o videni, pocuti a mysleni

Ariesa- velmi pekne si to napisala a velmi sa mi to paci....Je naozaj pravda, ze su ludia, ktori vidia to, co iny prehliadnu. Vidis - mne co neudrie do cela, alebo -ako si napisala- neblika neonmi- tak si nevsimnem, ak nemam vyslovene naladu a chut niecim sa zaujat.
Nebudem ale pisat o tom videni a nevideni-nemam vela casu-....ale skor ma zaujima, ci nechces s tym talentom aj nieco robit dalej- ci nechces napr. zacat studovat staru architekturu, malby,kresby, historiu... atd. - ak by si mala tu moznost, alebo ako chces s tym talentom dalej nalozit...
ivet

Ahoj Ariesa, veľmi pekná téma.
Ja som s klavírom zrástla na 12 rokov - a snažím sa machrovať dodnes, že tomu aspoň trooochu rozumiem. Cítim ako hudba plynie, ako rastie. Poprvých tónoch si viem vytvoriť predbežný jej dej a vedia ma niektoré veci prekvapiť - usudzujem o zlej interpretácií. Tiež do prednesu viem kecať . Len som to dávno nerobila. Doma sme potichu - počúvam detičky a skutočne by som asi ďalšie tóny už nezniesla. Môj manželík je hudobný antitalent , tak som len rada, keď mi už Maťko začína držať melódiu.
A ešte písanie - trochu som sa v tom rýpala - na strednej časák, nejaké literárne súťaže. Tak keď čítam, tak si tiež všímam vecí, ktoré možno inému oku uniknú - nehovorím o gramatike! Tá uteká totiž často aj mne .

Ariesa, veľmi pekná téma a som veľmi zvedavá na všetky komentáre .

nooo zaujiimaveee... ja ako absolventka vyytvarnej skoly maam asi tiez "oko" na takee priestorovee videnie a na kompoziicie a milujem peknee obrazy a aranzmaany..moj tajnyy sen je mat kvetinaarstvo.. a aranzovat do zblbnutia... a tiez moja profesia-som reprodukcnaa graficka a pracovala som v reklamke kde sme robili od vizitiek,pozvaanok,letaakov,plagaatov az po svetelnee reklamy,vyyklady a reklamy na auta vsetko..a odtial maam takuu uuchylku ze hned zbadaam co robil grafik profesionaal a co laik..pretoze absolventi polygrafi vedia kde mozu pouzit akee velkee piismo,akyy typ co sa daa zmiesat a co nie a co je vkusnee a co nie..a vacsinou grafici laici to haadzu horedole vselijak...

Ariesa,

bude na tej "profesionálnej deformácii" asi niečo - ja tak trochu robím do jazykov a veru počujem v zahraničných filmoch, keď je niečo zle preložené - počujem slovenské slová, viem aké anglické tam asi pôvodne boli a viem presne, ako by to malo byť správne. T filmoch s titulkami, to už ani nehovorím, titulky sa všemožne snažím ignovorovať, lebo to by som celý čas len "hodnotila" preklad a nesústreďovala sa na dej.

...myslím, že nemám dar, ako niektoré z Vás...
Som naprosto hluchá..( moja 2-roč. dcéra mi raz večer sama od seba povedala, že maminka už neškriekaj...Chúďa spievala som jej od narodenia...to sa musela naučiť hovoriť, aby mi to povedala )
Ruky mám úplne lavé...štrikovať som sa nikdy nenaučila, a raz ma chytila mánia vyšívania...8mesiacov mojho tehotenstva som vyšívala obrus, a ked som porodila, skončila som...( Obrusu doteraz chýbaju 2jahody , ale používam ho)
Na jazyky som nebola...viem sa tak nanajvyš pozdraviť po anglicky, a zaspievať pesničku po rusky
A ked si mám predstaviť, ako má vyzerať nová kuchyňa, tak mi ju musí Cibko namalovať, lebo moja obrazotvornosť je NULOVÁ!
Ale mám taký malý sen...vždy som chcela písať...večer mám v hlave tolko článkov, ktoré by som v tom momente napísala, ale nikdy som sa k tomu nedostala ....
Už som aj písala do časopisov...aj dva krát uverejnili to, čo som napísala...Raz som aj vyhrala suťaž ...
Ale niekde vnútri mňa to leží a čaká....
Manžel mi vždy hovorí...čo si taká...ved vieš písať, tak píš... ...Možno sa naozaj raz na to dám

ja sa pozeram okolo seba a vzdy si poviem, ze, toto by bola pekna fotka, toto je krasny okamih a potom sa mi obcas zadari nieco taketo, ako vcera vecer

bigmama

Keed sme boli este na vysokej/skole/ boli sme so spolubyvajucou zohrata parta- chodiac po ulici, videli sme ludsky charakter a jeho zvieraciu formu v ludoch- iba sme sa spolu pozreli na cloveka a potom na seba a uz sme sa rehotali- drobnym gestom naznaciac zviera-opicu, pavicu, gorilu- cokolvek. Zaujimeve, ze sme videli vzdy to iste- akoby urcite spravanie presvitalo cez cloveka do istej formy... Vtedy som len videla inych a hoci to bola zabavna hra, bol to prvy krok, ktory mi umoznil /dal schopnost/ pozriet sa na svet z pozicie ineho/vedela som vidiet poziciu a to bol predpoklad vediet sa do nej postavit/. som za tieto hry vdacna- prave teraz svojim detom, lebo ich pozicia je pre mna stale nanovo udivujuca a tak vdaka nim objavujem novy svet- pohladom, sluchom , dotykom...A ze tu zije tolko svetov na jednom mieste a kazdy je rovnako realny A ze svojim detom tvorime ten svet my Stvorenie sveta mame kazda vo svojich rukach- ale ukazat vieme len to, co samé vidíme tak vdakabohu za ochotu pozerat aj za deti, ktore zjavuju denne male zazraky aj napriek tomu, co im obcas predvadzam.Ja mam to stastie zazitku milujucich vsestrannych rodicov a tak viem vidiet/v priestore v ludoch... / tak ako ty Ariesa, ale aj pocut a rada sa aj dotykovo ponbáram do sveta. No jedno neviem- a to mam zazite vdaka manzelovi- on ked je v prirode, je to akoby sa s danou krajinou osobne poznal- s kazdym jej kuskom aj kazdym celkom- rastliny, podlozie, zvierata- a akekolvek deti s nami na vylet idu, s Duskom je to pre ne vzdy carovny svet a objavuju ho a vracaju sa tam ako k priatelom- tak to prezivam vdaka nemu ale sama to vidiet neviem.Vdaka, Ariesa.Mozno este pridam jeden blog o priserkach- ako to videli deti co je nasou najvacsou obludou- lebo to ma fakt prekvapilo.A hoci rada pozeram svet z pohladov roznych ludi, pohlad dietata s poruchou ucenia ma fakt dostal. Necakane a presne.Ukazal mi daco, co som nedokazala vidiet.

strááááášne krásne čítaníčko babulky

...Ja som divadelná... Na tom si frčím, to ma unáša inam, odchádzam vždy povznesená a uvedomujúca si prioritky... A potom to vyprchá a padnem zas na zem...
Chcelo by to nejaké nové predstavko...

Ja robím s ľuďmi a skoro každé hody preplače moja duša...ideme tam, šťastná rodinka a stretávame davy ľudí...a každý si nesie svoj batôžtek...na tvári, vo vyžarovaní...keďže fungujem na dedine a deti ľúbia kolotoče do nemoty, cez leto každý víkend obchádzame dedinky ...a u nás sa pije...hodne...ja som potom taká unavená, už si niekedy hovorím, že sa nebudem dívať ľuďom do tváre na hodoch...cez bežný deň je to iné...

Jeeej, tomuto som neodolala.
U mňa tiež vedie písanie. Vnímam text ako niečo čo príjemne plynie a kole mi oči, ak sa tam niečo zadrháva. Píšem veľa a často nechám text dozrievať (nie vždy), opravujem detaily tak, aby sa tam už nič nezadrhávalo. Predstavujem si, že som čitateľ, čo nevie čo mám na mysli, preto dopĺňam vysvetľujúce detaily, aby to bolo jasné.

Tiež je sranda, že veľakrát mám chuť písať a jednoducho to nejde. Tak keď mi písanie nejde, nesilím sa do toho. Čakám až sa múza vráti. Vtedy ide písanie samo od seba a v hlave nosím niekoľko dní (týždňov) to čo chcem dostať von. Ono je to často cítiť, kedy človek chce NASILU vypotiť niečo očarujúce alebo múdre. Aspoň ja to teda cítim.

Uz ako dieta som sila babikam saty..potom som otravovala susedu ako 5-tacka..aby ma naucila hackovat aj strikovat..ako 6-stacka som si uhackovala prvu vestu..na zakladke som krasne malovala a ucitel stale upozornoval mamu..aby ma dala na umelecku skolu...ale rodicom na tom nezalezalo...a tak som sa aspon sama zdokonalovala v rucnych pracach..milujem ich do dnes...hackovala a strikovala som svojim detom vsetko od malicka..aj co to posila..som velky pedant..takze vsetko muselo byt bez chyby..teraz som sa zacala zivit vyrobou ciapociek..popri tom kadeco postrikujem svojim vnuckam...taktiez mam rada umenie..obdivujem krasne obrazy...fotografie...vyzivam sa chodenim po hradoch a zamkoch..obdivujem historicke budovy a uzasne prirodne ukazy...skratka milujem krasu a dokonalost...hudba je tiez velkou sucastou mojho zivota....takze z kazdeho troska...obdivujem dokonalost prirody..sfarbenie vtacikov..vsetko je uzasne a take tajomne....