Kapitola II.

O jedenástej už sedeli v kancelárii hlavnej vedúcej a rozprávali sa o tom, ktorá bude mať ktorý oddiel. Keď sa otvorili dvere a dnu vstúpili spolu s jej tetou štyria muži, Karin stratila reč. Mala pocit ,že toho zelenáča vidí dvojmo .Pane Bože...oni boli naozaj dvaja .Karin premýšľala, ktorému z dvojičiek to vlastne vynadala.

• Tak ,deti moje, ja som hlavná vedúca a zároveň aj majiteľka tábora. Volám sa Jana Malenová .Toto je tábor pre prominentné deti ,na ktoré nemajú ich rodičia cez prázdniny čas. Zaplatia teda tučnú sumičku a my sa o ich ratolesti dobre postaráme .Ja viem ,znie to zvláštne ,ale je to realita dnešného sveta. Deti majú dni rozdelené na čas hier ,jazdeckého výcviku a výučbu anglického a nemeckého jazyka .Tento rok nám na žiadosť rodičov pribudla aj francúzština .Všetko je to však formou hry, aby si deti užili aj prázdniny. Deti do ničoho nenútime! Hráme sa s nimi. Ďalej ,moja neter Karin učí v tomto tábore už štvrtý rok hru na gitare a Ivetka hru na husle. No chcem vás upozorniť ,že tu máme aj hluchonemé deti .Tento rok je ich päť. Týmto deťom treba venovať zvýšenú pozornosť .Keďže Karin ovláda posunkovú reč ,tieto deti sú v jej oddieli. A teraz k týmto mladým mužom- ukázala vedúca na štyroch mladíkov a chvíľu počkala, až dievčatá zatvoria ústa a začnú ju konečne vnímať.

• Takže sú tu takpovediac ...na študijnom pobyte a ja som sa rozhodla, že im dám príležitosť v mojom tábore. Sú to Američania a ako tak ovládajú slovenčinu. Ich angličtina sa nám veľmi hodí. Každá z vás bude mať jeden oddiel a k nej bude pridelený jeden z týchto fešákov. -vedúca sa na nich očarujúco usmiala.

• Ha-ha -vyletelo z Karin ironicky .Sedela zatiaľ pokojne s rukami založenými na hrudi a pohľad upierala na stôl .Na okamžik zostalo ticho a všetky pohľady sa upreli na ňu. Iveta sa mierne uškrnula a schovala si tvár do dlaní.

• Na obed chodia deti odpočívať do svojich izieb -pokračovala rýchlo vedúca a tvárila sa, že poznámku svojej netere nepočula.- odpočívajú , alebo trávia čas v počítačovej učebni. Na tieto dve hodiny tu máme personál ,ktorý vás zastúpi ,aby ste si mohli oddýchnuť. Takže rozhodla som sa takto: Toto je Jessy Parker- predstavila prvého z mužov. Vysoký blondiak s modrými očami a tvrdými, no i tak príťažlivými črtami ,bol skôr severan. Karin ho typovala skôr na Švéda, než na vypočítavého amíka. Svojou mohutnosťou vzbudzoval rešpekt ,no úsmev mal sladký ako dieťa.

• Jessy bude mať oddiel najstarších detí s Evou Kováčovou. Evka ,Jessy vie trošku po slovensky ,ale verím, že ho ešte veľa doučíš. Ďalej je tu Mick Farelly.-„Tak toto je sympaťák“ pomyslela si Karin. Hnedé krátke vlasy mal rozstrapatené a nagélované podľa najnovšej módy. Čierne oči pôsobili trochu prísne na to, aký to bol fešák. Stál však vystretý s rukami za chrbtom ako vojak a to vyzeralo veľmi drsne.

• Mick bude mať oddiel s Veronikou Michalkovou. Veronika ,ty budeš mať asi najviac práce. Mick vie len pár slov po slovensky ,ale tvoja angličtina je výborná ,tak to hravo zvládneš .Berte to z tej lepšej stránky ,že sa deti od nich veľa naučia.-

• V poriadku ,mne to nevadí ,aj ja sa zdokonalím v anglickom jazyku. Bude to nová skúsenosť.- privolila pokojne Veronika. Táto mladučká poslucháčka druhého ročníka univerzity Komenského bola totálny flegmatik. Mala len 20 rokov a neustále niečo študovala .Ako dieťa chodila do školy pre mimoriadne nadané deti .Dlhé, brčkavé, hnedé vlasy mala zapletené do vrkoča a na očiach okuliare s tenkým rámom.

• A týchto dvoch krásavcov ,bratov Masykovcov ,som rozdelila nasledovne: Ivetka, ty budeš mať oddiel so starším Andreasom- Iveta sa zapýrila ,keď na neho pozrela. “Už teraz ho milujem,“ pomyslela si.

• A Karin ,tebe som pridelila Damiena, hlavne pre to ,že tiež ovláda znakovú reč.-

• Och ,aká náhoda- precedila pomedzi zuby Karin a zagánila na neho.

• A obaja hovoríte po francúzsky- dodala teta prísne- čo je veľmi dobré, budete učiť spolu. Vy dve sa nemusíte obávať, bratia ovládajú slovenčinu celkom dobre. Kone rozdelí do oddielov Karin, lebo ich pozná najlepšie. Ja som skončila ,máte vy nejaké otázky?- Jana Malenová sa poobzerala po prítomných a keď videla ,že jej neter sa už- už nadychuje, aby protestovala, tak dodala.- Nie ? No tak to je z mojej strany všetko, ak budete mať otázky vy ,som k dispozícii denne vo svojej kancelárii .Príjemný pobyt .-vedúca si zbalila papiere a odišla.

Mladý vedúci chvíľu pozerali jeden na druhého ,no potom sa začali navzájom zoznamovať. Až na Karin .Tá rázne vstala zo stoličky a odišla.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++
Popri hlavnej chatke viedol úzky chodníček rovno do borovicového lesíka. Uprostred lesíka, akoby jadierko v jabĺčku ,bola malá lúčka a na nej rástol vysoký starý strom. Neuveriteľná prírodná scenéria. Na prvý pohľad sa zdalo, že do jeho koruny by sa zmestil každý vtáčik z tohto lesa .A tento starý strom býval častým útočiskom mladej ženy. Často , keď ju niečo trápilo, chodievala sem, objímala strom a niečo mu šepkala. Aj teraz tu sedela pod ním a sústredene premýšľala.Za chrbtom jej zapraskala vetvička. Aj keď nechcela ,obzrela sa. Stál tam ten ,ktorého od prvého okamžiku nenávidela. Ich pohľady sa stretli. Pokojne vdychoval a vydychoval dym z cigarety. Odvrátila zrak. Obišiel ju a sadol si oproti nej.

• Nechcem ťa provokovať, baby....-

• Hm, tak to sa ti fakt darí- poznamenala ironicky- provokuješ ma už len svojou prítomnosťou.

• No pozri, niektorým slovám nerozumiem ,ale pochopil som...

• Vážne? -skočila mu do reči. Ignoroval to a pokračoval.

• Pochopil som ,že tie oddiely budeme mať spolu ,či je ti to dobre alebo nie. Povedal som to správne? Rozumieš mi?- nevedel či správne sformuloval vetu, veľmi sa snažil -až moc.

• Zmizni, prosím ťa ,a daj mi pokoj- zasyčala Karin.

• Človek má pokoj ,iba keď mlčí -povedal pokojne po anglicky. V Karin to vrelo.

• Kto si ,aby si mi tu takto kázal ?Čo si vlastne zač? Filozofujúci fanatik? Alebo obyčajný sedliak, ktorého sa chceli zbaviť a tak ho poslali k ešte väčším sedliakom?- vyhŕklo z nej tiež po anglicky.

• Som obyčajný človek ,ako ty- pokojne odpovedal Damien

• Neporovnávaj sa so mnou ,nemáš na to právo-

• Hm, a povieš mi, na čo mám teda právo?- usmial sa, čo ju ešte viac nahnevalo.

• Ty na nič. Určite na nič, čo súvisí so mnou ,a to je aj oddiel mojich detí.- odvrkla Karin

• Tvojich detí? Tvoj oddiel, tvoj tábor- myslím si, že ti to tu nepatrí, rovnako ako mne nie-

• Už mi daj pokoj, nemôžeš ísť otravovať niekoho iného?-

o Neodpovedal. Len jediný pohyb mu stačil na to ,aby Karin ležala pod ním v pevnom zovretí jeho ramien.

o Dávam ti ešte jednu šancu, aby si na svoje nežné pery privábila úsmev a nejaké príjemné slovo ,príjemné a milé- zasyčal.

o Karin si zahryzla do pery ,až si ju skoro prekusla .Bol pre ňu chlapom, akých nenávidela a predsa cítila, že ju k nemu niečo priťahuje.

• Pusti ma- skríkla a snažila sa spod neho dostať, no bol veľmi silný .“Ten človek má snáď činky aj v kuchyni „ prebleslo Karin hlavou.

• To nebolo moc príjemné, ani milé -povedal a sladko sa na ňu zhora usmial.-

• Pusti ma, lebo začnem kričať- nevedela, čo má s ňou v úmysle .Jej kopanie a škriabanie s ním ani nepohli .Zrazu ju pobozkal.

Nie drsne , ako poznala z filmov, ale nežne jej chodil jazykom po ústach, až sa jej zovreté pery začali povolovať. Jej telo tak isto záhadne zareagovalo a pomaly s ním prestala bojovať .Prebehla ňou triaška. Jazykom skúmal každý detail jej pier a nútil ju podvoliť sa. Jej odpor voči dôvernému dotyku ho lákal vnikať čoraz hlbšie do úst, až vzdychla a telo jej pomaly ochablo. Cítila , že stráca zdravý rozum a nechápala,čo sa to s ňou deje .Ešte nikto ju takto nepobozkal. No teraz mu nesmie podľahnúť .Zahryzla mu do jazyka. Bolestivo zasyčal a prudko sa odtiahol.

• Zviera- striasla sa a snažila sa ho zo seba zhodiť. Zamračil sa a schytil jej obe ruky nad hlavou.

• Ak som zviera, tak potom mi pridelili primeranú partnerku- rýchlo vstal a pobral sa preč.

Blázon jeden- vravela si Karin -čo toto malo znamenať? Čo má tento chlap za lubom?- sedela pod stromom a snažila sa pochopiť, čo sa to práve udialo.

++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

• Takže si sa rozhodla zostať a prijať nové zmeny? No to je výborné -Iveta objala Karin a vtisla jej na líce priateľský bozk-

• Áno ,áno, pochopila som, že nemám na výber, takže hlásim ústup-

• Tak dobre, idem ešte za Evou ,mám pre ňu cd- čká- zaštebotala Iveta a vybehla z chatky.

Karin sa zasmiala. Ivetu mala veľmi rada .Bola milá a dobrá ,no aj veľmi naivná .Preto jej vzťahy vždy skončili dramaticky .Jej posledná známosť bol opilec a nenapraviteľný hazardér .Karin vedela že ani tento vzťah nemá budúcnosť ,no Iveta si nedala povedať .A napokon, ako bolo jej zvykom prehlásila, že za ich krach vzťahu môže ona sama...

++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Ozvalo sa rázne zaklopanie na dvere.
• Ďalej -zvolala a ani sa neunúvala obzrieť.Ďalej si pokojne na posteli zapletala vlasy. Príchodiaci bez slova vošiel dnu a buchol dverami. Karin si chytila srdce od ľaku .Otočila sa.

• Ty? Čo tu chceš? -skríkla. Vedľa jej postele stál on- „zelenáč“ .S rukami prekríženými na hrudi a milým ,provokačným úsmevom na tvári. Karin zdvihla ruku a on keď si vzápätí uvedomil ,že v nej drží drevenú kefu na vlasy, zdvihol ruku na obranu.

• Hééj počkaj , neviem čo ti spravil môj brat ale ja som Andreas- opatrne spustil ruku, keď zistil, že ju prešla bojová nálada.

• Prepáč- ospravedlňovala sa- ale ste tak rovnakí ,že som si myslela...-stíchla, keď sa zahľadela na jeho ľavú ruku. Od lakťa mal na nej umelú protézu.

• Nie je to až také zlé -usmial sa a odhalil také isté rady krásnych bielych zubov ,ako mal aj jeho brat.

• Funguje dobre, len je z iného materiálu-

• Prepáč, jáááá...-cítila sa hlúpo.

• To nič ,nemusíš sa ospravedlňovať ,som na to zvyknutý .Ale som tu ,lebo ma poslali- hm ,no- napísať kone, máš napísať kone, ktoré ty chcieť... ááá -mávol napokon rukou. Karin sa usmiala ,ako sa to všetko snažil vysvetliť a komolil .Keby nevedela po anglicky ,mala by teda veľký problém .Vzala si papier a pero a napísala mená štyroch koní. Vzal si lístok a keď sa otočil na odchod, Karin ho zastavila.

• Andreas- oslovila ho.

• Pre priateľov A.C. -prerušil ju .Usmiala sa a milým hlasom povedala: Ešte raz –prepáč, A.C.,povedala po anglicky.

++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Andreas sa vybral do chatky hlavnej vedúcej .Po vstupe do chatky sa dalo vojsť dverami do obytnej miestnosti na prízemí, alebo po úzkych schodoch prejsť do pracovňe v podkroví. Pracovňa Jani Malenovej bola na poschodí. Bola to najväčšia miestnosť v chatke, zariadená pohodlne a prakticky. Jeden veľký dubový písací stôl, pred ním tri dubové stoličky. V jednom rohu sa nachádzala veľká rohová sedačka a v druhom televízor s veľkoplošnou obrazovkou a videom. Steny boli ovešané obrazmi koní a nástenkami s fotografiami tábora a detí pri rôznych akciách .Z okna pracovňe bolo vidieť celý areál tábora. Andreas odovzdal lístok hlavnej vedúcej. Keď si ho prečítala, capla si po čele.

• Čo sa stalo? spýtala sa Iveta, ktorá si práve prišla pre zoznam detí.

• To dievča má buď o kolečko menej, alebo sa chce znovu dolámať. -povedala vedúca a podala lístok Ivete.

Iveta si prečítala mená koní a keď sa zahľadela na Damiena, ktorý pokojne sedel na pohovke, pochopila ,čo za problémy si za tie dva mesiace užijú.Andreas sa na ňu zahľadel.
. Je niečo s koňmi?- spýtal sa anglicky

• No, ako sa to vezme. Vieš, Lord je jediný žrebec v tejto stajni. Karin ho prvý krát obsadla pred dvomi rokmi, dnes už má sedem .Spadla z neho asi dvadsaťkrát a zlomila si dve rebrá, kľúčnu kosť, pravú ruku a mala otras mozgu.- odpovedala mu Iveta tiež anglicky- Lady je zasa mladá ,má iba 3 roky, ale keď ju v zime obsadla ,Karin si zlomila obe nohy. Tie dve kobylky ,čo vybrala pre deti, sú veľmi dobré a pokojné ,ale tieto dva?- No ,Damien, dávaj si pozor, myslím , že Karin ťa chce zabiť.- s miernym úsmevom ho varovala Iveta.

• Hm, myslím , že to Karin nevyjde -Damien sprisahanecky pozrel na brata a obaja sa zasmiali.