Kiska Story - časť 4

Chvíľu to trvalo, ale je to tu. Kiska sa nám zase ozvala. Keď som si tento jej príbeh prečítala, preniesla som sa v duchu do čias, keď som bola v jej veku. Mala som aj ja vtedy svojho princa. Nie lásku, ani len platonickú. Bol to skutočný princ. Princ, akého si zaslúži každá princezná. Nemusí to byť navždy, stačí, keď je to len na jeden deň - ale ona už potom nikdy nebude pochybovať o tom, že tou princeznou skutočne je .....

Je jedno ako dlho sa cudzi jazyk ucite, podla mna nie je mozne, aby sa s nim clovek dokonale stotoznil (samozrejme pokial sa do onak hovoriacej krajiny nenastahuje). A tak je to aj so mnou. Chodim sem kazdy rok. Nemam problem komunikovat s ludmi. Anglictina je moj druhy jazyk. Ale vzdy len druhy. Mnohe veci sa v cudzom jazyku horsie vyjadruju. A specialne sa to tyka pocitov. Osobne som vsak narazila aj na iny vplyv “jazykovej bariery”. Byt sam sebou je v cudzine niekedy nerealne. Ako sa clovek moze spravat prirodzene, ked sa nemoze vyjadrit sebe vlastnym jazykom?

Priznavam, konzumne americke filmy nech su akokolvek hlupe mi sem tam padnu viac ako dobre. Najviacej mam napozeranych prave tych teenagerskych. Krasny sportovec chodi s popularnou cheerleaderkou, no na konci skonci s “Popoluskou”, ktora sa vzdy ide roztopit len co okolo nej presiel zapach jeho Old Spice-u.

Prve rande, motyliky v bruchu. Kto z nas si tym nepresiel. Ja mavam moyliky v bruchu aj z tych najbeznejsich veci, necudo teda, ze moje prve ozajstne americke rande ma steklilo dvojnasobne. Jesus nie je American. To je na nom asi najvacsie pozitivum. Je neskutocne mily, sarmantny, pozorny, galantny, zdvorily… Pamatam si ako nam v zime priniesol kvety ked este mal frajerku a dosiel len na obycajnu navsetvu. Zeny maju rady pozornost, hlavne taku, ktorej sa nemusia dozadovat! Takisto ked sa pred mesiacom stretol s mojou maminou priniesol jej kvety. Opat raz plusove body pre Mexicana. Dokonca slape na paty aj oblubencovi B......vskej rodiny – modelovi Viktorovi M.

Vzdy som vravela, ze v Amerike je moje sebavedomie o riadny kus vyssie. Jeden usmev vam staci a ludi mate vo vrecku. Chlapi sa za vami otacaju a komplimenty su na dennom poriadku. Nebolo to vsak umyselne, ze sa chlapec do mna zalubil. Silne slova? Ani nie. Telefon mi zvonil kazdych par minut, prichadzali dalsie a dalsie napady kam ist a co robit. Preto som si povedala, ze to treba stopnut skor ako sa niekoho srdce rozbije na franforce. Ja som totiz romantik. Ale bohuzial leto zijem len pre okamzik. Dlho sa neozval. Az rano som si nasla spravu na FB, ze je rad, ze som nieco povedala a ze sme konecne na rovnakej page-y. Dohodli sme sa, ze sa nemozeme vidiet pricasto. Ale ze piatkove rande plati. A tak aj bolo.

Mal po mna dojst o 5. Uz o 3tej som sa sprchovala, lebo mi bolo jasne, ze s dvoma detmi radsej skor ako neskoro. Alex sa ma pyta kam ideme. Vravim idem von s Jesusom. Ze ona ide tiez. Zasmiala som sa a hovorim,ze to asi nepojde, ze sa vratime domov veeeelmi neskoro. Taky rev ste este nevideli. Ja som mala déjà vu z letiska ked som odchadzala naposledy. Mala sa mi hodila ako gula okolo nohy, nechce aby som ju vraj opustila, ze nemozem ist sama, ze musi ist so mnou. Dve hodiny nebolo cloveka co by ju utisil. Ked po mna Jesus dosiel veci sa len zhorsili. Plus nosy (citaj nouzy) manzel (pozn. editora: sestrin, nie Kiskin, ta este nastastie ziadneho nema) vyliezol z pivnice a zacal zabrdat. Preco musime ist von ked mala este nie je v posteli vraj?! Ze jej musime doniest darcek. Ze jej musime slubit ze nabuduce moze ist s nami. Bla bla bla. Pripeceny. Alex to nijako nepomahalo a dospelo to az do takeho stadia, ze Vadluz (pozn. editora: krycie meno toho pripeceneho)zacal ziapat nech okamzite vypadneme. Jesus z toho bol trocha mimo, lebo na taku stranku Chrisa nie je zvyknuty. Smutne je, ze to je asi jediny.

Jesus jazdi na takej ciernej sportovej Honde. To je jedno. Ale do toho ked si clovek sadne ma pocit, ze len co pride mensia nerovnost na ceste, ktorych tu je mimoriadne neurekom, tak si oskre rit. Nieco ako ked chodite v topankach s tenkou podrazkou. Ste tak blizko pri zemi, ze citite kazdy jeden kamienok.

Z predchadzajuceho vecera co Lucia povyzvedala som mala priblizne predstavu kam ideme. Chcel mi ukazat Detroit ocami domaceho. Je to troche vtipne, kedze je Mexican. Ale zato zije v downtowne peknych par rokov. Nas tam Luc moc neberie. Zly neighborhood. Vsetko vsade rozmlatene, vysoka kriminalita, bezdomovci… Jesus ale pozna svoje chodnicky. Asi. Kedysi urobil take jedno video so zabermi z okolia. Mna uputal jeden kostol, na ktory som sa potom pytala. Vtedy mi slubil, ze ma tam raz vezme. A slovo veru dodrzal. Je to druhy najstarsi kostol v celom USA. Je mierne smrncnuty gotikou. Najvtipnejsie ale je, ze zvonka je cerveny kamen ale inak je viac menej dreveny. Cize goticke prvky mozno s europskymi kostolmi zdiela, ale ked vojdete do tohto tu rozdiel doslova citite - je tam NEZNESITELNE teplo!

Dalsou zastavkou bola byvala vlakova stanica. Tiez bola na tom videu. Ked sme si to k nej namierili, crtala sa pred nami vysoka budova podobna kancelarskej vyskovej budove z Washingtonu. Zozadu boli velke pseudo garaze, ktorymi vraj chodila dnu batozina. Vtedy som este netusila, ze ide o stanicu. Podisli sme most. Pred ocami som zrazu mala majestatnu budovu s krasnymi piliermi a vybitymi oknami, ohradenu ostnatym drotom. Tak chladne ale tak krasne. Stanicu postavil ten isty clovek co navrhoval aj stanicu v New Yorku. Inspiroval sa romanskymi kupelmi a vraj v case najvacsej slavy to tam bolo dych vyrazajuce. Dnu sa dnes uz dostanu len, ako by to Miso nazval, urban exploreri. Haha. Jesus mi vsak rozpraval, ze on ked bol mensi vnutri bol s nejakym bezdakom ale ze vtedy to tam uz moc vabne nevyzeralo. Posledny vlak odtial odisiel v januari 1988. Vraj islo o to ze Detroit velmi rychlo expandoval a stanica, ktora bola najprv postavena na okraji mesta sa mala ocitnut v jeho centre a viac-menej zavadzat a byt zbytocnou. Tak mi teda bolo povedane.

Next stop bolo casino. Jesusova sestra tam pracuje, ako som uz vravela. Alebo nevravela? To je jedno. Ku kasinu je pripojeny hotel. Zo spravy co pisal Lucii som vedela ze do hotela smerujeme, lebo mi mal ukazat Detroit zo strechy. Preto som nebola prekvapena ked sme parkovali v parking construction oneho hotela. Vyviezli sme sa na 24. poschodie, Jesus otvoril dvere izby a ja som vtedy uplne zmrzla. O tom potom, ze to bola najkrajsia hotelova izba v ktorej som ja kedy bola. Mna zaujalo ine. Dve steny KOMPLET presklene a vsade naokolo sa crtal chladny Detroit v celej svojej krasnej skaredosti. Len 24. poschodie ale ludia boli taki malicki. A vtedy mi zaplo. Viem preco Lucii pisal ten message. Nechcel, aby si Lucia nieco domyslala ked sa dozvie, ze sme boli v hotelovej izbe. Tak som sa len zasmiala. Ja by som tiez mala pochybnosti o jeho “cistych” umysloch keby neslo o Jesusa. Haha. Naliali sme si vino a poukazoval mi najvyznamnejsie a najoblubenejsie miesta.

Schylovalo sa ku 7-mej. Trebalo si pohnut, rezervacia nepocka. V Detroite sice existuje nieco ako verejna doprava (MHD), ale pokial nie ste cierni z bezpecnostnych dovodov sa neodporuca. Haha. My sme cez Casino chceli prejst na nieco comu sa tu hovori "people mover". Je to viac menej vlak, taky ako byvaju aj na vacsich letiskach, akurat ze jeho kolaje su vysunute vo vzduchu viac-menej okolo celeho uzsieho centra Detroitu. Vstupu do kasina samozrejme predchadza bezpecnostna kontrola. Kedze som nieco podobne necakala, jediny identifikacny doklad co som mala bol moj ISIC a obciansky a vodicak. Stravili sme pol hod pri panovi SBSkarovi, ktory v brozurke schvalenych identifikacnych preukazov hladal ten slovensky. Nenasiel. Ani manager hotela nas nebol ochotny pustit dnu. Vraj potrebujem pas. Dokonca nas odmietli na ten hlupy people mover eskortovat a bolo to pritom asi 50 metrov. Nevadi. Sli sme okolo. Pre mna to znamenalo o par krokov v tych tupych vysokych stekloch viac.

People mover je zazitok sam o sebe. Hlavne ked je clovek obleceny v gala. Haha. Vlacik nas doviezol do Renaissance centra. Je to najvyssia budova v Michigane a udajne najvyssi all-hotel mrakodrap na zapadnej pologuli. Na uplnom vrchu sa nachadza restauracia, do ktorej sme mali namierene. Je to miesto maximalne podobna nasemu UFU. Dominuje mestu a rieke ktora nim preteka a plus rotuje. Teda tato uz nie. Pristroj ktory ju otacal vraj stale funguje, ale jeho prevadzka bola stratova a tak ho minuly rok jednoducho odstavili. Ti co ma poznaju vedia ze fancy jedlo nie je zrovna moja salka kavy, kedze ja toho vela nepojdem a malokedy som hladna. Haha. Ale oh well. Jesus na tom trval. Samozrejme rovnako zavratne ako vyska budovy su aj ceny. Ale dostala som prednasku o tom ako si zivot treba vychutnavat. A nie len pracovat a strachovat sa o dochodok. Uz vo vytahu ma steklilo brucho. Siel strasne rychlo a na 72. poschodie dosli najprv telesne schranky a az o par sekund nase organy. Samotna jazda bola cool. Lebo ste videli von na ulicu a teda aj to ako stupate k oblakom az na Olymp. Vnutri sedeli ludia vselijaki. Obleceni od princeznovskeho stylu az po tvrdych polonahych bikerov. Fakt vtipne. Okrem toho ze sme mali vyhlad rovno na kanadsku stranu mi vecru sprijemnovali aj MEGA velke pavuky za oknom. Netusim cim sa asi tak zivia v takej vyske, lebo muchy som tam veru nevidela.

Personal bol neskutocne mily. Chapem, ze su za to plateni. Ale aj tak. Vsetko na co som sa pytala a Jesus na to nemal odpoved sa pytal ich. A ti ak nevedeli sa pytali dalej. Taky telefon Dalsia vec co ma fascinovala bol ich servis. Nech mi huba odpadne ak prehanam, ale len co ste si z vody upili a polozili pohar dosiel casnik a dolial vam to. JEDEN HLT. Robila som si srandu, ze ci si Jesus mysli, ze dokazem ten pohar dopit kym pojdeme domov ale neslo to. Striehli ako supy! Okrem vody mali nastarosti aj omrvinky. Toho sa zas chopil Jesus. Tvrdil, ze vraj hned ako vam nieco kydne na obrus alebo natrusite, dojde casnik a uprace. Ked si odkusol z chleba a upadli mu snad nie viac ako tri omrvinky objavila sa dobra dusa co najprv zoskrabla zemiaky z obrusu a ako dalsie pozametala omrvinky do lopatky, usmiala sa a odisla. Haha. Ja viem, malomestiaci vo velkom svete. Ale nie. Teda ano. Asi. Haha. Na jedlo som mala, ako inak, kura. Crispy skin chicken, jemne platky zemiakov prekladane cream cheesom zmiesanym s regulernym cheesom a Jesus mal krala steakov. modlila som sa aby nedojedol ani on lebo ja by som si dala este susto a prasknem. Haha. Po veceri sme tam este sedeli a kukali na zapad slnka, on s long islandom, ja s malinovym mojitom. Mnaaam!

Dole pod name sa konalo nejake mecheche. Nieco ako nasa T-com plaz. Na riverwalku su kazdy tyzden pocas leta nejake akcie. Tento vecer bol nejaky country concert. Tak sme sa tam nachvilu stavili a kukali na vsetky tie lodky pristavene pri brehu. Zistila som napriklad, ze podla toho ktorym smerom lod stoji ma zapnute vystrazne svetlo. Bud cervene, alebo zelene. Viem, dava to zmysel. Ale nikdy predtym som si to nevsimla.

Po koncerte sme sli naspat na hotel. Haha. Potrrebovala som sa prezliect. Do niecoho more comfy. Jesus ma potom ucil tancovat tradicne mexicke tance. Salsu sme vynechali lebo som nechcela aby sa mi moc smial. Haha. Dopili sme dalsie vino, kecali, … haha.( Cita to aj moja mama, ved!! Just kidding, mamci, hahaha.). Urobili sme tam ale troche bordel. Aspon podla mna ta izba vyzerala ako mess ked sme odchadzali. (Pozn. editora: tak teraz veru ozaj neviem, co si mam mysliet???)

Poslednou zastavkou bol bar. Na vyber bolo jazz café alebo jeho oblubeny Centaur bar. Jazz vraj zatvaraju skor a tak sme sli do Centaura. Trojposchodovy velmi moderny martini bar. Na prvom je viac menej len bar a zopar stoliciek. Na druhom poschodi su mega velke gauce, a je to taka chillaxova area. Alebo make-outova? No neviem sa rozhodnut. Haha. Na poslednom poschodi je dalsi bar, biliardove stoly a pohodlne kresla. Interiér je zdobeny replikami hlavne Picassa. Bolo uz cosi okolo jednej a v bare som bola ja, Mexican a samy cernoch. Haha. Sedeli sme uplne dolu, inde nebolo miesto (nie nechcela som sediet na druhom poschodi a snugglovat sa s nejakymi dvoma cernoskymi parmi). “Vykladove okna” boli otvorene do ulice a tak kym drinky v nasich rukach boli vnutri, nohy nam viseli na ulicu. Sem tam sa ktosi pristavil a prerusil nasu konverzaciu nejakou vtipnou otazkou/poznamkou.

Kedze v sobotu rano sme museli vstavat na brunch mala som pseudo vecierku. Domov sa mi vsak nechcelo. Toto rande bolo tak prijemne a nezabudnutelne.neviem ci som sa niekedy s Drewom citila rovnako vo svojej kozi. Mozno to len vnimam inak, lebo Jesus je tiez cudzinec a aj napriek tomu ze tu zije roky, jeho anglictina ma tiez limity.

Nech je ako chce. Jeden den som bola princeznou. A podla toho ako to vyzera, nebolo to posledny den tohto leta co som sa citila ako v rozpravke…