ani chvíľku som nezaváhala aj keď ma to dosť prekvapilo.
Manželstvo nepovažujem za prežitok , je to krásne romantické a pritom oficiálne potvrdenie vzťahu
Okrem toho sú naozaj situácie, keď ten "kúsok papiera" nie je zbytočný.
Pred pol rokom zomrel partner mojej známej, neboli manželia , ale žili spolu asi 12 rokov. Obaja rozvedení. Zákon takéto situácie nerieši a známa sa musela vysťahovať z domu, lebo nemala žiaden právny nárok , ten si robili oprávnení dediči... a ona ostala nielen zúfala a smutná zo smrti milovaného partnera, ale musela riešiť bývanie, financie ... takže áno , sú situácie, keď je inštitút manželstva naozaj dôležitý.
A ako píše enixelka , je to zlaté , keď muž s hrdosťou predstaví svoju ženu - toto je moja manželka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akosi som asi stará škola, ale ja som za papier a manželstvo. Muž alebo žena, ktorí tvrdia, že papier im netreba, si nechávajú zadné dvierka a láska nie je pre nich absolútna, so všetkým.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako žiješ je tvoja vec.
Podľa mňa to nie je len papier. Homosexuáli sa idú potrhať, aby sa mohli sobášiť. Asi nie len pre ten papier.