Kiska Story - časť 2

Kiska mi dnes napísala do mailu: Mama, ved teraz vyzeram ako rasista. ja proti tym Indom nic nemam, len som stale konstatovala, ze ich na tom lete bolo vela. vsade vela. tak prv nez to niekto skritizuje to daj naznamost. ja som ludomil Upokojila som ju, ze si urcite nic take nikto o nej nemysli, ale slubila som aj urobit napravu. No a samozrejme, pridavam aj dalsie pokracovanie jej zazitkov ....

Dnes by sme si mohli povedat nieco o tom posvatnom americkom zvelicovani. Cely vikend bezal u Sandy (Chrisovej mamy) v subdivisione (poznamka editora: obytna stvrt, par ulic s domami, ktore su casto ohradene aj plotom – podobne zacinaju vyrastat aj u nas) garazovy vypredaj. Vikend si teda nevybrali najlepsi. Prvy den totiz bolo neskutocne dusno a tropicke slnko sa striedalo s dazdom. Druhy den, pre velky uspech, dosla burka. U nas by sme to nazvali neskodnym krupobitim, aj ked keby ma taka krupa trafila do hlavy asi sa zrovna nepotesim. Anyway. My s Luc sme sedeli v aute a boli sme na ceste k Sandy vymenit Zoe za Alex (Alex mali v sobotu cez noc, a v nedelu sme sli do kina - na Shreka. Som si vydupala "vychadzky" ). Problem bol, ako dostat jedno dieta dnu a druhe von tak aby sa nikto neroztopil (a mne neskrepovateli vlasy ). Telefon. Vynalez od bohov. Luc vola Sandy. Ta vybehne von s dazdnikom, da ho vyssie tak aby zakryval aj cast auta a Luc mohla otvorit okno. Zhrozeny pohlad. Vraj to nevyzera dobre. Ze vzduch sa staca. Uz par min predtym sme poculi zniet sireny po okoli. Znamena to len jedine. Tornado watch oznamoval vysoke nebezpecenstvo tornada. Kuknem na oblohu. Mraky farby maku, ziadne cierne uhlie. Dokonca ani vietor nebol z polovice taky ako pred necelym mesiacom u nas na Slovensku. Pff. Americania. Sandy nas strasne prehovarala, aby sme si to s tym kinom este rozmysleli. Ze nie je dobre ist do “sveta” v takomto necase. My sme vsak trvali na svojom. Sandy sla zavolat Toma. Tomu sa to pozdavalo este menej. Bla bla bla. Odchytila som autosedacku so Zoe, prehodila cez nu deku a sup ho von. Vnutri, len co polozim Zoe pocujem kricat Alex rutiacu sa z basementu. Bad storm, bad storm! TV! Red! We have to wait for it to go green! Bla bla. Poskladala som si to do jasneho odkazu. Sandy s Tomom vzali Alexandru a schovali sa pred (NE)moznym tornadom v basement. Maju tam aj telku, na ktorej poctivo sledovali ako sa stacanie vyvija. Nie ze by som podcenovala silu prirody. Ale skratka mne neostalo ine ako sa nad tym celym pousmiat. Len co sme Alex nalozili do auta po strasiakovi nebolo ani chyru. Dokonca spoza mracien vykukal hrejivy Oskar .
Ked sme sa vratili z kina domov na ulici boli susedovie deti. Len co nase auto zastalo, zhlukli sa naokolo. Vtak, vtak, mate tam vtaka. A ukazovali do travy smerom k velkemu stromu pred Luckinym domom. Podisli sme blizsie. A skutocne. V trave lezalo male vtacatko, co vypadlo z hniezda. Este sa hybalo. Logika nepusti, vtacata sa neradno chytat. Ale rovnako sme vedeli, ze vtacia mamina situaciu riesit nebude, minimalne nie kym je vonku deti ako smeti.
Asi pozeram moc americkych filmov, lebo na moju poznamku zavolajme hasicov sa nik nechytil. Vraj som smiesna ak si myslim, ze hasici chodia skladat macacich utecencov zo stromov a naopak vypadnute vtacata vkladat spat do hniezd. Chcete mi snad povedat, ze v krajine neobmedzenych moznosti nie je nik, kto by sa o to nestastne stvorenie postaral? Ze neexistuje nik komu sa da zavolat, s kym sa da poradit? Hmm, to sa mi skratka nezda.
Dnes rano ked Luc odchadzala do roboty bola drobca skontrolovat. Stale sa hybal. Suseda povedala, ze ked ona sla rano z domu tak pri nom bola vtacia mama a krmila svoje male. To je asi jedine co moze robit. Uz o 9tej prazilo slnko a tak mi Luc vola nech vymyslim nejaky pristresok, aby sme nemali peceneho vrabca na front yarde. Pristresok sme s Alex vymysleli znamenity. Biely, aby netahal svetlo a zaroven priedusny, na bokoch otvoreny, aby mama k nemu mohla kedykolvek prist. A samozrejmost – oporne piliere boli (ako inak) ruzove vystuzene slamky.
Ked sme sa vsak vratili z parku par hodin na to, striesky nebolo. Male vsak stale metalo nohami a odhanalo otravne muchy, ktore citili zapach buducej zdochliny. Ale male bojuje. Luc po navrate z roboty nevedela co ine moze robit, ako pomoct ho prikrmit. Preto mu davkovacom na lieky dala trocha cukrovej vody. Tazko povedat, nakolko to bolo prospesne, ale jedno je iste. Male vraj otvaralo usta ako by mu Luc nazberala tie najkvalitnejsie cerviky na svete.
Pomaly sa chystam do postele a rozmyslam nad tym, ci ked sa zobudim, bude maly NEoperenec este medzi nami. Jeho mama je tak blizko a napriek tomu tak daleko. Je to bojovnik, to sa pozna, ale dokaze sa postavit na nohy podstatne skor, ako by za normalnych okolnosti musel? Drzme mu palce! (Musim doplnit – neprezil , co sa vsak dalo cakat, zazraky sa deju len v americkych filmoch, nie v americkej realite.)
Pretty much odkedy som dosla mam na krku zavesene dve deti a dve macky. S Alex je niekedy tazko. Este je na mna dobra, ale bojim sa ze ju to po tyzdni prejde. Vcera sme boli v parku aj v bazene aj sa hrali vsetko co ju napadlo. Snazim sa ju znova dostat na normalny rezim – to znamena ranajky, aj obed, aj vecera. Tie ranajky sa mi daria, zvysok uz nie tak celkom.
Kedze Alex ostala v soBotu u Sandy aj na noc, mala som trocha viac casu na Zoe. Je to to najlepsie dieta na svete a uz vobec nevyzera ako mimozemstan (pozn. editora: toto tvrdi o novorodencoch nasa Barca). Ked na nu clovek rozprava, alebo jej stekli licko smeje sa ako slniecko na hnoji. Takmer neplace, spi celu noc, poslusne papa. Co viac si priat? Ta babatkovska vona je tiez super. Skratka uplne sa rozplyvam. Ale opat raz musim konstatovat – vlastne deti nebudem mat este hooooodne dlhy cas. Vystacim si zatial s cudzimi. .
Zajtra by sme s Alex mali ist na prvu z jej hodin varenia. Problem je, ze ja tam idem s dvoma detmi a netusim ako budem krmit Zoe a pomahat Alex varit. Coskoro podam dalsie hlasenie, ze ako sme dopadli.