Osud alebo ...

tak mi prosim posli trochu tej tvojej zazracnej sily ... mne sa väcsinou stavaju opacne veci, ked nieco velmi velmi chcem, aby som to vybavila kladne, tak just nie... ked uz si myslim ze som z najhorsieho vonku, bac... dalsie sa mi poserinka... a takto dokolecka dokola... vtedy si poviem ze na pos....ho aj hajzel pada ale na druhej strane mozno osud nechce, aby som si prilis zvykla na to dobre a tym ma nuti tesit sa z kazdej malickosti

magic mne sa toto stava pravidelne,az sa niekedy zo zatajenym dychom cudujem a rozmyslam komu za to dakovat,ci anjelom alebo .......neviem komu.Su to take moje male "prosby" a ked to vychadza,tak ma to velmi tesi a za tuto vyhodu predtuchy som velmi povdacna

Pravidelne sa mi dejú takéto milé udalosti odkedy som sa naučila netlačiť zbytočne na pílu a prijímať udalosti tak ako sa dejú...Oni sa napokon aj tak udejú tak aby to bolo pre mňa najlepšie...Napríklad v práci potrebujem odvolať nejaké podujatie ktoré mám uź dlhšie dohodnuté a v pravú chvíľu zazvoní telefón, že podujatie zrušili...alôebo mám silnú potrebu navštívať sekáč a nakúpim tam perfektné kúsky oblečenia...Alebo si s kolegyňou hovoríme, źe by sme mali vymyslieť nejakú akciu na eko tvorenie a na druhý deň nás osloví pani učiteľka , že by potrebovala nejaké nápady a pomoc s ekotvorením...No proste udalosti zapadajú ako puzzle...

vidíš, ja tomu hovorím telepatia ...chystám sa niekomu zavolať a vravím si, ešte dorobím toto a hento a potom už dotyčnémun zavolám...a kým dorobím, tak mi dotyčný volá
včera som bola po dlhom čase v meste a prechádzala som okolo jedného butiku (zľavy až do 50%)...išla som na biku, prešla som asi 20m ďalej a "niečo" ma vrátilo a nakoniec som si kúpila rifle, ktoré mi konečne sedia ( na moju postavu a pri dnešných strihoch to nie je také jednoduché )
alebo mám niečo nepríjemné vybaviť a ono sa to nejak vyrieši aj bez môjho pričinenia
a naozaj, keď veci nechám proste plynúť (želám si ich, ale netlačím nasilu), tak väčšinou výjdú

Moja babička hovorievala: čo sa nedá razom, to sa poddá časom - takže naozaj, netreba tlačiť na pílu a netreba ani zúfať, aj keď sa zdá, že sme v neriešiteľnej situácii, lebo (zase obľúbené babičkine porekadlo) "keď je núdza najvyššia, pomoc Božia najbližšia" - ja tomu verím - a čomu verím, to funguje

Ked som bola pubertacka strasne sa mi pacil jeden chalan. No nebola som jedina baby sa o nho bili takze som si myslela ze u nho nemam sancu. Tak som o nom aspon snivala. Kazdy vecer som si v posteli predstavovala ze nas na diskoteke kde robil vyhadzovaca a kam som chodila len kvoli nemu zoznami frajer mojej segry ktory ho tak trocha poznal. Asi po troch mesiacoch takehoto intenzivneho snivania prisiel ten chalan za mojim potencionalnym svagrom ci by nas nezoznamil. Vazne si myslim ze som si to vysnivala
No a ked som bola tehotna a trochu som sa bala predcasneho porodu vravela som si cele tehotenstvo nech to vydrzime aspon do toho 30-teho tyzdna ze to uz budeme za vodou. No a v 30-tom tyzdni sa nakoniec aj zabka narodila to si stale vycitam...

prosim ta, pomysli si , ze mam spravene statnice - samozrejme uspesne a ze som vyhrala v sportke, take tri meloniky na byvanie nam stacia - dakujem...fu som rada, ze to ma v rukach niekto kompetentny...

To je jednoduché už vieš, kto z profesorského zboru tam bude? máš k dispozícii fotečky?

www.planet-tachyon.com/papilio

Ja mám takých skúseností neúrekom. Od detstva, cez študentské časy až doposiaľ.
Zopár príkladov:
1.) na VŠ som mala skúšku z fyziky, posledný možný termín pred vyhodením ( bola som veľmi nezodpovedný študent ). V tom období som mala veľa súkromných problémov a moja príprava bola takmer nulová. Písomná časť skúšky spočívala v jednej teoretickej a jednej výpočtovej otázke. U nás na VŠ sú všetky možné otázky vopred zverejnené. Aby som prešla na ústnu, existovala len jediná kombinácia ktorú som si mohla vytiahnuť asi zo sto. Ja som si práve toto zadanie vytiahla a v ten moment mi na pár sekúnd asi aj prestalo byť srdce... Šťastne som doštudovala.
2.) Po ukončení školy so si vyhliadla jednu firmu v ktorej som chcela pracovať. Ešte pred štátnicami som zahlásila, že ja už robotu mám. Išla som na pohovor, zaslala životopis... a nič. Mama do mňa hučala aby som chodila a hľadala ďalej. Ja som obálky so životopismi zahadzovala do koša namiesto "akožepohovorov" som sa chodila len tak motať po meste. Bola som presvedčená, že sa do tej firmy dostanem. Asi o mesiac mi z tej firmy zavolali domov, že na druhý deň tam môžem nastúpiť. Je to už osem rokov, o dva týždne sa vraciam na pôvodné miesto po meterskej, mám vynikajúceho šéfa ktorý mi pomáhal aj cez MD privyrobiť si, priateľský a nadštandardný kolektív...
3.) asi pred 5-6 rokmi vychádzali tak hlúpo sviatky - všetky cez víkendy. V robote sme pozerali kalendár a ukázalo sa, že na stred týždňa to bude až v roku 2006. Ja som povedala že to sa ma už netýka, lebo budem na materskej. Bola som presvedčená, že v 30-ke budem mať dieťa. V tom čase som mala dlhoročný vzťah a tak som to plánovala. Po 12 rokoch "chodenia" sme sa s bývalým priateľom rozišli, to som mala 29. Na reči o dieťati som úplne zabudla. Potrebovala som sa uvolniť, všetko hodiť za hlavu, "užiť si" slobody. Tak som si asi 2 mesiace užívala a ...ostala som tehotná. Vedela som, že biotato ako partner nikdy neprichádza do úvahy, že ostanem slobodná mamička ak si dieťatko nechám. Rozhodovanie bolo ťažké, ale veľmi krátke. V mojich 30 rokoch sa mi narodila dcérka.
4.) ani keď som bola tehotná za takýchto neľahkých okolností, neopúšťal ma zmysel pre humor. Každému som hovorila že ja to sama super zvládnem, že budem skvelý otec a super mama. že budem mať múdre, zdravé, pekné a perfektné dieťa ktoré nezlostí, že aj finančne sa zabezpečím a aby som ušetrila, budem kojiť do troch rokov, lebo je to zadarmo. Moja múdra, pekná, zdravá a perfektná dcérka začiatkom mája oslávi 3 narodeniny a sľúbila mi, že potom ma už definitívne prestane cicať. Som strašne zvedavá, stále je poriadna závisláčka .

No mohla by som pokračovať veľmi dlho ako v mojom živote fungujú "náhody". Bol by to nekonečný zoznam významných aj menej dôležitých situácií.
Neviem čím je to spôsobené, ale určite to nie je chcenie ani snaha si niečo vsugerovať. Je to asi tým, že všetkým týmto skutočnostiam som bez sebapresviedčania verila, nepochybovala som o vyslovených slovách, myšlienkach...
Teraz keď odkladám dcérkine vyrastené oblečenie,podvedome ho triedim na typ "dievčenské" a "unisex". Neviem kde sa vo mne berie istota, že v 35-ke budem mať ešte jedno dieťatko - syna. To už budem ale šťastne vydatá, ktovie za koho ( nikoho nemám ), ale bude to skvelý človek a spoznám ho onedlho...
Tak som zvedavá