Priznám sa, dejepis nie je moja silná stránka. Viem, žedejiny sú veľmi zaujímavé, ale mám veľké medzery. Aj sa snažím dohnať, ale stále je to málo. O vojnách toho veľa neviem. Nebavilo ma to, vojnové filmy mi vždy liezli na nervy. Vadili mi. Minulý rok sme robili veľké rodinné stretnutie a v rámci jeho príprav sme sa snažili trochu odhaliť rodinnú hostóriu. A tak sme došli aj k bratovi mojho pradeda, o ktorom som len vedela, že zomrel v 1. svetovej vojne. V rámci pátrania sme objavili jeho list, ktorý cestou na frontu vyhodil z vlaku v momente, keď išiel okolo rodnej dediny. A tak sa list dostal do rúk adresáta – jeho mamy, mojej prababky. Našli sme aj pohľadnicu už z frontu. Zaujímavý je na nej dátum – 29.7. 2014. Deň po oficiálnom bleskovom začiatku vojny. Nakoľko je to práve 100 rokov, o týchto dátumoch a okolnostiach s nimi súvisiacich sa viac hovorí. A tak sa ma zrazu aj tá vojna viac dotýka. Už nie sú to iba prázdne slová z kníh. Už je to súčasť našej rodiny. Pripájam prepis listu, ktorý je vlastne jeho akýmsi závetom – môj praprastrýko vyslovuje želanie, ako majú naložiť s jeho vecami, ak sa z frontu nevráti. Len na ukážku, že nie každému vojakovi sa chcelo do vojny. Priznám sa, že jeho vzťah k matke mi vháňa slzy do očí. Z fvojny sa už nevrátil, rodina dokonca ani presne netuší, kde padol. „Drahá mamička moja tu im posielam ti hodinky spátky nech ich skovajú jak sauž nevrátim tak to budú Rudove títo karetky mi teš skovajú a keť mi moj kufer príde domov bezemna potom všetki naraz spalia lebo ja ich už jakživ hádam neuvidím nech ich milostiví Boch poteší a pomáha im vo všetkom a mna nech neopustí Už je krátky čas Bože moj dobrí velmi mi je lúto ale si nepomožem lebo v sobotu sme prísahu zložili otcu nebeskému požehnanie sme teš už dostali len sa uš pohnut do ohna mamička moja ešte ráz bol uvidel lachčej bi mi ten moj osud bol padnul pondelek lebo uterek pojdeme tade okolo nas jak pojdeme vedne tak ja im nehám 1.znak uvážem kamen na snuptichel a napišem meno jejich nato ato hodim potom u vochtra dolu a jak to najdu tak budu isto vedet že som išiel už preč tak ešte ráz ich srdečne pozdravujem šak hádam poslední raz prečo mi nepíšu? Zostávam ich verní sin až do mojho osudu kterí mna čaká. Zbohom mamička draha Pišta Boh ich poteš a mna neopusti Srco mna bolí ket tu ceruzku vruke držim Pa Lojzko, Rudo „
A ešte fotka môjho praprastrýka - v čase narukovania mal 22 rokov.
Pozdrav písaný druhý deň vojny
List vyhodený z vlaku cestou na front
krasny zavan, hoci smutnej minulosti...
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je úžasne, že ste sa dopátrali k takýmto historickým dokladom, aj keď smutným. U nás sa sestra hrá s rodokmenmi, aj z manželovej strany je snaha niečo vyskladať.
Každá jedna vojna je tak nezmyselná, strašná, plná bolesti, zúfalstva. Ani si nechcem predstaviť čo tí chlapi prežívali v zákopoch v zime, blate, horúčavách, chorí, hladní, špinaví, zomierali im kamaráti, museli zabíjať ľudí aby prežili ...., kvoli čomu, mocenským túžbam zopár vyvolených ...
Tiež sa snažím vojny vo filmoch, dokumentoch obchádzať, ale niečo som už k sebe pustila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne a smutné zároveň.
Pekne si to napísala. Je dôležité na tieto udalosti nezabúdať a pripomínať si to, aby nás nebodaj znova niečo takéto nenapadlo.
Aj keď vo svete je stále veľa bolesti a nemusíme ísť ani ďaleko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Daska je to dojemne
"Zaujímavý je na nej dátum – 29.7. 2014"
...ten datum je asi mysleny na rok 1914
ake nezmyslené sú všetky tie vojny
moja babička narodená 1910 ostala sama po II.svetovej so 4malými deťmi a dedo ostal niekde v Rusku, kde ho odviedli tesne pred koncom vojny do gulagu. Ani nevieme kde je pochovaný.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zatajeným dychom som čítala list.
Neuveriteľne že sa dochoval, rodinný poklad. 
Dakujem za možnosť čítať tak súkromne vyznanie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne si to napísala,história nech je akákoľvek,doháňa nás a často krát sa Bohu žiaľ opakuje.
U nás doma manžel neustále sleduje historické dokumenty,nielen domáce ale aj svetové.Práve pred týždňom mi hovoril že bol rozhovor so žijúcim pánom ktorý bojoval v 1.sv.vojne: "Pokým som nešiel do vojny,svet bol krásny,voňavý a šťastný.Ale ako som počul v kostole farára ako nás vyzýval aby sme šli zabíjať nepriateľov,od vtedy som nebol v kostole."
Pred týždňom mi moja mama vravela tiež o pánovi z mojej rodnej obce ktorý bojoval v 2.sv.vojne a vždy sa chcel vrátiť domov.Jeho želanie mu bolo splnené Bohu žiaľ až po jeho smrti.
http://trencin.sme.sk/c/7257176/vojnoveho-veterana-pavla-chlapika-pocho…
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ani mojou silnou stránkou nie sú dejiny, a dátumy-roky udalostí snáď neviem žiaden ... ale maturovala som z vojnovej literatúry, plakala som ja i porota, inak sa asi tie príbehy predniesť nedajú (brokenheart) aj manžel povedal, že zakóduje ST1, bo ja nemusím moderné filmy skor takéto, a potom len slzím ... a z tvojho blogu mám zimomriavky, krásne vyznanie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako napísala ne-mozna, krásne a smutné zároveň, veľmi mi stislo srdiečko 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj som si poplakala. Aj mne zomrel pradedo v 1. sv. vojne na ruskom fronte. Zostali po ňom 4 dievčatá. Druhý pradedo dostal guľku do hlavy, s ktorou ešte žil, ale o pár rokov na komplikácie zomrel. Zostali po ňom dve siroty, keďže mama im zomrela už skôr. Tak sa moja babka vychovávala a pretĺkala sama s postihnutou sestrou, nikto ich nechcel. Tak si na nich vždy spomeniem, keď počujem o 1. sv. vojne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru smutné osudy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zimomriavky mam...smutne a najsmutnejsie na tom je, ze do vojny nastupovali
20 rocni chlapci. Moj dedko v druhej svetovej...tolko ma moj syn, som rada, ze zijeme
v mieri...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to užasné, že máte takýto hmatateľný kus rodinnej histórie. Vojna je pliaga...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Urobila si to krásne,
vyznala si lásky a spoluúčasť svojmu príbuznému a to krásnym spôsobom. isto je tam v nebíčku šťastní a rád, že niekto po takej dlhej dobe tak krásne naňho spomína. 
Mne v prvej svetovej vojne bol dedko a veru ja si veľmi nespomínam čo hovoril, možno sám chcel zabudnúť na to. Viem že išiel pešo cez matičku Rus a boli hladní a jedli všetko čo zem ponukla.