Tak som sa konecne dockala a svojho Matka mame z nemocnice doma
Len ma trapi, ze ja akysi iny, nechce nam nic dokopy povedat, len obcas trusi nejaku poznamku na nemocnicu. Vraj na neho jedna sestricka stale kricala ked mu bolo smutno a plakal. Najviac sa skamaratil s upratovackou, ktora za nim chodila a rozpravala sa s nim. Celkovo mam pocit, ze ten pomocny personal - upratovacky a sanitarky maju viac pochopenia a empatie ako niektori zdravotnici. (Nechcem zovseobecnovat a ani sa nikoho nedajboze dotknut, su to len moje osobne skusenosti z predchadzajucich pobytov v nemocnici, ked som sa na vlastne oci presvedcila, ako sa sestricky spravali k detom, ktore boli hospitalizovane bez rodica). Matko ma jednu rucku celu dopichanu, vraj mu nevedeli pri odbere krvi trafit zilu a prestali az ked mu cela rucka strpla
A vecer, ked sme spolu zaspavali, mi Matko povedal: "Ale ste si odo mna oddychli, co?" Az mi dych vyrazilo! No potom mi doslo, ze ja hlupana som mu hocikedy v amoku, ked ma zlostil, povedala, ze ho nezoberiem na dovolenku, do aquaparku atd., ze si aspon "oddychnem". A on si to teraz, chudatko moje, vylozil nespravne a v ten najhorsi cas Ponaucenie aj pre mna,ze mam nabuduce vazit slova..
No hlavne je, ze ho mam konecne doma a mozeme byt spolu a pomaly sa doliecovat
A este raz vam vsetkym velmi, velmi pekne dakujem za podporu, za vase mile a povzbudive slova, velmi ste pomohli moje smutnej dusi
Dakujem, aj ja dufam, ze ho to nepoznaci. Vecer v spravach davali nejaku reportaz z nasej nemocnice, tak si zakryval oci, ze tu nemocnicu nechce uz ani vidiet..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Suzi , teším sa s tebou. Užívajte si to, prajem vám všetko dobré
Denisa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem, vsetko dobre aj tebe a tvojej rodinke
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Suzanne, to mas ako ked male dieta spadne...zacne plakat, zlaklo sa...matka k nemu doleti a zacne ho lutovat a bedakat...dieta spusti este vacsi rev. ALE ked k nemu matka pristupi, objime, oprasi kolena, dieta vie, ze sa nic nedeje, ukludni sa.
Cize to, ako sa maly vyrovna s nemocnicnym pobytom, zalezi aj od teba...ak ho budes lutovat a podporovat v tom, vypestujes mu averziu a strach...este vacsi ako ma. Ked mu budes kludne vyvsetlovat preco to bolo, na co to bolo,ze mu tam pomohli, pretoze doma sa to nedalo, ze aj nervozna sestricka je len clovek ako kazdy...tak to pochopi a aj jeho postoj sa casom zmeni...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano, presne tak sme mu to aj vysvetlovali, ze mu tam pomohli, lebo my sme to doma nedokazali, ze preto sme museli volat zachranku a musel ist do nemocnice, aby mu bolo lepsie Pozitivum vidim v tom, ze snad si nabuduce bude aj sam davat na seba vacsi pozor, aby sa vyhol zachvatu, lebo doteraz som bola v nemocnici vzdy s nim a on si uz teraz uvedomi,ze nabuduce tam tiez nebudem a ake to je byt samucicky-sam v cudzom prostredi..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je fajn, ze uiz ste doma. Drzim palce a myslim, ze tvoja laskava pritomnost postupne dolieci vsetko, co mohol utrpiet v nemocnici. Niektore veci vyliezaju z deti pomaly a necakane-viem to, lebo ked som bola na rizikovom, dali ma do nemocnice na dlhsi cas bola Hanka u starych rodicov-laskavych, milych a uzasnych...Ale este aj po roku z nej obcas vypadli perly o tom, ako som sa zavrela s Julkou do nemocnice a ju nechala samucicku bez mamy... A to nemala anio dva roky a stastne rozpravala o obdobi so starymi rodicmi--trvalo velmi dlho-este doteraz celkom nie-kym prijala svoju sestru...
No to je ako s neviditelnymi zraneniami- osetrujeme ich vzdy, ked sa rana otvori a vyteka z nej..Osetrujeme pomaly a s laskou, aby sa mohlo vyplavit postupne a vsetko... Drzime palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
suzanne,
tesim sa s tebou.
Ako dieta som velmi, velmi casto byvala hospitalizovana a dodnes si pamatam svoje pocity. Ale dodnes si pamatam aj to, ze moj smutok, zial a opustenost zazracne liecilo mamino objatie a otcova pozornost po mojom navrate domov.
Mam spomienky aj na sestricky a lekarov a boli rozne - od tych dobrych, laskavych az po tie, ktore radsej v spomienkach potlacam.
Prajem vam krasne Vianoce.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...uz ste spolu a tuto skusku mate za sebou! Idu Vianoce, tak si to uzite a rychlo na vsetko zle zabudnite!
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
teším sa s vami ,tak si užite vianoce a nech sa vám choroby vyhýbajú aby ste už nemuseli byť smutní.Všetko dobré a pekné Vianoce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dufam, ze budete mat krasne vianoce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zo vam vsetkym dakujem a prajem vam aj vašim rodinkam krasne a pokojne Vianoce a hlavne vela zdravicka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zdravie nad zlato...nech sa vás drží...lekári musia byť citovo nad vecou,ale občas to preháňajú(ale majú to ťažké aj oni,keď musia byť pri chorých deťoch, a rodičia tam nesmú byť)...preto je super,že do nemocníc chodia praxovať študenti,ktorí sa venujú chorým aj po tej ľudskej aj zdravotnej stránke...a jasne sanitári a upratovačky sú super-ale tiež keby tam mali byť nonstop tak je to na psychiku sila...a to isté je aj s výchovou, keď som opatrovala cudzie deti,tak to bola pohodka, svoje je už o niečo ťažšie,tiež mi vykĺznu slová,ktoré ma v zápätí mrzia(najmä keď sa zľaknem,aby sa mu niečo zlé nestalo, vtedy dostane aj na riť)...oni vedia,že ich ľúbime, a keď budú väčší aj pochopia,prečo dostali vynadané(že to bolo z lásky)...tak nech ste už len zdraví a šťastní
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teším sa s Tebou...je úžasné, že ste už doma...teraz už bude všetko dobré...krásne sviatky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Suzanne,je to smutne ale musim s TEbou suhlasit!Bola som s mojim malym v nemocnici ked mal tri mesiace.Cele hodiny som bola s placucim dietatom sama medzi styrmi stenami,a jediny kto nas prisiel utesit,boli upratovacky.Su to zlate zeny!Tvojmu Matkovi zelam,aby na to zle rychlo zabudol.Deticky by choroby poznat vobec nemali!!!