KAPITOLA VIII, časť štvrtá

Od tej akcie, kedy Andreas prišiel o ruku od neho ženy bočili. Mal aj dlhodobú známosť Jennyfer, no nedokázala žiť s jeho handicapom. Iveta si jeho protézu ani nevšímala. Stalo sa, že pri rozhovore sa jej len tak ledabolo dotkla, no vôbec sa nezháčila, vlastne si to ani neuvedomovala. A on ju za to zbožňoval.
Prebrali spolu, ako sa postarajú o oddiel najmenších detí. No napokon usúdili, že najlepšie bude, keď sa deti podelia do zvyšných oddielov. Zahrali to tak, že staršie deti sa budú o ne starať ako o mladších súrodencov. Deťom sa táto hra veľmi páčila.

Keď sa Jessy s Mickom pri večeri dozvedeli, prečo v tábore nie je Damien, smiali sa, až sa za bruchá chytali.
• Tak Masyk dokonalý, nedostupný sa chytil do pasce. Úžasné- smial sa Jessy.
• Veď to bolo jasné už dávno- pridal sa Mick. Musel vravieť po anglicky, inak by mu nerozumeli- všimol som si to už v ten večer, keď mali deti skúšku odvahy-
• A čo si si všimol?- spýtala sa Iveta so záujmom.
• Damien bol natretý čiernymi uhlíkmi, nie? – povedal Mick
• No a? – nechápal Andreas
• No a, keď sme sa ráno vracali z lesa, Karin som upozornil, že má tvár okolo úst čiernu. Nevenoval som tomu pozornosť, až kým som nebol svedkom ich stretnutia pri sprchách. Práve som bol na prechádzke s Waringom, keď som ich videl cez pootvorené dvere na sprchách.- Povedal flegmaticky. Zato Iveta zabudla zatvoriť ústa.
• Videl si čo?- spýtala sa pomaly. No Mick len rozpažil ruky, pokrútil hlavou, vstal od stola a pobral sa preč.
• Mick, čo si videl- volala za ním Iveta- povedz mi to, Mick...- No on, jediný svedok týchto informácii, zanechal skupinku v nemom úžase. Mal pocit, že je to vec tých dvoch.
• Tak tu sa niečo deje a ja sa o tom dozviem ako posledná- žasla Iveta, kým ostatn sa smiali. Dohodli sa, že to nebudú riešiť, kým Karin s Damienom sami niečo neprezradia.

Bolo 15.00 hodín, keď Karin dostala do rúk štartovaciu listinu, na ktorej čítala mená koní v poradí, v akom sa mali zúčastniť pretekov. Súťaž „Z“ – Liberty, Formát, Magik, Nova, Largo, My Lord Babieca....- ďalej už nečítala.
• Neboj sa, Karin, dobre to dopadne. Žiadny kôň tu nie je tak krásny ako Lord - upokojoval ju tréner. Rozrušená si ešte zopakovala povinnú jazdu na cvičnej jazdiarni a potom už iba nervózne prešľapovala z nohy na nohu.
Práve zavolali na štart Novu, keď sa Karin prudko otočila na odchod, no vtom narazila do širokej hrude. Jej zmysly zasiahla známa vôňa. Zdvihla hlavu a zhora sa na ňu usmieval Damien. Mal oblečené čierne kožené nohavice, snehovo biele tričko s ustrihnutými rukávmi, ktoré ostro kontrastovalo s jeho opálenou pokožkou. Cez rameno mal prehodenú čiernu koženú bundu s drakom. Vlasy mal stiahnuté pod šatkou s farbami americkej vlajky. Vyzeral božsky a neuvedomovala si to iba ona. Niektoré dievčatá, ktoré sa pripravovali na skúšobnej jazdiarni sa usmievali a niečo si šepkali.
• Kam si sa vybrala, Baby? - spýtal sa a chytil ju za ruku, keď ho chcela obísť. Vrátil ju späť.
• Ja...ja - jachtala - chcela som proste odísť. Nemám na to. Necítim sa dobre.-
• Aha, tak ty si sa po všetkej tej námahe rozhodla, že zbabelo utečieš? - vhodil jej do tváre. Karin zrazu úplne premohla slabosť a hodila sa mu do náručia. Damien ju objal a pohladil po vlasoch. Potom jej chytil hlavu do dlaní a donútil ju, aby sa na neho pozrela.
• Ty to dokážeš, určite. Tak skús to aspoň kvôli Lordovi. Ten kôň tvrdo drel, aby si sa tohto mohla zúčastniť. On si tvoju zbabelosť nezaslúži. Tak si zober sako a vysadni na neho. Čaká vás náročných pár minút.-
Nebola schopná mu odporovať a tak ho nechala, aby jej pomohol vysadnúť do sedla. Na vyhradený pieskový štvorec, na ktorom sa mali s Lordom predviesť sa dostavila v okamžiku, keď ju vyvolávali už druhý krát.
• Teraz sa nám predstaví Karin Meisy Hardenová na sedemročnom andalúzskom žrebcovi menom My Lord Babieca. Táto talentovaná jazdkyňa sa nám predstaví po dlhšom čase, tak jej držme palce - zaznelo z mikrofónu. Karin predstúpila pred porotu a uklonila sa.
• Vyzerá dobre, však- povedal tréner hrdo a pozrel na Damiena, ktorý si sadol na tribúnu vedľa neho. Ani nepremýšľal nad tým, že sa tu zrazu objavil.
• Áno, vyzerá dobre - priznal Damien. Karin v červenom saku a v bielych rajtkách ladila s Lordom, ktorý mal pod sedlom červenú dečku a na ušiach červenú ušianku. Vlasy pod jazdeckou čiapkou mala stiahnuté do copu, čím ešte viac vynikli jej jemné črty. Na koni sedela pevne a isto a s tou istotou viedla aj Lorda, z jednej strany štvorca na druhý. Základnú povinnú jazdu mali za sebou a zvládli ju výborne. Napriek silnej konkurencii ich dnešnú jazdu vyhlásili za najkrajšiu a aj divákom sa veľmi páčili. Jazdci jej blahoželali, iba Barby na ňu zazerala.
• Bola si dobrá - povedal jej René, keď od nej prevzal Lorda, aby ho povodil a odsedlal. Tréner ju objal a dlho podržal v náručí.
• Dnes si všetkým predviedla, ako sa jazdí, moja zlatá-
• Ďakujem, ale je to hlavne vaša zásluha.-
• Pôjdem pozrieť Lorda, či je v poriadku - povedal tréner a odišiel. Zdalo sa jej, že sa mu v očiach zaleskli slzy. Očami hľadal Damiena, no nikde ho nevidela. Snáď neodišiel.
• Pane Bože, kde si?- šepkala.
• Volala si ma? - ozvalo sa jej za chrbtom. Zvrtla sa a venovala mu jeden zo svojich najzvodnejších úsmevov.
• Volala som Boha.-
• K vašim službám, slečna - mierne sa uklonil- len tu na zemi mám iné meno - usmial sa na ňu. Karin pochytil záchvat smiechu, až zaklonila hlavu. Damien videl jej rozžiarené oči, črty tváre mu zmäkli v úsmeve a on bol rád, že v nej vyvolal takú radosť. Prvý krát počul jej zvonivý smiech.
• Zvládla si to- povedal uznanlivo.
• Áno, zvládla –
• Čo keby som ťa pozval na večeru? - spýtal sa nečakane.
• Dnes máme večierok, pozývam ťa, budú sa podávať špeciality. -
• Ja viem, ale myslel som večeru pre dvoch, prijmeš moju ponuku? - jemne zdvihol obočie.
• A kam pôjdeme? - vyzvedala.
• Nechaj sa prekvapiť. O 20.00 hodine sa pre teba zastavím - tajomstvo mu sršalo z očí.
• Ubytovaní sme v jazdeckej ubytovni, dva kilometre odtiaľto. -
• Nájdem to - ubezpečil ju a odišiel.

Kým sa Karin dostala do ubytovne, bolo už sedem hodín. Ľudia sa s ňou chceli zhovárať o Lordovi. Musela odpovedať na otázky, ktoré ju vyčerpávali.
Jeden pán jej dokonca za neho ponúkol dva milióny korún. Pravdou bolo, že tieto kone mali takú hodnotu, špičkové dostihové kone aj desaťkrát viac. Ale Lord nie je na predaj.
Usmiala sa, keď si zmyslela, ako hrdo držal hlavu, keď ho fotili. Vedel, že vyhral. Bol to normálne namyslený kôň.

Karin zistila, že si vzala iba jedny čierne šaty s hlbokým výstrihom. Obliekla si ich a sadla si k zrkadlu, aby si vyfénovala vlasy. Pozrela sa na svoj obraz v zrkadle. „Čo to robím do čerta?“ premýšľala „Idem na večeru s cudzím chlapom, o ktorom vlastne nič neviem. Prečo som na to vlastne pristala? Prečo sa tak náhle zmenil? Čo ak je to súčasť nejakej jeho hry a ja som mu na to skočila? Ak áno, tak ho zaškrtím.“ Zasmiala sa. Zrazu jej zazvonil mobil.
• Ahoj, kráska, čakám ťa pred vchodom - oznámil jej Damien.
• Za minútku som tam - povedala a odložila telefón do kabelky. Vytvorila si na hlave elegantný účes, naposledy sa pozrela do zrkadla a zhodnotila svoj zjav ako vyhovujúci.
Damien stál opretý o taxi a fajčil. Keď ju zbadal, zahodil cigaretu a obdivne pokýval hlavou. Vyzeral dobre, ako vždy. Oblečené mal biele ľanové nohavice a bielu polokošeľu. Vlasy mal stiahnuté do ľahkého uzla. Vzal ju za ruku a pobozkal jej ju.
• Si nádherná - zašepkal a otvoril jej dvere na taxíku. Viezli sa asi dvadsať minút cez mesto a napokon zastali pred hotelom Holiday Inn.
• Sem ideme na večeru? - spýtala sa Karin.
• Áno - prikývol a viedol ju cez vestibul k hotelovému výťahu.