chrbtica

.....ahoj, ani som nedúfala,že sa tu niekto známy ešte objaví,a už vôbec nie, že si ma bude pamätať, ani nehovorím o tom, že si na mňa vôbec spomenie....ďakujem....prestavujeme....tým pádom som mala určitý čas dve roboty, robila som 13 hodín, niekoľko krát do týždňa....tak som nemala na počítač čas....momentálne som ale na liečení s chrbticou, druhú robotu som musela nechať, pretože mi pri vstupe okrem hernie diagnostikovali aj reumu....tak som si povedala, že asi zase robím niečo zle, že znova prepínam sily, tak som sa rozhodla, najprv si vyriešiť zdravotné problémy, zistiť, čo vlastne mi naozaj je...lebo mám pocit, že sa len niečo nabaľuje a aj s tou precitlivelosťou na magnet a podobne sa mi to nepáči...vlastne už keď som od naničmám dostala ten pás, tak som to tu pár krát spomenula, že mi robí ešte väčšie bolesti...tak snád sa ma už konečne niekto poriadne ujme a zistí, čo mi fakt je...a druhú robotu som mala hlavne preto, že keďže prestavujeme, tak potrebujeme viac peňazí na splatenie úveru....robila som predavačku, , aj 5 hodín na nohách, po práci v ústave.....takže druhú robotu si hľadať budem, lebo fakt musím, len by mala mať iný charakter, ak aj nie sedieť v kuse, ale hlavne striedať polohy:))))....ale nemyslela som na to, fakt:)))....a prestavujeme preto, lebo kvapka trpezlivosti spolubývania so svokrovcami pretiekla, skončilo to škaredou hádkou a vtedy som dala ultimátum(čo osobne neznášam), ale inak to nešlo, takže som sa rozhodla odísť, alebo som bola ochotná pristúpiť na kompromis a zostať(tak ako to raz v mojom živote urobil môj muž a zostal), ale pod podmienkou, že budem mať oddelenú kuchyňu, svoj vchod, svoju terasu....tak toť v skratke:))

....áááno...obstreky som zabudla...aj to moc bolí, a samozrejme reakcia lekára- to vás nemôže tak bolieť...konkrétne tieto vety ma celkom vytáčajú....lebo ak mi niekto povie, že to, alebo ono ma nemôže bolieť, tak tomu ja ani z etického, ani z medicínskeho nerozumiem....a s tým naložením na plecia- ja viem ...ale neviem, presne, čo s tým....napríklad, keď som začala tú druhú robotu popri prvej a prepínala som často sily, ignorovala bolesť...a prišla druhá diagnóza- hneď som vedela, že je to znamenie, že som si zase toho naložila viac a nedám, a nedám si povedať a telo jednoducho musí nejak reagovať....a vzťahy?...čo-to som si už poriešila, myslím a to druhé riešim, tiež myslím, že riešim...viem, že to chce čas a viem, že musím byť trpezlivá....a to sa stále, stále učím....a často urobím chybu...celé dni, keď po procedúrach ležím, rozmýšľam, čo a ako urobiť...ako pracovať, zarábať peniaze a nebolieť...z jednej práce dostatok peňazí zarobiť neviem, dokonca som mala nedávno takú krízu, že jednoducho sa budem musieť vzdať svojho sna pracovať s deťmi a nájsť si lepšie platenú prácu, aj keď ma nebude baviť a bude ma stáť viac času a síl....

....ďakujem pekne...všetkým, za všetko...