Co napisal sam zivot cast 2.

Tak po strasti plnom zaciatku sme sa odhodlane vrhli na obytnu cast nasho domu. Sused mi pomohol ist kupit povestnu "bombu" proti blcham. A zasa do lekarne, totizto tam ich predavaju. Ti si tam uz o mne museli mysliet svoje. Vcera sampon na vsi, dnes "bombu" proti blcham! Zarucene to vykynozi tu haved. Uviedli na aku plochu je ta bomba, lenze zabudli uviest na aku hustotu blch. U nas bola hustota tak 10tisic na meter stvorcovy. Po prvej "bombe" sa blchy veselo liahli nadalej, asi im to dodalo kuraz. Nasledovali dalsie dve a bez zmeny. Po tyzdni uz asi dosli vajicka v blsacej liahni a my sme mohli zacat s dezinfekciou. Najprv sa opravil odtok zachoda, co bola neuveritelna ulava. Nasledovalo umyvanie stien so savom, kedze klietka s divymi kackami bola priamo v obyvacke pri stene, takze stena si to odniesla tiez a bolo treba poumyvat aj tie macacie feromony, ktorym si jej kocurikovia znackovali teritorium. Postrhat tapety, teda skor koberce, zo stien, ktore za tie roky v sebe nahromadili hory prachu. Najhorsie bolo vytrhat drevenu dlazku, kedze bola napustena macacim a cincilicim mocom! Tak sme pekne zacali od cincilej izby, ako sme ju pomenovali, kedze v nej boli ubytovane tieto rozkosne zvieratka a navyse ten smrad zamoroval cely byt. To drevo bolo tak prestane, ze sme museli pracovat v maskach, lebo ten zapach bol neznesitelny. Dosky sa spalili na dvore. Pod doskami boli krasne bordove, originalne dlazdice z 18teho storocia, bohuzial nasiaknute mocom a tym padom nepouzitelne. Okrem originalnych dlazdic z 18 st. sme nasli neuveritelne vela mysich hniezd aj s osadencami, avsak, na stastie pre mna, uz v mysom raji. No nic, pokracovali sme do predsiene, detskej izby a dalsia predsien. Kedze dlazky boli nerovne, dalo by sa na nich lyzovat, museli sme to vylievat betonom a tak to zarovnavat. Ale to uz sme si najali miestneho majstra, lebo na betonovanie fakt nemam plan Bee a naposledy som za zapovedala, ze plany Beee uz nevymyslam. Ked sa skoncilo vyrovnavanie dlazok, vsetko sa este raz umylo savom a potom sa tapetovalo a malovalo. Detsku izbu mi kamarat ostierkoval, Danko, velmi pekne ti aj touto cestou este raz dakujem za vsetku pomoc , umyt okna, ktore boli poolizovane od psa a maciek, rozmiestnit nabytok, poukladat veci, ale to sa robilo postupne. Uf, normalne som narobena len pri tej predstave, ako sme sa tam nadreli. Po mesiaci a pol to bolo aspon ako tak obytne, urcite z hygienickej stranky to bolo lepsie ako predtym. Este dnes sa pozastavujem nad tym, ako mlada rodina dokazala takto zit v 21. storoci!
Mala bola nesmierne rada, ze ma svoju izbicku, ale len dovtedy, kym sa jej nevysvetlilo, ze v nej bude aj sama spavat. Prvy tyzden chodila k nam do izby, ale vzdy som ju “vymakla” a vratila som sa s nou do jej postele a ulozila ju. Po tyzdni pokoj. No teda z mojho hladiska. Netrval dlho. V noci sa zobudim a draheho nikde. Idem pozriet a on nanominovany spolu s malou v jej posteli. Tak som ich nechala buvat a rano sa ho pytam, co sa stalo? No vcelku nic vazne, kedze som vzdy malu vymakla pri tom, ako hovori Daddy do tmy a vratila som ju naspat, po tyzdni len potichucky prisla k posteli, pichla tatina ukazovacikom do pleca a “odtiahla” ho do svojej izby. No a tatino neodolal. Predsa nenecha princeznicku samu! Postupne si vsak zvykla a aj my sme sa mohli v klude vyspat.
Tak sme zacali stastlivo prevadzkovat bar 17. jula 2005. Busines sa rozbehol pomaly, ale iste. Restauraciu sme slavnostne otvorili az koncom augusta, kedze bolo treba najprv vsetko v kuchyni poumyvat a premiestnit. Rano manzel otvoril ako obycajne a okolo jedenastej chcel ist zacat varit. No aj zacal, len po desiatch minutach dosiel plyn. Na dvore mame velku cisternu na plyn, ktoru byvali prevadzkovatelia vyprazdnili Jednoducho nechali otvoreny kohutik a plyn unikol do atmosfery. Mili to ludkovia. Muz zacal panikarit, kedze bola nedela, plyn nedovezu, a ak, tak najskor v pondelok! Tak ako obycajne mam plan Bee. Ja a tie moje slavne plany Beee, asi sa dam premenovat na Madamme Béééé. Nepisala som uz niekde, ze sa na ne nebudem spoliehat?! No takze plan Beeee uvari sa u suseda na malom sporaku v jeho kuchyni. Ako obycajne, co ine by sa asi tak mohlo stat ako to, ze aj tam dosiel plyn! No na paradu! To uz som mala nervy v tekutom stave. Kupili sme "bombu", vymenili, ale plyn nesiel. Vravim drahemu, zavolaj mu, opytaj sa ho, ako to treba spustit. Nie, chlapska hrdost (jesitnost) mu nedovolila. Az o niekolko dni nam sused vysvetlil, ze ono (zasita v kredenci!!! volnemu oku neviditelna) je tam taka poistka, ktoru treba najprv zatvorit a znovu otvorit, aby sa obnovil privod plynu do varica :) Plan Ceeeee. Nemala som plan Ceee. No mala, ale ten drahy nebral do uvahy. Plan Ceeee: Zavriet bar, na dvere vypisat PRE PRASACI MOR ZATVORENE –DERATIZUJEME!!!!! No plan ceee samozrejme nepresiel a muz vravi, no co uz, nebude sa podavat obed. Vysvetlim to zakaznikom a hotovo! A to sme mali styridsat ludi k obedu! Nakoniec sme to vyriesili, dalsi sused odmontoval sporak z jeho kuchyne a preniesli ho k nam (este ze byva len cez cestu) a na nom manzel pripravil obed pre styridsat ludi. Tri rozdielne hlavne jedla, dve predjedla a kolac som upiekla u susedov. Truba bola nastastie elektricka, lebo ja som truba, akej paru niet, ale piect sa vo mne neda a elektricky prud nam nestihli vypnut
Vsetci zakazici boli k spokojnosti zasyteni. Nemusim vam ani vysvetlovat, kolko nervov nas toto "slavnostne" otvorenie restauracie stalo Po doplneni zasob plynu sa prevadzkovalo hladko. No, aby ste mali predstavu o nasom hladkom prevadzkovani. Je za pat dvanast, nikde ani psa, drahy sa motka v kuchyni, vravi si, nie je vela ludi, pojdem si oddychnut trochu. Dvanast pat do restauracie sa vovali desat ludi, vraj idu k obedu! Vtrhnem do kuchyne, drahy nieco umyval a vravim mu: Mame desat ludi k obedu! Pozriem okolo seba a on ani sporak nema zapnuty, nie to este nieco nachystane. Tak som zacala panikarit, ze ako chce nieco spravit pre desiatich za patnast minut -posielam ich inde! Tak ma najslusnejsim, moznym sposobom vyhodil z kuchyne a dodal, nestaraj sa, chod obsluhovat v bare! Ak treba, tak zaplat tvoju rundu a ludia s radostou pockaju. Nemala som cas ani naliatat druhu objednanu rundu a drahy krici z kuchyne, posad ich, predjedlo je hotove!!! V ten den sme mali 30 ludi k obedu, bez pripravy povred musim uznat, drahy to zvladol na jednotku Teple salaty nachystane a uz pripravoval hlavne jedlo! Neviem aka dobra vila mu pomohla, ale odvtedy som mu do jeho remesla nekecala! Kazde rano mi zahlasil, chod spravit kolac k obedu o pol hodiny potrebujem ist do kuchyne chystat ja! Tak som rychlo urobila nejaky hrncekovy kolac, raz z ovocim, raz s cokoladou, inokedy s orechami. Potom zasa pernik a tak dokola. Tak som sa vycibrila, ze uz som robila vsetko od oka. Trosku tohoto, trosku tamtoho a kolaciky mali taky uspech, ze dokonca i ludia, ktori nemaju velmi radi sladke, neodolali Aby ste mali predstavu, k obedu chodia robotnici a to sa neje, ale prepchava, teda podla mojho nazoru. Predjedlo, obrovsky tanier salatu s niecim teplym (napr. kuracie pecienky, slaninka..) potom hlavne jedlo, uz len ta porcia, kebych to zjedla, tak ma roztrhne, potom je syr a zakusok...
Cas plynul a az na male “jazykove preklepy” pri pridavani ingrediencii do jedal vsetko bolo OK. Nemala by som to pisat, ale neda mi. Po pol roku som si vsimla na jednej flasticke, podla mna vanilkovej prisady do pecenia, ze je tam napisane sable-piesok-som pokrocila vo francuzstine-uz som rozumela nie 5tim slovam ale 25tim , sa pytam draheho (pisem foneticky): Co je to sandrieeeee?! On na mna zhukne: Co????! Dones to sem, lebo nerozumiem, mas blbi prizvuk!! Tak donesiem onu magicku vanilkovu emulziu a drahy mi vysvetli, ze sandrieeee je popolnik! Tak ja som do kolacov pridavala pol roka namiesto vanilkovej prichute vanilkovy piesok, ktory sa dava do popolnikov, aby pozastavil pach tabaku!!! Samozrejme som sa mu nepriznala, piesok letel do kosa, zahladila som stopy,a vanilkove rezy som uz nerobila
Raz sa mi podarilo urobit skaramelizovane bedle. Sused nazbieral za kosik bedli. Tak som sa chcela "pochlapit", ze aj ja som schopna urobit nieco v kuchyni a obalila som ich do cesticka, ze ich vysmazim. Vravim si, take este nepoznaju! Bedle obalene, cesticko nasolene, panvica vyhriata, olej, trochu margarinu, aby mali tu spravnu farbu a zacala som vysmazat. Prva pohodicka, druha zacala akosi rychlo hnednut, tretia zhnedla hned a stvrta sa uz tahala ako karamel. Cosi mi sepkalo, ze nie je vsetko s kostolnym poriadkom. Zlozim panvicu z ohna a idem pozriet na margarin. Citam, mudrim sa ako sova, este aj hlavou som ta krutila a zrazu to najdem: Margarin pre cukrarov. Osladeny margarin. Tak som si vynadala do aktivnych blbcov a isla vsetko vyhodit. Drahy vpochodoval do kuchyne a pyta sa, co sa deje, co som nasrdena. Tak som mu v skratke opisala, co som zasa vyviedla. On si odkrojil kusok bedle a ochutnal a zahlasi, juj to je mnamco!! Pozeram na neho, ze ci zartuje. Tak zaniesol do baru ochutnat. Vsetkym chutilo, dokonca sme podavali bedle na salate. Jedna zakaznicka, ktora robieva jedla z hub a hribov casto, mi zlozila poklonu, akej sa mi uz asi v zivote tak skoro nedostane: "Tak ja teda robim huby na milion sposobov, mam niekolko kucharskych knih, ako pripravot a podavat huby, ale takyto recept teda nepoznam. V zivote som nejedla nieco tak vyborne!!!" No co, prezradili by ste jej, ze to vlastne vzniklo len nedopatrenim ?! Ani na skripci! Uzivala som si svojich pat minut slavy, bola som za herecku Mimochodom, dodnes sa ma pyta na recept a to su uz styri roky
PS: Vsetky udalosti a okolnosti su cisto nahodne A ti co sa mi chcu podakovat za bezplatne vybielenie zubov, nech sa paci v komentaroch Inak panvicu som cistila pol hodiny