KAPITOLA XIV, časť druhá

Karin práve učila Sedrika slovenskú básničku, keď ich vyrušil Sheen.
• Karin, máš návštevu - povedal záhadne.
• Koho? - prekvapila sa. Do malej izby, ktorú prerobili na učebňu pre Sedrika a Sendy, vstúpil mladý muž. Mal príťažlivú tvár s krásnym úsmevom, modré oči a hnedé neučesané vlasy, ktoré pôsobili ako vtáčie hniezdo. Bol športovo oblečený a cez rameno mal prehodený cestovný vak.
• Ak ma môj anjelik ihneď neobjíme, budem si myslieť, že na mňa úplne zabudla - prehovoril síce ťažko, ale hlas mal mužný.
• David! - skríkla Karin a vyskočila z kresla. Objal ju a dlho podržal v náručí.
• Ako si mi vyrástol a si tak krásny - pochválila ho posunkovou rečou.
• Ďakujem, ale ty priam žiariš. Tiež si skrásnela, čo sme sa videli naposledy - odtiahol ju od seba a prešiel ju dookola - Ale čo to tu máme? Myslím, že si máme čo rozprávať - zasmial sa a pohladil jej zaoblené bruško.
• Áno, to máme, ale poď, dám ti niečo zajesť, určite si hladný, ako ťa poznám - ťahala ho do kuchyne.
• Karin, je mi ľúto, čo sa ti stalo a chcem aby si sa na mňa obrátila vždy, keď to budeš potrebovať - povedal jej David, keď už sedeli za stolom a ochutnal jej výbornú bábovku. Keďže sa nepočul, rozprával hlasno a niektoré hlásky mu viazli v hrdle, no Karin mu rozumela.
• To si buď istý, mňa sa tak ľahko nezbavíš. Ale povedz mi, prečo si sa vrátil už teraz? -
• Nevrátil, iba som si spravil voľno, aby som mohol dopísať svoju knihu niekde v pokojnom prostredí - vysvetlil David.
• No tak to si tu na správnom mieste - chytila ho za ruku a usmiala sa - Braček, som rada že si tu -
Rozprávali sa celé hodiny. David vedel rozprávať nádherné príbehy. Mal bohatú fantáziu a vedel ju dostatočne rozvíjať. Bol pohotový, na všetko mal odpoveď, no nikdy nezabúdal na slušnosť. Preto si ho ľudia rýchlo obľúbili.
Karin mu pripravila izbu vedľa svojej, lebo na tom trval. Vraj aby bol nablízku, keby ho potrebovala. Cez deň sa venoval jej a po večeroch písal svoj román o horolezcovi, ktorý zostane sám na vrchole zasneženého štítu. Nik o ňom nevie a on môže zliezť až o týždeň, keď mu to dovolí počasie. Stane sa však niečo, čo ho zdrží. Nájde jaskyňu, na ktorej konci je druhý svet.
Karin mala veľkú radosť z prítomnosti Davida na zámku. Vrátil jej úsmev na tvár a veľkú pohodu do ubolenej duše.
Ivete bolo stále zle a tehotenstvo tak prežívala veľmi ťažko. Našťastie, ako sama povedala, čakala iba jedno dieťa.
• Veď si ma predstav - vravela Karin v jedno ráno, keď sedela v kuchyni a popíjala zázvorový čaj - keby mi bolo zle za dve deti. Veď by zo mňa nič nezostalo. Lekár mi vravel, že niektoré ženy to takto znášajú až do konca tehotenstva. No ak sa to čoskoro nezmení, budem musieť ísť do nemocnice na infúzie. Schudla som už teda naozaj dosť -
• Ti je mi veľmi ľúto, Ivi, ale ja dúfam, že sa to upraví - postavila sa za priateľku, ktorá bola bledá ako krieda a jemne jej masírovala krk.
Iveta si chvíľu vychutnávala masáž, no potom sa prudko zdvihla zo stoličky, chytila si ústa a rozbehla sa von.
• Chudinka - vzdychla si Karin.
• Čo sa jej stalo? - spýtal sa David, keď vchádzal do kuchyne.
• Ranná nevoľnosť. Má trošku problémy. Dáš si kávu? -
• Áno - David zahryzol do čerstvého rožka - Ty, Karin, máme návštevu? -
• Akú návštevu? - prekvapene sa spýtala.
• No tých dvoch chlapov, čo pricestovali v noci - vysvetľoval David a šermoval pritom rožkom.
• Neviem, o čom hovoríš. O žiadnej návšteve ma neinformovali. Ešteže sa na noc zamykám - znervóznela trochu Karin.
• Ja neviem, či boli ohlásení, bola tma a aj auto malo zhasnuté svetlá. Videl som ich iba matne, lebo moje okná sú ďaleko od vchodu, ale pricestovali okolo pol druhej. Ale hneď asi odišli, lebo auto už tu o pol piatej nestálo -
• Ako to všetko vieš? - Karin krútila hlavou.
• To vieš, málo spím, lebo v noci mám najlepšie myšlienky do knihy a potom cez deň dospávam -
• Ty si nezmar - zasmiala sa Karin - ale spýtam sa Hansonovcov, či mali nejakú návštevu -
• No - postavil sa David - tú kávu si dopijem hore. Do dvoch týždňov mám odovzdať knihu. Tak sa maj, kuriatko - vzal si ešte jeden rožok a vybehol po schodoch do svojej izby.
Karin nevenovala veľkú pozornosť nočnej návšteve. Možno to boli vojaci a mali niečo pre Sheena. Často ho tu hľadali, hlavne ak mal voľno.

Od rána bolo krásne, hoci bola zima a nasnežené, ukázalo sa aj slnko. Práve dnes mala veľkú chuť na prechádzku, ale v celom zámku nikto nemal čas. Bolo tam nejako rušno. Všetci si niečo šepkali, tvárili sa tajomne, no keď prešla okolo nich, robili sa, že sa nič nedeje. Ale keď ju zavolali k obedu, zrazu boli všetci ticho, iba si vymieňali nervózne pohľady.
"Čo sa s nimi stalo? Nikdy takí neboli" premýšľala Karin. Ani po obede, keď už sedeli v malom salóniku a pili čaj, sa ich podozrivé správanie nezmenilo.
Práve sa chcela spýtať na nočnú návštevu, keď sa otvorili dvere a dnu vstúpil Billy s Derekom a za nimi vkročila mladá krásna žena. Mala oblečené priliehavé červené šaty a vlasy vyčesané do decentného účesu. Z nežnej a dobrotivej tváre jej hľadel pár krásnych hnedých očí.
• Ahoj, Karin - pozdravil Billy.
• Ahojte – odzdravila a usmiala sa - tak vy ste tá nočná návšteva, ktorú videl David -
• Áno, pricestovali sme v noci. Ale chcem ti predstaviť našu sestru Amandu -
Karin pozrela na mladú ženu a pristúpila k nej, podávajúc jej ruku. Chvíľu sa zdalo, že Amanda sa ani nepohne. Len sa meravo pozerala raz do jej tváre, raz na bruško. Karin už začínala byť nervózna a chcela ruku stiahnuť, no vtom sa Amana pohla a nežne, skoro materinsky ju objala. Karin sa uľavilo. Bola nesmierne šťastná, veď už túžila iba po tom, aby sa spriatelila s Travisovou najmilovanejšou sestrou.
• Amanda Elisabeth Hansonová, teší ma že ťa poznávam, Karin-
• Aj mňa teší. Som rada, že si konečne prijala moje pozvanie. Už som sa obávala, že ťa nikdy nespoznám - oslnivo sa na ňu usmiala.
• Nedalo sa mi. Mala som veľmi ťažkú prácu, ktorá však súvisí aj s tebou -
• So mnou? A ako? - nervózne sa usmiala Karin.
• Poď, posadíme sa - Amanda ju vzala za ruku a muži jej prisunuli kreslo. Karin sa usadila, ale ani trochu ju to neupokojilo. Bábätká cítili jej nervozitu a začali ju kopať. Chytila si brucho a pohľadom zablúdila k Ivete, ktorá si opakom ruky práve utrela slzy. Sheen s otcom chodili sem a tam so sklonenými hlavami.
• Tak dobre - povedala Karin napokon - poviete mi už konečne, čo sa to tu deje? -
Sheen sa zastavil a zdvihol hlavu. Chvíľu na ňu hľadel a potom si k nej kľakol. Premýšľal, akoby hľadal vhodné slová. Napokon sa odhodlal.
• Karin, neviem ako začať.... ale chcem, aby si sa pripravila na veľké prekvapenie, dokonca na veľký šok -
Karin sa rozbúchalo srdce a v hrudi pocítila tlak. Cítila predzvesť niečoho zlého a pomaly jej prichádzalo nevoľno.
• Prosím ťa, čo by mi mohlo spôsobiť väčší šok, ako bola Travisova smrť - ironicky sa zasmiala, ale hlas mala zastretý, akoby ani nepatril jej.
• To, že žije - Sheena prekvapilo, ako to z neho vyletelo. Karin zaťala zuby a prudko vstala.
• S takým niečím sa nežartuje - skríkla. Sheen sa nadýchol.
• Ja nežartujem - viditeľne čakal výbuch, ale Karin stuhla a poobzerala sa po prítomných. Všetci hľadeli na ňu ticho a očakávali čo bude.
• To nie je pravda - krútila hlavou - že to nie je pravda. Iba sa mi snažíte uľahčiť dni pred pôrodom, že áno. Ale to je v poriadku - pozrela na Ivetu a zrazu jej vyleteli slzy.
• Nie je to pravda, však? - hlas sa jej triasol a pred očami sa jej tvorili kruhy. Iveta mlčala, všetci mlčali. Vlastne vôbec nikto sa ani nepohol a nevedeli, čo spraviť a povedať.
• Neverím vám - skríkla zrazu - akoby mohol žiť? Videla som ho umierať a veliteľ Smith povedal, že....-
• On ho videl umrieť. Vlastne bol klinicky mŕtvy, kým sa im neprebral v sanitke. Napokon to nechal tak, aby mohol byť vyradený z armády, keby sa z toho dostal. Nechali sme ho prehlásiť za mŕtveho a keďže jeho stav bol kritický a mesiace bol v kóme, nevraveli sme to ani rodičom, aby sme im nedávali nádej. Aj tak sme neverili, že prežije - vysvetľoval Sheen.
• Ale Iveta predsa videla jeho telo na letisku a........- snažila sa Karin zúfalo o rozumné vysvetlenie tejto absurdnej frašky. Neverila im. Nechápala ich krutosť. Veď to bol ich brat.
• Iveta nevidela jeho telo - povedal Sheen - videla iba truhlu. On bol už dávno v Anglicku.
Amanda pristúpila k nej a vzala ju za ruku.
• Je to tak, Karin. Priviezli ho k nám do nemocnice a naozaj sme mysleli, že zomrie. Štyri mesiace bol v kóme, kvôli guľke, ktorú mal v hlave a všimli si to neskoro. Iba o milimetre minula mozog. Keď sa napokon prebral, mysleli sme, že bude odkázaný na pomoc a nikdy sa nepostaví z postele. Ani tým sme nechceli moc rodičom dávať nádej a tebe sme nechceli prirábať starosti. Čo by si si počala s postihnutým chlapom? No on sa z toho s božou pomocou dostal a chce ťa vidieť -
Chvíľu meravo stála a žalúdok mala ako na vode. V hlave mala zmätok. Snažila si pospájať myšlienky, no nedalo sa.
• Karin, vieme, ako ti je. Aj pre nás a rodičov to bol veľký šok - pohladil ju Sheen po ramene.
• Vôbec neviete, ako mi je. Ak je toto nejaká vaša hra, tak je krutá. Neverím vám ani slovo! - stisla pery a vybehla z miestnosti. V chvate si utierala slzy a chcela sa rozbehnúť po schodoch do svojej izby, keď zrazu zastala. Tri kroky pred ňou stál.................Travis.