Celaskon do svalu radšej už nie

Keď som chodila na zdravotnú školu, prišla na rad praktická časť výučby aplikácie vnútrosvalových injekcií. Ono sa zdá, že je to ľahké, ale nie je, teda aspoň vtedy určite nebolo. Najskôr sme sa učili pichať injekcie na špongii, tak to ešte bolo v pohode. Špongia si nesťažovala, netrepala sa a tak mi dávala istotu, že pichám správne.

Neskôr však bolo treba začať pomaly trénovať aj na živých objektoch. Keď už mali všetky spolužiačky v triede navzájom dopichané zadky , bolo sa treba poobzerať po širšom okolí a nájsť nejakých dobrovoľníkov. Najviac ochotní toto podstúpiť pre dobro svojej dcéry boli moji zlatí rodičia.
A tak som si urobila v nemocnici na praxi zásoby ampuliek s vitamínmi ( vitamíny skupiny B a nejaké to céčko), nabrala som striekačky a ihly a praktická príprava mohla začať.

Prvá na radu išla moja mamina a to bola asi jej osudová chyba. A osudová chyba bola aj to, že prvý vitamín, ktorý som doma chytila do ruky, bola ampulka s vitamínom C- Celaskon. Maminu som požiadala, aby si ľahla na brucho a pekne sa uvoľnila, ako nás učili v škole, že pichať injekcie postojačky je nesprávna metóda. Celaskon bol natiahnutý v striekačke, mamina ležala, zadok nachystaný a ja som sa začala chystať k samotnej aplikácii vnútrosvalovej injekcie. Išlo to dobre, aj keď sa mi riadne klepali ruky. Vydezinfikovala som si miesto vpichu a pichla som. Keď som začala pomaly stláčať piestik na striekačke, mamina začala nepríčetne jačať a volala: "Okamžite mi to vytiahni! To hrozne bolí a štípe!" Ale ja som nestratila duchaprítomnosť a kľudným hlasom som mamine povedala: "Prosím ťa , nerob také scény! Keby ti tú injekciu pichala skutočná sestrička, tiež by si tak nevyvádzala." No mamina , so slzami v očiach ,trvala na tom, aby som tú ihlu okamžite vytiahla z jej zadku. Nuž som teda poslúchla, ale v duchu mi bolo ľúto, že ju to tak hrozne bolelo a že som nemohla dokončiť celú aplikáciu lieku do svalu až do konca.

Neskôr som na praxi sestričke z oddelenia hovorila o mojej príhode s aplikáciou celaskonu do svalu. Tá sa chytila za hlavu a skríkla: " Pane Bože, to snáď nie! Vieš, ako to muselo bolieť? Veď vitamín C sa nepichá do svalu, podáva sa iba v infúziách. To máš tak, akoby si do otvorenej rany naliala citrónovú šťavu." A vtedy som to pochopila. Tak to som naozaj nevedela. Doma som sa mamine veľmi ospravedlňovala za to utrpenie, čo som jej spôsobila.

Tak! Teraz už viete, že aj takéto bývajú bolestivé začiatky, keď sa budúca sestrička snaží naučiť pichať injekcie.

A keď pichám injekciu a pacient ma pochváli, že to ani necítil a že viem dobre pichať , vždy si spomeniem na túto príhodu, kedy som pre budúce dobro pacientov trápila svojich rodičov.