reklama

O Ide

Pridal/a Natinka dňa 17. 12. 2008 - 17:31

reklama

Ida bola bláznivé a neposedné dievča už odmalička. Narodila sa svojim rodičom ako prvá dcéra, potom mali o tri roky Miša a o ďaľšie dva Sašu. Ida chodila na kone, na dostihovej dráhe bola ako doma. Jej nespútanosť sa prejavovala aj týmto koníčkom v koníkoch. Správanie mala ako chalanisko, vedela si vydupať a držku mala riadne namazanú. Keď mala Ida 17 rokov zomrel im ocino. O dva mesiace na to, Ida s priateľom otehotnela. Vydávala sa mladá, museli požiadať o povolenie súdu nakoľko nebola plnoletá. Ide a Petrovi sa narodila dcérka Majka. Keď mala Majka dva roky, vzťah Idy a Petra sa rozpadol a Ida sa presťahovala do 4 izbového bytu k mame a súrodencom. „Nevycválanosť“ Idy sa prejavovala aj naďalej a túlala sa s kamarátmi, chodila na kone a o dcéru sa moc nestarala. Spoliehala na to, že mama sa postarať vie a že to aj spraví. O mesiac – dva ako sa vrátila k mame Ida zbalila veci a zmizla. Keď sme sa pýtali maminy či má o nej nejaké správy len pokrútila hlavou. Hľadali ju aj policajti, celá rodina. Doma po nej ostala Majka, malé copaté dievčatko, ktorému bolo smutno za maminou. Celé 4 roky sa Ida túlala a nikto o nej nevedel nič. Občas poslala mame nejaké peniaze, inak sa nestaral o nič. Majka rástla a za svoju maminu si zobrala babičku, Idinu mamu. Keď nastúpila Majka do školy a celá pyšná šla s novou aktovkou na chrbte, držiac babku za ruku, našli pred školou stáť Idu.
Ida pochopila, čo je pre ňu na svete prioritou. Vrátila sa pre dcéru. Vrátila sa, ale nie takým spôsobom, ako si jej mama predstavovala. Pobalila Majku a opätovne zmizla aj s malou z dohľadu mamy. Mama plakávala, mala Majku ako svoju. Nevedela kde sa nachádzajú, či má dievčatko všetko, čo treba. Nenapísali ani pohľadnicu na sviatok, či na Vianoce.
Tento príbeh poznám z rozprávania. Neviem, čo bolo medzitým, kým Majka rástla. Ale poznám koniec a ten je taký, že Ida sa po čase s malou vrátila, prisťahovala sa k priateľovi v meste, s mamou si poplakali a odpustili. Mamina chodila k nim a znova našla svoju dcéru a vnučku. Dnes má Ida veľkú dcéru s ktorou si rozumie, mamu, ktorá ich miluje a chápe a manžela, ktorého si zobrala toto leto.


reklama

reklama

manny, St, 17. 12. 2008 - 18:27

Mam rada stastne konce.Konecne jeden taky pribehÁno Objímam

lydusha (bez overenia), St, 17. 12. 2008 - 18:47

Jeeeeeej som sa bala co bude na koniec....Zlomené srdce

adus, St, 17. 12. 2008 - 21:17

No, musim sa priznat ze ja tiez

Natinka, St, 17. 12. 2008 - 21:45

klídek. Niekedy má príbeh aj šťastný koniec....Kvietok

magic, St, 17. 12. 2008 - 23:02

uff! kamen mi padol zo srdca. konecne nieco s happyendom. Slnko

eva m, St, 17. 12. 2008 - 23:07

Natinka,
vyzera to ako happyk, ale co ta dcera Majka? Som urcite profesionalne deformovana, ale poznam to, ze tieto deti, ktore mama opustila (hoci sa potom vratila), si to nesu cely svoj zivot.
Da sa nieco take v sebe spracovat a odpustit?
Tvoje pribehy ma beru, aj ja poznam, vdaka svojej praci, vela ludskych osudov a viem, ze je na svete vela smutku, utrpenia, ale aj nadeje.
Eva Slnko

Natinka, Št, 18. 12. 2008 - 07:39

Majka to zvládla celkom dobre, dnes majú s Idou krásny vzťah. Vieš deti sa vedia niekedy veľmi dobre prispôsobiť situácii. Poznám detičky, ktoré vedia opatrovať svojich chorých rodičov a nespôsobuje im to žiadnu traumu, proste to berú ako fakt a ako ich "povinnosť". Tak ako sa musia prispôsobiť deti rozvedených rodičov, tak to zvládla aj Majka. Chviľu to trvalo, to určite, ale dokázali to. Nehovorím, že to je správne , ale stalo sa a napravili čo sa zameškalo. A je to vždy lepšie ako vôbec nič nenaprávať...

LIDUNKA, Št, 18. 12. 2008 - 07:08

Tak to som si vydýchlaObjímam Zlomené srdce Zlomené srdce

OLIVIA, Št, 18. 12. 2008 - 09:48

Začiatok bol velmi smutný,tiež som napätá čítala, ako to dopadne.Ale,dopadlo to ako v rozprávkeTlieskam vždy so štastným koncom.SuperÁno

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama