......čo si myslíte vy?

Sama za seba si uvedomujem, že pomáham veľmi málo. Takmer neprispievam do nejakých zbierok, takých akože detská onkológia, detské domovy atď, žobrajúcich bezdomovcov a ukradnuté veci predávajúce cigánčatá tiež obchádzam. Skôr si kúpim Notabene, zdá sa mi, že to sú ľudia, ktorí majú naozaj záujem sa zmeniť, niečo preto urobiť a neprechlastajú to. Alebo pomôžem konkrétnej osobe, rodine v okolí, o ktorej viem, že sa do zlej situácie nedostala vlastnou vinou. Mám ešte slabosť na útulkové psíky a vôbec zvieratká - krmim aj susedove vychudnuté mačky.
Nejako mám v podvedomí pocit, že tie peniaze sa nejako nedostanú tam, kam majú.
V prípade detských domovov mám skúsenosť : Cestou do práce stretávam v autobuse pracovníčky istého detského domova. Okrem toho, že vidím,ako chodia kuchárky nabalené poobede s plnými taškami, tak som si vypočula aj tento rozhovor :
-Včera nám boli doniesť nejaké hračky a oblečenie.
-Zase?
-Veru, keby tí ľudia vedeli, že aké veci tí naši cigáni majú. Ale aspoň som paru zobrala a mám domov na renty.
Takže som naozaj presvedčená, že pre tie deti sú peniaze naozaj to posledné, čo im chýba

suhlasim s Tebou, peniaze sa vyberu a ktovie kde skoncia, v tomto state, kde je mozne aj nemozne s nasimi nazormi a navykmi z predoslych cias.......my sme zavistlivi a zavidime este aj plpmbu v zuboch......a hlavne tolko nespravodlivosti sa deje vsade na okoli, neverim, ze tie peniaze sa dostanu tam kam maju a preto nedam na take charitativne zbierky. Na onkologiu dam do krabicky, pracovala tam svagrina par mesiacov....hroza....posielam kazdorocne zrakovo slabsim do Lucenca, akosi mi prischli, poslali mi kalendar a sek nenapadne, no co uz....a ludom malujucim nohami, ti mi tiez psolali vianocne pohladnice, su to male sumy co im prispekem, ak aj nedostane to ten co mal, trest ich neminie....to si fixujem. Ale je dobry pocit pomoct, snazit sa pochopit preco, ako, naco.......asi vekom sa zacne inak rozmyslat......pekne vianoce

Ešte musím dodať, že som na tom finančne dosť zle a uvedomujem si, že ked takouto formou niekde pomôžem, tak zároveň sa musím ja a moji blízki uskromniť. Ak by som mala viac peňazí, tak by som to možno toľko neriešila a nepremýšľala, či sa tie peniaze dostanú k tomu, komu boli určené - jednoducho by som vedela, že ak aspoň malá časť peňazí sa dostane tam, kam má, tak to má zmysel.

neprispievam.nemam na to povahu a ani prijem. mam minim. plat, co nemusim to si nekupim, co mam to zvacsa zahadzujem zodrate,prispievam financne u nas doma 1/3 prijmu. charite v praxi moc neverim. Da sa pomoct aj bez financii,nezistne, vola sa to dobry skutok/krestanska laska a pod. Ked som bola mladsia, tak sme s kamaratkami pomahali nezistne kde sa dalo /zvacsa slo o pribuznych a pod/.Kto chce pomahat ten si sposob najde.Niekto financne,niekto len tak. Mozno mam prilis tvrdu povahu-zivot ma naucil-mna ani bliziace Vianoce neobmakcia, zvacsa si ludi s krabickami,casopismi a pod ani nevsimnem. Raz/bola som vtedy bez prace/ sla som si po podporu, zastavil ma 1stary clovek, pytal odo mna par korun na chlieb,hovorim nemam a keby som mala i tak nedam/smrdel alkoholom,chlieb by si isto nekupil/,hnusno mi nadal a ja jemu ci sa nehambi taky stary a taky neslusny,tak znova spustil nadavky,dohadala som sa s nim tak,ze odvtedy/je to par rokov/ ma obchadza.

...baby, nehnevajte sa na mňa, ale keď to po vás čítam, tak mi je smutno.....
Denisa

ja posielam cez orange na vianoce tu sms na detske konto, ale inak cely rok ked ma nejaky bezdomovec slusne poziada, dam mu aspon stravny listok a jednej pani, co ma styri deti a pracuje u nas ako upratovacka, na socialnu ubytovnu, kde byva veru aj s ciganmi a tak, vozievam veci po detoch a niektore veru aj po mne. a kym sme mali v rodine dvoch bezdomovcov -a ti mali aj dve deti, aj tym som pomahala, ale deti zobrala napokon socialka a niekto si ich adoptoval, ujova druzka - ich matka zmizla a ujo pred dvomi rokmi zomrel. co bolo najhroznejsie - ked ta socialka po deti prisla, to mal chlapec asi 5 rokov a dievcatko bolo o 2 roky mladsie, on ju chytil za ruku a povedal jej:_Pod, Vierka, ideme s touto tetou prec, tam nam bude urcite lepsie." To bolo hrozne. Inak si ich adoptovala nejaka rodina pravnikov z Presova ako surodencov, ale niekedy tak premyslam, ako sa asi maju a ako teraz vyzeraju. Dufam, ze su stastni.

je mi blizky lydushin nazor na tuto temu.
Ten link v uvode je o pomoci detom v detskych domovoch a s myslienkou toho clanku uplne suhlasim. Tie deti maju materialny dostatok, chodia po dovolenkach, pekne sa obliekaju... Ale chyba im naozaj to najdolezitejsie - clovek, ktoremu by "patrili", niekto najblizsi a to sa ziadnou zbierkou ziskat neda.
S nasimi dievcatami v polepsovni o tom hovorievame - posielaju k nam na nejaky cas deti aj detske domovy a ja sa snazim im vzdy nejako ukazovat tu viziu buducnosti, tu lasku, ktora ich caka od ich buducich deti.
Eva

lydusha ....ako keby cely rok deti v domovoch neboli, a ludia cely rok chori neboli...
iba pred Vianocami
....posielam mesacne na dobreho anjela...ten projekt ma zaujal

...ja som nečítala ani link ani komentáre...my dávame do detského domova hračky a šila a vyšívala som podbradníky a hračky, prispievame na onkológiu a červený nos, cez mobil na konto nádeje,úsmev ako dar(dostali sme z orange darček štvorlístok),keď idem z kostola dávam bezdomovcom cukríky,a na jarmokoch kupujeme vecičky od postihnutých detí a deti z detského domovu(asi toho bude trošičku viac,len si spomínam postupne ) ...

Ja som ešte nedala žiadnej nadácii peniaze.Neverím,že to ide tam kde by malo.Dávam peniaze študentom-maturantom,ktorí chodia po meste,alebo presne tak ako Lyduška píše,niekomu konkrétnemu,buď peniaze,alebo hračky,šatstvo,alebo spravím nákup.Do školy chodím pomáhať učiteľkám s prípravou rôznych vystúpení,varíme im guláš,alebo niečo upečieme,alebo šijeme kostýmy,kupujeme darčeky,ktoré sú určené na výhry pre deti...ja svoje peniažky do žiadnej krabice nehádžem,lebo nevidím,komu "pomohli".

Na týchto charitatívnych akciach ma dosť zaráža, že ide výlučne len o materiálne veci-predovšetkým peniaze. Ako som už vyššie písala, neďaleko od nás je detský domov. Naozaj jednoducho nemám na to, aby som finančne prispievala. Ale ked sme sa tam boli s manželom opýtať, či si nemôžme zobrať nejaké dieťa na víkend domov, alebo ho brať aj pravidelne, alebo podniknúť aj s viacerými deťmi nejakú akciu, výlet, spraviť im radosť, tak nás odmietli
A to som to nazvala ešte veľmi slušne.

pridam sa s vlastnymi skusenotami. v poslednej dobe sa mi stava, ze ma navstevuju ludia priamo pri dverach bytu (byvam na 10-tom poschodi!!!) s tym, ze ma ziada o drobny prispevok na obed, oblecenie pre dojcence atd. vzdy je to ina osoba, ale vzdy pomozem. naposledy som odovzdala za igelitku maleho oblecenia po nasej malej neznamemu 2 mes. dievcatku. ked ide o konkretneho cloveka, tak pomozem, ked mozem a ked je upraveny, slusny a nepachnuci. ale priznam sa, velkym projektom velmi nedoverujem.
este taky postreh, prisla mi obalka s pamperskou a sekom, ze mozem dobrovolne prispiet na ockovanie zien a deti proti tetanu v laose. prosim vas, ved keby tie peniaze za postovne a plienky poslali rovno tam, nebolo by to jednoduchsie?? casto od takychto spolocnosti vnimam skryte, niekedy az otvorene citove vydieranie. takze v tomto nizsie spominanom, clovece pomoz si sam, aj Pan Boh ti pomoze

Pracovala som v útulku, tak ak človek chce niečo dať, nemal by trpieť predstavou, že príde niekto zúbožený a s úctou a slzami v očiach sa kolenačky odplazí. Dievčatám tam neraz niekto doniesol šatstvo, prvýkrát som bola v šoku, keď som videla, ako sa tým prehrnuli, patrične ošomrali a väčšina išla do koša. Lebo podľa mňa mali byť predsa vďačné. Ale oni sa chcú tiež páčiť aj keď na to nemajú a neprosili o to, čiže nie sú povinné to nosiť. Rozprávali mi, ako boli cez nejaký markizácky projekt na dovolenke pri mori, samozrejme to bolo v telke, mali z toho fotky... no neviem, či si na to ja našetrím, ale nevedeli zapnúť pračku, nechápali na čo je dobré domáce oblečenie, ľahko sa dali hocikomu oblbnúť (najčastejšie vlastným rodičom, ktorí ich s plačom, že nič nemajú, pripravili aj o tú ich biednu sociálku - dovtedy sa o ne nezaujímali; prvý a posledný krát som vtedy pomáhala vybavovať stretnutie opusteného dieťaťa s biologickým rodičom a keď vidím takéto zvítanie v telke, tak sa len uškrniem). Tie baby mali úplne existenčné problémy, z 20 sa uchytili v živote, dve, inak kolabovali, poškodzovali sa, robili rôzne veci, aby upútali pozornosť a vynútili si ľútosť, starostlivosť... jednoducho nezvládali. Čiže megaprojekty, ee. Väčšinou sa zozbierajú veľké prachy, ktoré sú použité na úplne nezmyselné veci a v telke to potom dobre vyzerá. Konkrétne veci áno (prístroj na ošetrovanie, Anjel), bezdomovcom zvyknem normálne odsypať z vlastného nákupu. Mačičkovo-psíčkové ma zatiaľ akosi nenadchli, neviem prečo. A ešte predsa. Ak niekto na ulici pekne hrá, tak prihodím. Oceňujem jeho prácu s nástrojom a snahu.

ako keby cely rok deti v domovoch neboli, a ludia cely rok chori neboli

pridávam : keby ľudia celý rok boli Ľudia a nie len pred Vianocami