KAPITOLA VIII, časť druhá

Ďalších päť dní uplynulo tak rýchlo, až mala Karin pocit, že zabudli niečo na tréningoch nacvičiť. V pondelok a utorok pršalo, takže celé cvičisko bolo mokré. Do tábora sa vracala premočená do nitky a celá od blata, až do štvrtku kým pôda po daždi nevyschla. Na víkend už zasa hlásili vysoké teploty. Karin dostala plán celých pretekov od piatku až po nedeľu. Čím bol termín bližšie, tým bola nervóznejšia. Všetci sa snažili byť na ňu milí, aby sa nebola v ešte väčšom strese.
Uprostred týždňa usporiadali spevácku súťaž pre deti, ktorú vyhrala desaťročná veľká láska Jeremyho Stouna, Erika. Pozvali aj známeho slovenského speváka, aby im spríjemnil večer a zaspieval deťom.

Vo štvrtok večer naplánovali veľkú opekačku. Vedúci uvarili kotlíkový guláš. Deťom sa opekanie veľmi páčilo. Karin s Ivetou hrali na gitary a spev detí sa ozýval po celom tábore. O desiatej už niektoré deti zaspali okolo ohňa a tak ich všetkých vedúci uložili spať. V piatok mali pred sebou náročný jazykový deň. Od rána do večera budú komunikovať iba jazykom, ktorému sa venujú aj v škole.

Aj Karin mala zajtra ťažký deň. Odchádzala do hlavného mesta na majstrovstvá Slovenska v drezúre.
• Karin dáš si špekačku?- spýtala sa jej Iveta- Damien opeká-
• Ďakujem, opečiem si ju sama- povedala Karin a zazrela na neho.
• Urobím to, mám to rozbehnuté, ty si odpočiň- povedal Damien a nastokol špekačku na palicu.
• Vy amíci, si vážne myslíte, že viete všetko lepšie, však? Ja nie som drevená, dokážem to- uistila ho tvrdo. Damien sa rozhodol provokovať.
• To možno áno, ale my amíci, to vieme najlepšie- uškrnul sa
• No, my Slováci, určite nezaostávame- bránila sa Karin
• Áno, a čo máte také dobré?- spýtal sa Mick s prehnaným záujmom.
• Napríklad- chvíľu premýšľala- armádu- vyhŕklo z nej. Chlapi sa zasmiali.
• My máme najlepšiu armádu na svete. Podzemnú, leteckú aj námorníctvo. Nám sa nik nevyrovná- chválil sa Andreas.
• My máme najlepších ženistov a chemikov- Karin trochu zvýšila hlas.
• No možno sú dobrí, ale až po nás- povedal Jessy so smiechom.
• Vy amíci, ste proste arogantní, namyslení sebci, čo si myslia, že im patrí celý svet. Ale nemôžete mať všetko- Karin už zatínala päste.
• Omyl, my už máme všetko- pripojil sa Damien.
• Naozaj?- tá otázka znela tajomne, no iba oni dvaja vedeli, čo sa za ňou skrýva. Hľadeli na seba s úsmevom. Ostatní stíchli a dívali sa raz na jedného, raz na druhého.
• Slovensko je nádherná zem- dodala Iveta, aby prerušila to ticho.
• Súhlasím, no ešte krajšie sú jeho ženy- Damien neodtrhol pohľad od Karin ani na sekundu. Usmiala sa a pozrela smerom do lesa. Tak tentoraz dostal on ju a to pred všetkými.
Andreas s Ivetou sa túlili k sebe a niečo si šeptali. Eva s Mickom sa rozlúčili a šli spať. Jessy s Veronikou sa vybrali na nočnú prechádzku lesom a na Karin čoraz viac doliehal pocit osamelosti. Damien jej podal špekačku s horčicou a chlebom a ona sa do toho s chuťou pustila, lebo už bola hladná.
• Máš zbalené všetko?- spýtala sa Iveta- nemám ti pomôcť?-
• Nie, netreba. Už iba nejaké drobnosti a môžem vyraziť.- usmiala sa Karin. Damien si vzal jej gitaru a začal vybrnkávať pomalé tóny piesne od Elvisa. Pozorovala, ako zľahka pohybuje prstami po strunách a zachvela sa. Presne o to mu išlo. Hlavu mal sklonenú nad gitaru, no jeho pohľad ju spaľoval. Karin sťažka preglgla a odvrátila tvár. Vstal a podišiel k nej. „Tak čo vymyslíš tentokrát amík?“ pomyslela si Karin. Sklonil sa k jej uchu.
• Jedna – jedna- zašepkal a jemne jej fúkol na krk. Karin oblial studený pot.
• Tak to sa ti podarilo- uznala ticho a on sa hrdo s úsmevom vyrovnal.
• Pôjdem si ľahnúť, skoro ráno vstávam- Karin sa postavila a vyprášila si deku, na ktorej sedela.
• Dobrú noc a veľa úspechov- zaželal jej Andreas.
• Ďakujem- usmiala sa- no aby som nezabudla. Mám jednu voľnú vstupenku, ak by sa niekto z vás uvoľnil, môžete za mnou prísť. Teta o tom vie, tak sa dohodnite. Budem veľmi rada.-
• Iba jednu? My by sme tam prišli všetci, aj s deťmi-
• No to by bola pohroma.- zasmiala sa Karin- ale naozaj mám povolenú iba jednu osobu. Aj na večierok platí iba pre jednu osobu- vysvetľovala.
• Aha, no tak to my sa nejako podelíme. Môže teda naozaj prísť hocikto?- zapárala Iveta. Karin pozrela na ňu a potom na sekundu na Damiena.
• Áno, hocikto, dobrú noc- pozdravila a odišla do svojej chatky.
Bolo už veľa hodín, no Karin sa stále prevaľovala z boku na bok a nemohla zaspať. Štyri roky nezávodila , až teraz. Už ani nevedela, aký je to pocit stáť pred toľkými ľuďmi. Voľakedy bola najlepšia z najlepších a nebolo pretekov, na ktorých by sa neumiestnila v prvej trojke. Teraz musí obhájiť seba a svoje nadanie. Teraz alebo už nikdy. Toto je jej šanca.
Ešte dlho počítala ovečky, kým sa jej podarilo zaspať.

Bolo osem hodín ráno, keď Karin nakladala veci do auta svojho trénera, ktorý ju viezol na preteky. V tom sa s krikom z chaty vyrútil oddiel detí a bežali k nej.
• Pani vedúca, pani vedúca...- kričali jedno cez druhé. Karin sa otočila a keď zbadala tých malých anjelikov , chcelo sa jej plakať. Pristúpil k nej hluchonemý chlapček Janko a posunkovou rečou jej zaželal.
• Chceme vám popriať veľa šťastia a povedať vám, že vás máme radi- podal jej kytičku poľných kvetov. Karin mu poďakovala a pobozkala ho na líce. Potom si čupla a roztvorila náruč. Deti sa k nej vrhli a objímali ju.
• Hm- ozvalo sa jej za chrbtom. Zdvihla zaslzenú tvár a pozrela na Damiena, ktorý stál kúsok od nich s rukami prekríženými na hrudi. Vyzeral božsky. S rozpustenými vlasmi sa jej páčil najviac. Zdvihol ruky a posunkovou rečou sa jej spýtal.
• Dáš pusu aj mne?- Karin zdvihla spýtavo obočie, no potom sa usmiala.
• Niečo za niečo- odpovedala mu tiež v posunkoch- potrebujem spoločníka na večierok-
Damien sa zatváril, že tuho premýšľa.
• Myslím, že to zvládneš aj sama- povedal nakoniec. Karin stisla pery a mykla plecami.
• Určite si poradím...amík- Usmiali sa na seba a potom už Karin nastúpila do auta. Zakývala deťom a vyrazili s trénerom do hlavného mesta.

Celú cestu mlčala a pozerala von oknom. Tréner Renecký ju potľapkal po ruke a ona mu venovala nervózny úsmev.
• Neboj sa, bude to dobré, zvládneš to- ubezpečoval ju. Prikývla a znovu sa zahľadela von. Celú cestu intenzívne myslela na Damiena. Dúfala, že si to rozmyslí a príde. Potrebovala, aby tam bol, aby jej pomohol a poradil. Vedel toho veľa o drezúre. „ Naozaj tu ide iba o drezúru?“ Pýtala sa sama seba. No zamietla tú myšlienku skôr, ako ju začala rozoberať.
Pred obedom dorazili na miesto, kde sa konali preteky. Karin iba veľmi ťažko zakrývala nervozitu, keď vykladala sedlo a oblek z auta. Tréner šiel vybaviť všetky potrebné papiere a presvedčiť sa, či Lord pricestoval v poriadku. Jeho dovoz mal zariadiť René.
• To je Karin Hardenová- začula Karin svoje meno.
• Ahojte, dievčatá- pozdravila tri priateľky z oddielu v ktorom ako deti začínali. Jana Levická, večná smoliarka maličkého vzrastu, ktorá síce dostala vždy toho najlepšieho koňa, no nebolo dňa, kedy by sa udržala v sedle celú jazdu. Petra Závodská bola veľmi dobré dievča, ktoré povahou nebolo vôbec podobné svojim dvom priateľkám. Len nemala také styky ako rodičia Jany či Barbie. Karin podala ruku Barbore Frankovej, ktorej všetci vraveli Barbie. Bola to namyslená kráska bohatých rodičov, ktorej najväčšou prednosťou bolo, že mala talent na drezúru. Jej najhoršími zbraňami boli faloš a pretvárka.
• Počula som, že budeš súťažiť- povedala povznesene.
• Áno, a som veľmi rada, že vás vidím- usmiala sa Karin
• A akého máš koňa?- spýtala sa Petra a vzala ju pod pazuchu.
• Andalúzskeho žrebca. Má osem rokov a je to krásavec.- chválila Karin Lorda. Priateľky ju viedli k záhradnej reštaurácii, v ktorej sa zvítala s ostatnými jazdcami. Poznala takmer všetkých. V šestnástich rokoch bola Karin juniorskou majsterkou a vtedy sa o ňu zaujímali všetci tréneri, ktorý tu teraz sedeli a civeli na ňu ako na zjavenie.
• Karin Maisie Hardenová, pamätám si to správne? – spýtal sa predseda Jazdeckého zväzu a stisol jej ruku. Bol to starší prešedivený pán, no stále mal svoju úctivú vážnosť medzi jazdeckou špičkou.
• Dobrý deň, pán Štorec , áno, pamätáte si to správne- usmiala sa Karin.
• No, Barborka, myslím, že tento rok budeš mať silnú konkurenciu.- predseda sa otočil na Barbie, ktorá sa uškrnula.
• To určite áno-
Dievčatá si kúpili collu a sadli si k baru, kde sa rozprávali o tom, čo zažili počas tých rokov, čo sa s Karin nevideli. Jana s Petrou mali veľa čo povedať. Barbie sa tvárila znudene, no po očku sledovala Karin ako jastrab. Ako veľmi ju nenávidela. Vždy vyhrala každý závod a tie posledné majstrovstvá, na ktorých sa Karin zúčastnila, ju boleli najviac. Barbie mala najlepšieho koňa, drela každý deň, aby so svojim koňom vyhrala. Bolo to pre ňu veľmi dôležité. Vtedy prišli tréneri zo zahraničia, aby si vybrali jazdcov a ona mala veľkú šancu. No zasa vyhrala Karin. A Barbie najviac nahnevalo, že Karin odmietla všetky zahraničné ponuky. Nikdy jej to neodpustila, hoci od toho roku vyhrala každé závody, vždy ju vnímali ako tú, ktorá skončila druhá. A teraz je opäť tu. Tá Karin Hardenová . Ešte krajšia a vznešenejšia, ako si ju všetci pamätali.
• Počul som, že si zasa späť- Karin sa otočila. K baru kráčal Peter Marek a bol oveľa vyšší a krajší, ako si ho pamätala. Rozbúchalo sa jej srdce. Syn rodinného lekára Hardenovcov, čiernovlasý, hnedooký, príťažlivý mladík bol prvý, s ktorým sa Karin bozkávala. Jej prvá školská láska a nenapraviteľný sukničkár.
• Ahoj, Peter, ako sa máš?-
• Výborne, keď ťa vidím- naklonil sa k nej a pobozkal ju na obe líca, pričom zašepkal.- Vyzeráš nádherne-
• Nenapraviteľný lichotník- zasmiala sa Karin. Barbie dvojicu sledovala, ako si vymieňali komplimenty a žiarlivosť v nej rástla. Bola do Petra zaľúbená a preto nevidela, že ju má iba ako spoločnosť počas dlhých nocí na pretekoch. Inak ju nikdy nekontaktoval.
Chvíľu všetci debatovali, čo je nové v jazdeckom športe. Potom sa išli pripraviť, lebo o 16.00 hodine mali všetci jazdci spolu zahájiť tieto majstrovstvá. Bolo to také malé predstavenie sa divákom. Karin si prečítala aj rozpis na sobotu. O 11.00 hodine začínali deti, potom juniori a napokon dospelí. V nedeľu bola už iba exhibičná jazda starších seniorov a dekorovanie víťazov. Išla sa teda prezliecť a pripraviť si koňa. S pribúdajúcimi hodinami rástla aj jej nervozita a stále viac myslela na Damiena. Jej vnútro ho volalo. Mala ho plnú hlavu.

Deti z tábora šantili na kúpalisku. V tridsaťstupňových horúčavách sa ani iné robiť nedalo. Mick hádzal nafukovací balón Jeremymu do bazéna a Jessy učil dvoch chlapcov plávať motýlika. Eva s Veronikou hrali s niekoľkými deťmi volejbal. Damien s bratom a Ivetou stáli pri bazéne a popíjali ľadový čaj. Andreas si všimol, že jeho brat si už po niekoľký krát zatlačil prstami na sluchy.
• Je ti niečo?- spýtal sa Andreas
• Nie- odvetil Damien podráždene
• Kto vie, ako sa má Karin- premýšľala Iveta nahlas
• Určite dobre- ubezpečoval ju Andreas
• Bola veľmi nervózna. Nezávodila už niekoľko rokov, hoci v čase svojich štúdií, bola v oddieli najlepšia. Keď si našla priateľa, nechala to, aby sa plne venovala iba jemu.- vysvetľovala Iveta
• Ako sa môže vykašlať na niečo, čo ju tak baví- užasol Damien
• Pochopíš to, až sa zamiluješ. Ona ho veľmi milovala.-
• Aha, no ale vravela si predsa, že je panna-
• To zrejme aj je. Vieš, to že niekoho miluješ, neznamená, že s ním musíš hneď vliezť do postele.- mračila sa na Damiena
• Boli to predsa snúbenci- zapáral Damien ďalej.
• Boli a veľmi šťastní, verili vo svadbu a svadobnú noc-
• Trochu staromódne, nemyslíš?-
• Ale krásne! – vyštekla po Damienovi a odišla.
• Nahneval si ju- skonštatoval Andreas a hľadel za ňou.
• Asi áno, no nemal som to v úmysle. Len som sa pýtal a nevrav mi, že sa ti to nezdá divné- Damien si spomenul na to, ako ho provokovala v cukrárni. To nebolo moc panenské.
• Áno, priznávam, je to divné. Nádherná, mladá, žiadúca žena so snúbencom a panna? Ty brácho, čo keby si zistil?- vyletelo zrazu z Andreasa
• Somár- zasyčal Damien a nechal brata samého s úškrnom na tvári.