- zaznelo u nás dnes ráno o trištvrte na päť.
Moj zdesený výkrik musel znieť dve poschodia nad i pod nami.
Určite som vytvorila svetový rekord v skoku do diaľky
Nechápem, ako dokážem tak bleskovo a na jeden šup preletieť cez chodbu, obývačku až do spálne k manželovi do postele.
Tomu som zrušila všetky ranné sníčky (a tuším aj posledné ilúzie o mne).
Dúfam, že si nestihol nič myslieť, keď sa tak vyľakane obzeral, že čo sa - pre Boha živého - deje .
- "tam, tam "... šemotila som, rukou smerujúc k nášmu wecku - "je príííííšerný pavúk.
Alebo chrobák, alebo neviem čooooo!!!"
"Čoo? Kdee ?!" - nevedel sa zorientovať manžel.
"V záchodeeeeee!"
Manžel si prenááramne vzdychol, vstal a vykročil k nášmu wecku.
Ja za ním. Z bezpečnej vzdialenosti - trochu posmelená "chlapom v domácnosti" som mu nakúkala ponad plece.
Zdvihol dosku na záchode a ... ... ...
Tam sa na nás priam vyškieral odličovací tampón so zvyškami môjho večerného pucungu. 
Mám taký zlo/zvyk, odlíčim sa (hlavne oči, nánosy maskary) a tampóny švihnem do wc misy.
Je najbližšie ...a buničitá vata sa v kanalizácii stratí v nenávratne.
Nesplachujem.
Však šetríme a zatiaľ sa nikto nesťažoval 
.
Akurát včera som sa trafila tak, že tampón nečľupol, ostal "voľne pohodený", teda viditeľne pricapnutý.
Na wecku už nikto neúradoval, nuž počkal na mňa do rána.
V mojom rannom precitaní do reality navskutku vyzeral ako najpríšernejší pavúk.
MM nepovedal ani slovo. Ťažko si vzdychol, hodil na mňa pohľad typu "Pane Bože, za čo ma takto tresceš??!" a šiel si ľahnúť.
A ja si celý deň pripadám ako z pomocnej školy.
Ozaj, od prežitého adrenalínu som sa aj vycikať zabudla 
Eva
Maja
nebola si rovno pokakata?
Nie, nie! Seklo ma kompletne
kefara, to je ten lepsi pripad, ze si sa zabudla vycikat, si predstav, ze by si sa pocikala od ulaku
bigmama
uááááááááááááááá - to je úžasnééééééééé, dúfam, že mne to nespraví moja dcéra, tiež sa bojí pavúkov a podobne a tiež sa večer statočne odličuje, našťastie na takéto tampóny máme v kúpeľni zvlášť nádobu.
Kefara
Inak ja sa priserne bojim pavukov (u mna je to uz fobia) a zial, nedopadlo to tak ako u vas, ale ten pavuk tam bol a moj manzel bol na nocnej
Este tyzden som sa triasla.....
...ale fakt mne sa to stalo!!! Moja neterka sa strašne bojí pavúkov. Ja ani neviem, aké som mala auto, ale isté je, že sa mi tam bárčo nasťahovalo.
A naša Bubinka tam uvidela malého pavúka.Asi tak pol centimetra, priesvitný-maličký.
Ako si tak zabáčam do zákrutky!!! ešte šťastie, že som spomalila!!! a tá vyšinutá zajačala, že uáááááá, pavúk, otvorila dvere a za jazdy vybehla z auta!!!!
Naša milá Kefara
, čo tá všetko postvára!
, manžela na neho "láka" 
.
Odlíči sa v pohode, tampón skončí v záchode!
Pavúka sa potom ľaká
On jej nato: "Zlato moje, myslím si o Tebe svoje!"
Pobavila som sa!
Ajka, to je krásne
Dík.
Ty tuším zveršuješ aj vlastný testament
Katka
No neviem neviem či pri toľkom ranom zhone a kriku od vás ten pavúk aj neušiel.
Práve idem odtiaľ, fakt tam už nie je ...
Kefara ty si číslo
a s tými tampónmi to robím presne tak isto
No teda s tebou sa rodinka baví
. To vtedy v tej vani bolo tiež tvoje nie? Ste asi dosť kreatívní s bujnou fantáziou
Pobavila som sa
áno, áno, ááno, TO v tej vani bolo tiež moje !
Hrdo sa k tomu hlásim aj s odstupom času
ty si ale kofola
Jaaaj srdénko, po všetkom tom strese čo som dnes mala si mi pripravila pekný večer. ďakujem
Joj, moja, tolko prebratia naraz
Zuzana
Dobré, fakt.
Zlatík, ja sa ti nečudujem. Pavúkov si vážim, nebojímsa ich, ale keď sa mi počs cesty, mirnix, firnix zjavil taký prťavučký na volante a akokoľvek som ho točila do zákrut išiel mi "po ruke!", neostalo pre bezpečnosť nič iné ako zastaviť, otvoriť okienko, vybrať papiere od auta (jediné čo bolo po ruke) a vysánkovať milého 8nohého von.
po odlíčení.
Dúfam, že včera večer si sa trafila
Dakujem Ti draha Kefarka, za krasny start do noveho dna. Som nasmiala az mi slzy tiekli....taketo uaaaaaa ja mam doma casto (mamina ma fobiu z pavucikov) takze som rada ze tie pohlady typu "Paneboze za co ma to tresces" nehadzem kvoli pavucik len ja ale aj tvoj manzel....skvely prispevok....
Hmyz v bytoch internatnych izbach a pod. to poznam. Ani neviem ako stala som sa hrdinom u nas doma ja.
jedneho letneho vecera mamka vosla do spalne a ozval sa zufaly vykrik uááááááááááá. Tak sme s mladsim bratom (otec bol v praci) preleteli chodbu a opatrne vkrocili s busiacim srdcom dnu a ostali stat vo dverach...... Ved pri takom kriku tam musi byt minimalne mrtvola pod postelov alebo odtrhnuta ruka z ktorej strieka krv ci nieco ine hrozostrasne...
A tam nic. Nic co by od dveri budilo hrozu. A mamka pod oknom zhrozene ukazovala na dlazku. Nabrala som odvahu a znovu zacala dychat a vykrocila s bratom v patach. Pod oknom lezal na chrbte chrust - a trebal nozickami. Zacala som sa smiat a podala mu prst. Drsnymi nozickami ho smatol a potom som ho vyhodila cez otvorene okno von.....
Konecne som videla bajneho chrobaka z detstva mojho otca. Vyrastal na dedine (ja v meste v panelaku) a vzdy hovoril ako hromadne nicili chrustov ako ich zbierali a potom po nich skakali.... Bolo ich tak vela a dnes? Som rada ze som aspon toho jedneho mohla vidiet na zivo.
Asi o rok neskor mamka spustila podobny krik ale o polovicu slabsi. Tento raz z kupelne. Ked som dobehla ze co to bude teraz - bola to nadherna zelena kobylka asi dvakrat tak velka ako ten chrust. Po uspesnom odchyte skoncila vonku. Tento raz opustila nas byt cez okno. A ked som si mamku doberala ze preco nekricala viac? Ved kobylka bola vedsia a krik by mal byt priamoumerny velkosti neznameho votrelca, povedala ze toto zvieratko pozna, ale do ruky to chytat nebude...
No, ja som vyrastala v meste, ale veru vtedy tých chrústov bolo aj v meste dosť, nie iba na dedine. A ja som ich mala veľmi rada. Ocino mi ich nosil domov v škatuľke od zápaliek - a potom sme ho spoločne púšťali "na slobodu". A boli to tiež takí poslovia krajšieho počasia - keď sa vyrojili chrústy, leto už bolo za rohom.
No a ja že kvoli niečomu lepšimu si toho mužíčka budila...
ale za toto...??? No hanbisa taka velka....
xxiii.