Pekné blogy

Je to krásne a dojímavé.

ludia pracujuuci v takyychto zariadeniach suu podla mna anjeli bez kriidiel..

(brokenheart) ...

Pripomenula som si obdobie,ked som povinne praxovala na Cervenom krizi a mali tam klienti podobny rezim...vtedy mi bolo po dni stravenom tam vzdy uzko a vsetkeho luto....obdivovala som ludi,ktorí tam pracovali a ich usmev na tvari,ked sa o starkích denno-denne starali.....za par supiek mesacne,za minimalne mzdy....Ale tiez si uvedomujem, ze odvtedy som nic zmysluplnejsie nikde neurobila....ostalo mi tam kus ...a dufam,ze to nebude citat jaro- pekna spomienka na jedneho "sestrosa"
ivet

Natinka,velmi pekne.Ja to poznam,robim to uz niekolko rokov,vzdy mam iba 1 -2 pacientov.Je mi velmi luto tych ludi,su ako male deti,su odkazani na inych,ci ich umyju,prebalia,nakrmia a najviac zo vsetkeho potrebuju lasku,musia citit,ze niekomu na nich zalezi,vtedy su spokojni.Moja babka pozna iba mna,iba mna zavola menom,svoje deti,vnucata nepozna.Detom je do placu,ked chcu s nou rozpravat a ona neodpoveda a len rata aj 6 ciferne cisla z pamati.Robila v banke tak to jej ostalo ratanie.Ja jej vyhladam na pocitaci zidovske piesne a ona si spieva a ja s nou.

Natinka tak som si to všetko aj s diskusiou prečítala a som príjemne dojatá,ja si tiež veľmi cenním prácu a úsilie všetkých anjelov bez krídiel a autorka ním rozhodne je.Na SME nechodím,takže ďakujem za tieto linky-smutné,ale potešujúce

Ten prvý blog som už náhodou čítala a za ten druhý vďaka, je ešte smutnejšie krajší o takýchto ľu´doch by mali písať ako o celebritách a nie o tých našich héérečkách.