Kapitola IV

Keď dorazili k stajniam, vedúci upozornili deti, že pri koňoch nesmú kričať .Nemali by chytať kone, ktoré im nepredstavia a nesmú sa k nim približovať zozadu , lebo by ich kone mohli kopnúť .Karin doviedla deti do dlhej stajne, na každej strane s desiatimi boxami .Každý kôň mal na dverách svojho boxu ceduľku s menom ,dátumom narodenia a menami oboch rodičov. Karin otvorila dva boxy vedľa seba a ukázala deťom dve kobylky, na ktorých sa budú učiť jazdiť.

• Toto je Kinga –pohladila hnedku nižšieho vzrastu s veľkou bielou lysinou .-A toto je Luna- pristúpila k ryške s malým bielym fľakom na nose a bielymi „ponožkami“ na všetkých štyroch nohách.

• Obe kobylky sú už staršie .Sú pokojné a majú radi deti, takže sa ich vôbec nemusíte báť.- Vysvetľovala Karin. Ukázala deťom žľaby, z ktorých kone žrali ovos a predviedla im, ako fungujú napájačky na vodu. Potom Lunu osedlala a nasadila jej uzdu, pričom deťom vysvetľovala, čo a prečo robí. Deti boli koňmi unesené. Tváre im žiarili úžasom, nadšením a šťastím ,keď ich Karin postupne všetky posadila do sedla. Kobylka o niečo vyššia od poníka stála pokojne a ani sa nepohla, dokonca snáď driemala .Oči mala privreté ,hlavu sklonenú a pôsobila ,akoby sa jej to všetko ani netýkalo. Karin sa veľmi páčilo, že sa deti bavia. Dokonca až tak, že si ani neuvedomovala Damienovu prítomnosť .Stál pri vedľajšom boxe, kde mu kôň cez mreže okusoval tričko. S rukami prekríženými na hrudi a so sladkým úsmevom na tvári ju pozoroval. Páčila sa mu táto pokojná a bezstarostná Karin. Pohľady sa im stretli, až keď sa na kobyle vystriedali všetky deti a Karin sa otočila smerom k Damienovi. Obom sa im zazdalo ,akoby sa čas na chvíľu zastavil .No rýchlo sa zasa rozbehol , keď Karin niečo napadlo.

• Deti, priveďte sem vášho vedúceho. Naučíme ho ,ako sa sedí na koni. -Karin sa uškrnula, keď videla, ako prižmúril oči. Deťom sa nápad zapáčil , okamžite obkolesili Damiena a ťahali ho do boxu k Lune .Tá len mierne zdvihla viečko jedného oka, obzrela si Damiena ,no napokon sa rozhodla driemať ďalej. Damien vedel, že nesmie pokaziť deťom radosť. Vzpieral sa a prosil, nech ho pustia, lebo sa bojí. Deti sa smiali a čakali, čo spraví. Damien pristúpil ku kobyle. Snažil sa vyliezť do sedla a naschvál to robil veľmi nešikovne .Pýtal sa detí ako má vyliezť do sedla a ako má chytiť uzdu.

• Vedúci, vy ste ale nemehlo –poznamenal ktorýsi chlapec. Deti sa chytali za bruchá a mali z neho veľkú zábavu .
++++++++++++++++++++++++++++
++++++++++++++++++++++++++++
Karin využila tejto chvíle a nenápadne poodišla o tri boxy ďalej.
• My Lady- Oslovila kobylu, ktorá sa práve kŕmila voňavým senom .Ušľachtilá arabská kobyla zdvihla krásnu hlavu a ticho zaerdžala. Okamžite spoznala hlas svojej jazdkyne .Karin potľapkala Lady po krku a tá si o ňu pokorne obtrela hlavu.

• Chýbala si mi, potvorka- nežne jej zašepkala do ucha a dala jej kocku cukru. Lady spokojne odfrkla a Karin sa vrátila k deťom. Damien už konečne sedel na Lune, ale kýval sa z boka na bok, až nakoniec spadol na zem. Toľko detského smiechu už dávno nepočula. No zároveň zistila ,že nikdy nevidela väčšie nemehlo, ako bol Damien .“Ten určite nikdy nesedel na koni“ Pomyslela si .Damien sa znova vyštveral na kobylu a zas sa z nej skotúľal na zem.

• Tak deti, šou sa skončila. Ešte vám ukážem vonkajšiu jazdiareň a halu, v ktorej jazdíme ,keď prší. Pozrieme si ešte malé žriebätká a potom sa už vrátime do tábora, aby sme stihli večeru.- Karin vyviedla deti zo stajne a zamierili k veľkému výbehu so žriebätami. Tie bezstarostne behali po výbehu, vyhadzovali zadkami, stavali sa na zadné a užívali si svoje konské detstvo. Deti ich kŕmili ďatelinou a smiali sa ,keď im pyskami šteklili dlane .Vo veľkej zastrešenej hale s množstvom prekážok si potom zasa skúšali ozvenu. A tak kričali, jašili sa, behali z jedného konca haly na druhý a pritom preskakovali prekážky .Damien si vyložil na ramená najmenšieho chlapca z oddielu a utekal pred kŕdľom detí, ktoré ho s výskotom naháňali. Karin sa tisli slzy do očí z toľkého detského šťastia.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++
Asi o hodinu už s deťmi sedela pri večeri .Damien s nimi naspäť necestoval autobusom ,ale prišiel pre neho taxík .Bez vysvetlenia odišiel .Karin sa obzerala a čakala, že každú chvíľu vkročí do jedálne. No neobjavil sa .Po večeri Iveta prevzala starostlivosť o deti z Karininho oddielu, aby ona mohla ísť jazdiť. Tak boli dohodnuté. Iveta mala za to každú nedeľu voľno celé doobedie a chodievala do kina .Milovala staré filmy a tie premietali len v nedeľu doobeda .Vtedy deti z Ivetinho oddielu mala na starosti Karin.

• Ahoj, teta- Pozdravila Karin ,keď vstúpila do pracovne hlavnej vedúcej a pobozkala ju na líce.

• Ahoj ,čo ťa ku mne privádza? -Spýtala sa teta a ponúkla jej kávu.

• Mám problém- Vzdychla si Karin.

• Prečo mám ten pocit, že tvoj problém súvisí s Damienom?- Naliala jej kávu a Karin si do nej dala lyžičku cukru.

• Máš pravdu, súvisí. Vieš ,teta, myslím, že sa na túto prácu nehodí .Je nezodpovedný. Robí si, čo chce .Už dve hodiny som ho nevidela, kto vie, kde sa fláka. Mám plné ruky práce s deťmi a o šiestej mám byť v jazdiarni a................-

• Teraz ma pozorne počúvaj, slečna- prerušila ju teta- Viem ,že sme to doteraz vždy zvládli samé. Ale tento rok sa počet detí zvýšil na trojnásobok ,ak si si nevšimla. Takže ja mám plné ruky práce ,preto som prijala viac ľudí. Už ti nemôžem pomáhať s varovaním detí, kým ty budeš v jazdiarni. A keby Iveta nemala pomoc v Andreasovi ,tiež by si jej nemohla dať na starosť viac ako dvadsať detí. Práve na to ste dvaja. Teraz Damien išiel pre nejaké potrebné tlačivá do mesta ,po ktoré som ho poslala. Keď sa vráti, dohodnete sa.-

• Dohodnúť? -My sa nemáme o čom dohadovať, spraví to, čo poviem ja a hotovo.- Vyprskla Karin.

• Dobre ,dobre, nerozčuľuj sa a radšej mi povedz, ako ti to ide s Lordom?-

• Strašne, vôbec sa na tie majstrovstvá necítim .A to som na ňom nesedela dva týždne.-

• Neboj, ty to zvládneš ,majstrovstvá sú až o pár týždnov. -Chlácholila teta Karin.

• No uvidíme, mám čo dobiehať-

• Len si dávaj na seba pozor. Vieš , ako to dopadlo nedávno -Teta ju pohladila po vlasoch.

• Neboj, teta, už viem ,ako ísť na tú potvorku štvornohú- Zasmiala sa Karin a chystala sa odísť.

• Och ,veď by som zabudla- zastavila ju vedúca- zajtra spravíme deťom zoznamovací večierok. Prídu aj niektorí rodičia ,aby skontrolovali ,či je zatiaľ všetko v poriadku. Budem potrebovať tvoju pomoc.-

• Samozrejme ,môžeš so mnou rátať- ubezpečila ju Karin a odišla.