Život či smrť? , Ľudské osudy, blog

Pridal/a Natinka dňa 07. 01. 2010 - 14:29

reklama

http://primar.sme.sk/c/5180572/slovenski-lekari-zvacsa-neochotni-arogan…

rozhovor Karola Sudora so ženou opatrujúcou svoju chorú mamičku...stojí za to prečítať..

reklama

no hrozné, take problemy by som nechcela mať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Moja mati, chodieva pomahat jednej pani ktora opatruje podobne postihnuteho manzela s vynimkou toho ze on dycha sam a aj tak to obnasa neskutocne vela....je to naozaj hrozne....nerada by som sa ocitla v takejto situacii...tiez by som nedokazala vypnut tie pristroje a musiet sa divat na utrpenie milovanej matky to teda ee.....
Tu pani naozaj obdivujem....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Práve som to dočítala a je mi riadne zle. To ako sa tí lekári dokázali tak odmerane správať k človeku, ktorý práve ich potrebuje najviac ? Empatia asi väčšine z tých, s ktorými sa stretávali nič nehovorila.Ja len prajem pani Dagmar veľa síl pri opatere mamičky a v nemocniciach veľa energie pri kontakte s lekármi, lebo naše zdravotníctvo sa tak rýchlo nezmení. Je to veľmi smutné, ale s aroganciou v nemocniciach sa stretávame asi v každom meste a ako manžel vraví, podľa prísahy by väčšia polovica lekárov mala vrátiť diplom.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natinka,toto nieeeee (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) .Práve som to dočítala,neviem čo na to povedať

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

račéj si to ani neprečítam

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

preboha

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

totál brutál reál

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nemohla som to celé dočítať,to ja nedokážem...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

to naše Slovensko je ako Somálsko...ale bohužiaľ niečo podobné zažila aj moja mama s babkou ...ked raz volala záchranku počula ako dispečerka hovorí druhej kolegyni:to zas volá ku tej starej babe"..neviem ako by jej bolo,keby to niekto povedal na jej mamu abo babku....tej pani prajem veľa síl pri opatere,lebo bojovať s doktormi je ako bojovať s veternými mlynmi

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

prave som docitala clanok a veru musim smutne skonstatovat ze som s nasim slovenskym zdravotnictvom zazila podobne nieco pred 15 rokmi ked sa mi narodil syncek ,vdaka jednemu odvaznemu mlademu doktorovi zije dodnes a patri mu moja vdaka.Keby nas vtedy doktor nezobral s prislsunej nemocnice a vlastnym autom na vlastnu zodpovednost neodviezol do krajskej nemocnice ,moj syn by tu uz dnes nebol.Nakolko som so Slovenska uz 6 rokov prec,myslela som si ze sa to uz zmenilo aj u nas ,ale mrzi ma ze nie.Tu v nemecku som zazila v zdravotnictve pravy opak ,to co pre 15 rokmi s so synom ktori sa nam tu narodil a mal tiez problemy, kedze nemali volnu izbu ,riaditel nas neposlal prec,ale vypratal si svoju pracovnu a dali nam tam postel kym sa neuvolni dalsia izba.Myslite urobil by niekto podobne u nas ??a preto si casto kladiem otazku ci sa vobec vratit.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Starala som sa o jednu pani s ALS v Nemecku. Brala kopu liekov, ale je stabilizovaná už roky, nedospelo to do takéhoto štádia (je na vozíčku, nerozpráva, len vydáva určité zvuky, má upravený chrup, aby sa jej ľahšie prijímala potrava). Vnímanie fakt funguje úplne, hrávala bridge a bola v ňom dobrá, akurát ja som jej nahrádzala ruky a mali sme dohodnuté signály a postupy, aby som vedela, akú kartu mám za ňu vyhodiť. Ale mohli sme chodiť po reštikách, po "gellateriach" - mali sme svojho obľúbeného talianskeho čašníka, ktorý ju s tým svojím "Senorina, come stay? Bene?" a tými čiernymi flokáňmi a úsmevom obskakoval ako najkrajšiu tigricu v okolí. Mala tri rôzne vozíčky, na doma, na vonka do zimy(s hrubým čalúnením) a na leto. Lekár sa s nami hodinu príjemne bavil a podebatovali sme o možnosti vybaviť jej cez poisťovňu ešte aj polohovacie zariadenie do postele. Už vtedy mi bolo jasné, že toto je iný kraj, ale pridávať ku všetkému tomu utrpeniu ešte aj aroganciu. Mám pocit, akoby to robili jej a viete, po tej dobe, čo som s ňou strávila a žila jej život, už som ju brala ako svoje bábätko. A zažili sme aj veľa srandy. Raz som skoro dostala, keď sme v metre robili sprostosti a spolucestujúci si všimli, že som jej v odraze skla vyplazila jazyk. Ešteže mi to opätovala naspäť , asi by ma vycápali. Alebo hocikedy v parku na prechádzke sa hocikto cudzí pristavil, potriasol jej rukou, polichotil, že dobre vyzerá (mňa pochválili, že ako sa o mamu pekne starám - no čo budete dokola vysvetľovať) a šli sme s podstatne lepšou náladou ďalej. Bola vážne postihnutá, ale v tých podmienkach len neprežívala, ona fakt žila aj keď nás to v okolí stálo viac energie. Nebola len tak odložená niekam do rohu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Maciatko ,bodaj by raz také "Nemecko" bolo aj u nás

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

maciatko

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Je to strasny pribeh,bohuzial ani ja nemam dobre skusenosti s lekarmi.Neludskost ,arogancia a dokonca vyrok jednej lekarky,Prosim vas ,ved je stara co chcete??????tiez sme zapasili v nemocnici,pokial mama navychudla a bohuzial zomrela.proste u nas si clovek nemoze dovolit:zostarnut,dlhodobo ochoriet a dostat odbornu pomoc

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

neviem sa ani vyjadrit k tomuto rozhovoru, zda sa mi akoby to bolo vymyslene a rozum mi hovori, ze predsa takto sa ludia nemozu spravat. Ale je to bohuzial realita a strasne tragicke je, ze vsade zomieraju ludia aj rukou lekarov a na zaklade ich pochybeni. Neviem si ani len v zlom sne predstavit, ze by som takto mala opatrovat svoju maminu a toto prezit...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

diky za komenty, zaujimalo ma, co si o tom myslite..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Myslím si, že úsudok dotyčnej môže byť trocha ovplyvnený jej bolesťou, ale ďaleko od pravdy to nebude. Mne stačilo, keď som sa starala jednu dobu o babku, ktorá ležala na posteli a keď som si chcela vybaviť pre ňu opatrovateľstvo, tak mi úradníčka povedala, že mi ho nedá, lebo už v meste nejaké opatrovateľky majú zaregistrované, že mi niekoho pošle. A keď som sa spýtala, že čo je v ich náplni, povedala, že urobia nákup a donesú jej ho domov. Tak som jej povedala, že to nám je nanič, lebo ona si ho nedokáže ani vyložiť a vtedy mi milá pani zahlásila, že no ale to máme urobiť my, lebo rodina je predsa povinná sa postarať. Keďže sa naša babka dostala do tohto stavu rýchlo, tak to nezvládala akosi spracovávať a mala rôzne sebevražedné sklony (raz si dorezala ruky tupou žiletkou, čo našla niekde na zemi; lieky, čo mala brať, pobalila do záchodového papiera a skryla, lebo sa jej zdali veľké na prehĺtanie - jednoducho potrebovala neustálu kontrolu v každej minúte; nejako sa raz dostala k horalke, ktorú nenápadne skryla pod periny a potom po nej behali mravce). Tak si vieš predstaviť, že keby som sa asi vtedy poriadne nenadýchla a nepovedala si, že mi tá krava za to nestojí, tak ma asi teraz niekedy púšťajú z väzenia za vraždu. A u doktora detto, babka na vozíčku, lebo nevedela stáť, nikoho to ani netrklo, pekne sme boli v rade, rýchlo nás vzali dnu, až keď sa mi z toho vozíčka začala zosúvať a nevedela som ju tam udržať. Aspoň že jej obvodná mala srdce a povedala mi, že ju teda nemám brávať zo sebou, len si pozapisovať, ak budem vidieť nejaké zmeny a prísť si dať vypísať lieky. Ale nemyslím si, že je to len chyba ošetrujúceho personálu. Skôr systému, je ich málo, často sa striedajú - niet divu, že často robí nejaký úkon niekto neodborne. Ešte mám čerstvé spomienky z vyšetrení z urológie, kde kopa ľudí sedela celé hodiny v silných bolestiach. No ale keď tam bol jeden doktor na všetko, na liečenie, prijímanie a prepúšťanie pacientov z lôžkovej časti, akútne prípady, ktoré mu priniesli sanitkou a navyše tam chodili pacienti z polky republiky, lebo táto nemocnia bola tuším jedna z dvoch, čo mala nejaké špeciálne zariadenie na rozbíjanie kameňov. Tak tam sedeli ľudia s kameňmi v ľadvinách v kŕčoch celé hodiny.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natinka a ja ďakujem tebe,že si túto tému otvorila

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nechcela som ta ranit zlatko...prepaaac ak som to spravila..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale to určite nie. Zväčša sú to staré spomienky, už som skoro zabudla, že som také zažila, keby nebolo tohto vlákna. Beriem život tak ako je (aspoň sa snažím) a jeho súčasťou sú veci dobré aj zlé, život aj smrť. Tiež som rozmýšľala, či sa nedotknem teba, lebo som niekde zachytila spojitosť so sociálnou prácou, takže mi je jasné, že sa asi snažíš pomáhať v tomto našom systéme a určite to nepadne ľahko, ak niekto kritizuje prostredie, kde sa približne pohybuješ. Tiež som nechcela byť taká planá .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natinka všetko v úplnej pohode a v poriadkupráve naopak,moje vrúcne poďakovanie pre teba, bolo myslené tak,že som naozaj veľmi rada,že sa našiel aspoň niekto,komu aj takéto "ťažšie" témy tuná na NM nie sú ľahostajné. A že si si našla čas a máš záujem vytvoriť tu prietor aj na túto tému,ktorá síce nie je až taká zaujímava a populárna na debatovanie,ale pre bezvládných a chorých náš-váš záujem áno......lebo naozaj bez nás zdravých sú stratený.Sám jednotlivec však bez podpory širšej verejnosti nič nezmôže Aj preto je dobré,keď sa o tom všade čo najčastejšie hovorí,píše.Váš záujem je,hlavne pre nás,ktorých sa to momentálne bytostne dotýka tiež veľmi dôležitý Časom sa to bude totiž týkať každého z nás,preto nečítať,či zatvárať oči pred týmto problémom,nie je veľmi vhodné riešenie a tiež bolestne smutné.
Staroba je posledná etapa života a každý človek by ho mal opustiť dôstojne, v úcte a láske a ja urobím viac ako maximum,aby som to pre moju maminku v domácom prostredí tak vytvorila a zariadila... aj bez všetkých tých zložitých papierovačiek,potvrdení na kompenzačnú pomôcku,ktorú pre ňu potrebujem.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

uzasne si to napisala, presne tak ako ja som to nevedela vyjadrit slovami. Si skvela dcera, urcite to vies a ja si ta nesmierne vazim

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natinka ja sa viac vyjadrím neskôr,teraz nejak podrobnejšie nemôžem.Je to veľmi-preveľmi smutné a môže byť/myslím si,že je všetko pravda.Čím viac pre postihnutého potrebuješ-otravuješ,často tým viac narážaš na neochotu,akoby nikto z tých,ktorí o tom všetkom rozhodujú,/aj politici/alebo májú liečiť-nikdy nezostarli,neochoreli,neboli raz odkázaný na pomoc. Moje najčastejšie želania sú také,len aby sme s mamičkou nemuseli do nemocnice a keď aj äno,tak len na nutné vyšetrenia - presne ako sa stalo v auguste-tak som maminku po nutných vyšetreniach a infúzii vzala domov.Poviem vám,tých 12h mi stačilo.Je to veľmi bolestné Často mnohí z nás pri pohľade na budovu vôbec netušia,čo je to za svet tam-za múrmi nemocnice-na tých oddeleniach,kde sú najťažší pacienti.A ste neskutočne sťastný,ak natrafíte na ľudskosť a ste konečne doma,nie tak kôli sebe,ale kôli vašim najdrahším .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lusesitka ...Ešte ma tak napadlo prečo toto nedávajú na Markíze ???????? Hlavne že vysielajú Plesy v Opere,smotánky a čo sa ja viem čo ešte ...A pred týmto sa zatvárajú oči ,každý si hovorí pokial sa ho to nedotýka osobne a jeho blízkych - nezaujíma ho to ,je to na zamyslenie (brokenheart) ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Sonička práve včera bola v správach na Markíze o tomto samostaná reportáž.Napísala som viac k tomu už vyššie,ďakujem ti za záujem ,no a plesy musia byť,veď život je aj o radosti a ja ju každému doprajem a máme sa na čo pozerať-myslím seba,čo len doma sedím.