Kapitola VI

• Do šľaka, A.C., sú neschopní. Čo je to za babrákov?- rozčuľoval sa Damien a oháňal sa holiacim strojčekom.- Celú noc som nespal.- Keď som bol skontrolovať Jeremyho, videl som ich v tej tme aj bez ďalekohľadu. Sú naozaj nenápadní, ako zajaci v kapuste. Hovorím ti ,že ani jeden z nich by neprežil ,keby sa niečo udialo- odmlčal sa ,keď do chatky vstúpili Mick a Jessy.
• Čo sa deje?- spýtal sa Mick Farely. Bol to nižší chlapík, trochu kostnatejší na prácu ktorú vykonával, no všetci vedeli ,že je nepostrádateľný. Mal vysoko vyvinutý zmysel pre orientáciu a ten ich nie raz dostal z ťažkej situácie. Z ťažkého terénu kambodžských lesov by sa bez neho nedostali. Mick si pretrel oči a zívol. Na sympatickej tvári mu bolo vidieť známky únavy.
• Nespal som celú noc ,tak to skráť- zívol znovu.
• Brácho zúri ,lebo videl v noci vojakov- vzdychol Andreas.
• Práve pre to sme tu. Tiež sme sa nemuseli moc namáhať, aby sme ich v tej tme do jedného zrátali. Bolo by dobré zavolať Smithovi ,aby s tým niečo spravil.- pridal sa Jessy Parker. Oproti Mickovi to bol typ mohutného hráča amerického futbalu . Mal veľké ramená a blonďavé strapaté vlasy dodávali jeho tvári prísny výraz. No jeho výzor bol pravý opak jeho duše. Bol do istej miery flegmatik a taký romantický blázon, že i s bombou sa maznal a volal ju „moja drahá“. No on s Mickom, Damienom a Andreasom tvorili výborný tím najlepšej protiteroristickej jednotky FBI.
• Veď to.- vybuchol Damien- Smith nie je na telefóne ,nikde ho nemôžu zohnať – vtom zazvonil mobil a Damien sa k nemu vrhol.
• Do čerta, Smith, kde ste?- nervózne kričal do telefónu - snažím sa s vami spojiť celú noc.-
• Prestaň zúriť –ozvalo sa na druhom konci- letel som do Čiech-
• Do Čiech ? – zopakoval Damien a rozhliadol sa po svojich kolegoch ,ktorí netrpezlivo čakali na to, čo im povie.- Deje sa niečo?-
• Nie , pokoj. Len som tu mal nejakú prácu. Zatiaľ je to v poriadku, Stoune neopustil Londýn.- upokojoval Damiena veliteľ Smith.
• No, nech je len tam. My tu máme úplne neschopných ľudí .Takto by si syna odviedol bez toho, aby si to niekto všimol.-
• Uvidím, čo sa s tým dá spraviť. – zasmial sa Smith .-A aby som nezabudol, niečo som ti doviezol. Keď vybavím všetko potrebné, pošlem ti to po niekom. Zatiaľ sa majte a užívajte si dovolenku-
• Milé – sucho skonštatoval Damien , vypol mobil a hodil ho na posteľ.
• Zatiaľ je všetko v poriadku .Stouna naposledy zachytili v Londýne . Vyzerá to ,že sa zatiaľ nechce ukazovať svetu. Ale my vieme, čoho je schopný. Takže nepoľaviť v ochrane a nespustiť z očí Jeremyho. Bežte niečo dospať ,lebo vás tie malé obludy pripravia o rozum- zasmial sa a sám si už oveľa pokojnejší ľahol na posteľ. Do budíčka majú ešte dve hodiny ,tak si trochu zdriemne. Zaspal okamžite.
+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Ďalší deň ubehol ako voda a medzi Karin a Damienom pokojne. Večer, keď išla Karin jazdiť, premýšľala nad blížiacimi sa majstrovstvami. O dva týždne má pred celým Slovenskom ukázať, čo sa naučila. No čím bol ten dátum bližšie , tým viac mala pocit ,že všetko zabudla. Keď prechádzala okolo nekrytej jazdiarne, naskytol sa jej obraz, ktorý ju vytrhol z pochmúrnych myšlienok. My Lady klusala po piesku až k nej. Jazdec na jej chrbte sa na ňu usmieval zo sedla. V zelených očiach sa mu zjavila škodoradosť a na opálenej tvári mu ihral šibalský úsmev. Čierne dlhé vlasy mal stiahnuté do uzla a okolo hlavy mal ovinutú bielu šatku s čiernou výšivkou znaku, ktorý jej nič nehovoril. A tá šatka mu dodávala priam detský výraz , aj napriek tomu ,že bol mohutný ako medveď. Ten jazdec bol Damien.
• Ale ,veď ty nevieš jazdiť- vyjachtala zo seba Karin.
• Nie? –spýtal sa pokojne Damien – Vyzerám ,že by som nikdy nesedel na koni?-
• Potom si ma oklamal- obvinila ho.
• Nie, neoklamal. Doteraz si sa ma na to ani nespýtala. –
• Okamžite zlez z môjho koňa.- skríkla na neho Karin
• Nie je tvoja, Baby - pokrútil hlavou
• Ale ani tvoja-
• Hm ,práve som ju kúpil- oznámil jej Damien hrdo. Karin mala pocit ,že ju porazí.“ Čo to tu trepe? Akože kúpil?“
• Tebe šibe – vyletelo z nej, ani sama nevedela, ako .Tak pre toto dnes chcel voľno a deti nechal Ivete a Andreasovi.
• No tak, Karin ,váž slová- ozval sa za ňou tréner Renecký- Lady potrebuje sponzora ,keď chceme, aby závodila. Kto by jej to financoval?-
• Zarobí si na seba-
• Ale ,prosím ťa ,kedy? Za 3-4 roky ,je veľmi mladá na preteky. Má pred sebou ešte dlhý tréning. A ty máš dosť práce s Lordom- uzemnil ju tréner.
• Niekedy vás neznášam, pán Renecký. Keby to bolo na mne ,okamžite vás prepustím-
• No, našťastie ty o tom nerozhoduješ. A ak sa ti nepáči moje trénovanie ,prosím, môžeme našu spoluprácu ihneď ukončiť.- Tréner Renecký bol pokojný. Evidentne už poznal svoju žiačku a jej povahu veľmi dobre .Karin si zahryzla do pery ,zvrtla sa a hrdo odkráčala do stajne. Hoci by bola kričala od hnevu a plakala od poníženia ,povedala si, že zostane pokojná. Osedlala Lorda a keď neskôr na jazdiarni klusala ,tréner sa k nej pridal s pokynmi.
• Vyrovnaj sa, neseď tak strnulo, hlavu hore, oťaže drž pokojne.....- prikazoval jej. Karin si všimla ,že Damien s Lady robí presne to, čo ona s Lordom. Nechápala to. Lady bola skoková kobyla, nikdy sa drezúru neučila. Musela uznať ,že Damien je výborný jazdec. Karin čakal náročný cvik, kedy musela Lorda viesť z jedného rohu do druhého krížom cez jazdiareň, pričom kôň musel vysoko zdvíhať nohy, akoby klusal po špičkách kopýt. Bola nervózna , keďže cítila na sebe Damienov pohľad , ale cvik sa jej veľmi podaril. Napokon celá jazda dopadla dobre a ona sa po tréningu spokojná vracala do tábora.
++++
Išla ako vždy skratkou cez lesík a asi v polovici cesty ju dobehol Damien. Chvíľu šli bez slova, no napokon ticho prerušil Damien.
• Vieš ,dnes si bola dobrá. Jazda sa ti podarila.-
• Naozaj?- spýtala sa a zastala.
• Áno, išlo ti to dobre, myslím ,že máš šancu na tých majstrovstvách.- usmial sa na ňu. Chvíľu bolo zasa ticho. Karin sa zamyslela a pomaly sa pohli ďalej.
• Kde si sa naučil jazdiť? Vyzerá to ,akoby si sa v sedle narodil.- spýtala sa po chvíli. Damien sa usmial a sklopil zrak.
• Skoro to tak aj je. Moji rodičia majú ranč a asi tridsať koní. Jazdiť ma naučil ešte môj starý otec. Vlastne my Masykovci sme tak trochu kentaury. Zbožňujem kone.- dodal celkom nežne. Karin zastala a skúmavo sa naňho zahľadela. V bielych rajtkách ,bielej košeli s čiernymi jazdeckými čižmami vyzerala nádherne .Damien poznal vo svojom živote už mnoho žien, no ani jednu nemal rád ani tak, ako svoju sestru. Ženy, ktoré poznal a s ktorými sa miloval boli krásne ,inteligentné a bohaté. No ani s jednou by nemohol prežiť svoj život. Ale čím ho priťahuje táto mladá žena ? Veď pri nej zabúdal aj na svoje povinnosti . Jej tvár a oči ho prenasledovali na každom kroku, no povedal si ,že ďalšie citové vzplanutie ku Karin si už nedovolí. A predsa na ňu myslel noc čo noc. Čo je to vôbec za ženu? Čoho sa bojí? Je predsa taká silná, sebavedomá a odvážna . Zároveň však nežná a vnútri veľmi zraniteľná. Chcel sa jej pozrieť do duše a.....
• Počúvaš ma? – Damien sa strhol, keď doňho šťuchla prstom.
• Čo sa deje?- spýtal sa.
• Mieniš ma počúvať, alebo ma vyzliekať očami? Rozprávam sa s tebou.- Karin zvraštila obočie, keď sa Damien zasmial.
• Prepáč, nepočul som ťa, premýšľal som.-
• O čom? Ako ma čo najrýchlejšie vyzliecť?- obvinila ho.
• Nie ,nie, mám nejaké starosti- bránil sa- tak mi zopakuj ,čo si sa pýtala.-
• Pýtala som sa , prečo si kúpil My Lady. Vravel si ,že máte dosť koní-
• To áno, máme ,ale sú ďaleko a ja nechcem vyjsť z cviku.-
• No dobre ,ale prečo práve ju. Je tu dosť iných koní- vyzvedala Karin ďalej.
• Áno, je , no nie takých ako ona. Je krásna, živá a inteligentná, presne podľa môjho vkusu.- usmial sa Damien. Karin povedala iba – Aha, rozumiem- sklonila hlavu a znovu vykročila k táboru.
++++
Neskoro večer, keď už deti spali ,vedúci sa zišli pri táborovom ohni, ktorý bol v strede lúky pred hlavnou chatou. Po stranách lúky dookola sa zasa nachádzali chatky vedúcich. Ohnivé plamene osvetľovali celý areál a príjemne zohrievali, keď už z okolitých hôr vial nočný vánok. Vôňa stromov sa s každým nádychom vnárala človeku do pľúc a navodzovala príjemnú atmosféru. Iveta sedela na drevenej lavičke vedľa Karin, ktorá hrala na gitare a pomáhala jej vyspievať druhý hlas pri piesni Zahrada ticha. Muži zatiaľ opekali špekačky a slaninu. Zabávali sa ,rozprávali si zážitky a všetci si príjemne užívali tieto uvoľnené chvíľky.
• Bolo to fajn – povedala Karin Ivete , keď už ležali v posteli.
• No jasne, že bolo a hlavne v Andreasovom náručí - vzdychla si Iveta a obe sa zasmiali.
• Videla som. Držal ťa , akoby si sa mu mala vypariť. Myslím , že sa do teba tak trošku zamiloval-
• Trošku? Ja dúfam ,že poriadne.- vyhŕkla Iveta a Karin sa s chuti začala smiať.
• Dúfam ,že pri ňom nájdeš svoje šťastie-
• Nenájdem ,už som ho našla a obrovské.- vzdychla Iveta.
• No to sedí. Veru nie je to žiadny drobček-
• Karin?- opatrne ju oslovila Iveta
• Hm?-
• Nemyslíš ,že by si aj ty....-
• Nie- zamietla Karin rázne skôr než jej priateľka stihla povedať všetko, čo chcela.
• Nemyslela som hneď na niečo viac .bránila sa Iveta- zatiaľ iba priateľstvo-
• Mám priateľa- povedala Karin –René je môj jediný priateľ, na ktorého sa môžem spoľahnúť-
• No ,Karin –Iveta našpúlila pery- teraz si ma naozaj urazila-
• Prepáč ,vieš ako som to myslela- bránila sa Karin
• Viem, viem –mávla Iveta rukou do tmy- ale obe vieme ,že s Reném to nič viac nebude. Už si ho odmietla. Mala by si myslieť viac do budúcnosti. Nájsť si niekoho silného , odvážneho , úprimného a krásneho- Iveta sa uškrnula, keď jej priateľka okamžite zareagovala.
• Počkaj, brzdi –vyhŕkla Karin- zdá sa mi to ,alebo tu opisuješ toho nafúkanca?-
• No, takže uznávaš ,že je to fešák – a než sa mohla Karin ohradiť, rýchlo pokračovala- nie je to nafúkanec ,len si nedá rozkazovať. Karin, myslím ,že by ste mali zakopať bojovú sekeru a trochu sa zblížiť.-
• Zblížiť? Ty žartuješ- vyprskla Karin
• Prečo, lebo sa bojíš ,že by si sa mohla zamilovať?- Iveta cítila že zaťala do živého ,keď Karin nereagovala. Vedela ,že ani jeden z nich by svoje city nepriznal. Vlastne sú obaja rovnako hrdí ,neschopní pripustiť nežné city. Myšlienky jej preťal priateľkin hlas.
• Nikdy nebudem nikoho milovať tak ,ako Michala. Nedokážem to- S jej blížiacimi sa narodeninami bude spomienka na jej zosnulého snúbenca ešte intenzívnejšia. Iveta ešte dlho počula tiché vzlyky svojej priateľky, než zaspala.
Žiarivý mesiac , ktorý svietil dnu cez okno obkolesený miliónom hviezd, osvetľoval Karin tvár, po ktorej jej aj v spánku stekali slzy.

++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Bola nedeľa a na dnes hlásili až tridsaťdva stupňové teplo. Vedúci rozhodli ,že dnes pôjdu s deťmi na neďaleké kúpalisko ,patriace táboru a jazdu na koňoch vynechajú. Deti z toho nemali moc veľkú radosť, no keď poskákali do bazéna a osviežili sa jeho vlažnou vodou, zabudli na kone. Kúpalisko bolo z jednej strany obkolesené stromami, pod ktorými bolo malé ihrisko so sieťou na volejbal. Príjemný chládok využívali tí, čo si chceli zašportovať, aj tí, čo sa len chceli schovať pred slnkom. Bazény tu boli dva. Neboli veľké , jeden mal dvadsať krát dvadsať metrov a bol určený na skákanie pre lepších plavcov. A menší mal pätnásť krát pätnásť metrov. Tu bolo vody tak do 120cm a učili sa v ňom plávať deti, ktoré to nevedeli. Vedúce ležali na lehátkach a vystavovali svoje telá slnku. Damien s ostatnými stál pri bazéne a dávali pozor na deti. Vždy keď mu pohľad zablúdil ku Karin, hoci sa veľmi snažil ,aby to bolo čo najmenej , iba privrel oči a vzdychol. Je božská“ vravel si Damien. Opantala mu všetky zmysly. Bože , ako rád by sa dotkol tej pokožky. Hladil jej štíhle nohy a jemné ruky. Pri pohľade na jej dvíhajúcu a klesajúcu jemne klenutú krivku pŕs pri dýchaní sa musel otočiť a sťažka preglgol.
• Dnes v noci som nikoho nevidel- spokojne skonštatoval Andreas.
• To je dobre vyzerá to, že Smith vymenil jednotky. Len dúfajme ,že budú lepší ,ako tí spred dvoch rokov- podotkol Mick.
• No, berme to z tej lepšej stránky ,aspoň ich nie je vidieť.- zasmiali sa nad Damienovým vyhlásením a vošli za deťmi do bazéna.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

• Tento rok je tu obzvlášt krásne, nemyslíte?- spýtala sa Iveta , keď sa otáčala na lehátku, aby si opálila chrbát a pri tom zasnene pozrela k bazénu.
• Tiež si myslím ,je tu veľa nového a zaujímavého. –zasnene vzdychla Eva. Táto nakratučko ostrihaná čiernovláska s guľatou tvárou a modrými očami pracovala v tomto tábore už štvrtý rok. Vždy mala na starosti oddiel najstarších detí a ani tento rok tomu nebolo inak. Delila sa o prácu s Jessom Parkerom a očividne jej to ani trochu neprekážalo.
• Ó Bože, pozrite na ten zadok.- utrúsila Veronika a schovaná za slnečnými okuliarmi sa snažila byť nenápadná ,keď pozerala na Damiena , ktorí im stál chrbtom. Naozaj iba snažila. Vedúce sa s úžasom zasmiali .Od flegmatickej dievčiny ,vychovanej prísnou katolíckou vierou ,to znelo naozaj zábavne.
Dnes bolo naozaj veľmi horúco .Slnko pálilo a zabodávalo svoje lúče Karin do tela. Na oblohe nebolo ani mráčika. Bola modrá . Modrá ako jeho oči. Michalove oči. Kedykoľvek na neho myslela, videla, ako sa smeje a s akou láskou sa na ňu díval. V lícach sa mu spravili jamky a okolo očí jemné vrásky. Vždy vravievala ,že sa smeje očami. Ach, ako veľmi jej chýbal! Karin sa nepokojne zahniezdila na lehátku , keď zacítila na svojom tele nieči pohľad. Precitla, otočila hlavu a pozrela sa za seba. Tak tieto oči boli iné. Tvrdé a skúmavé, ale aj tak sa od nich nemohla odtrhnúť. Akoby ju tie zelené oči hypnotizovali. Keď sa na ne iba pozrela ,boli krásne a zvláštne . Ale keď sa ponorila do nich hlbšie , tak ju pálili. Hoci mala na sebe plavky ,cítila sa nahá. Vždy, keď sa na ňu takto pozrel, mala pocit ,že horí. Prudko sa otočila a prevalila sa z lehátka priamo do bazéna. Musí sa schladiť.