Len my držíme opraty svojho života

Určite jednoduchšie je životom len tak plávať, ale či to bude život čo stojí za to, a či s tým budeme spokojní je otázne. Mne sa zatiaľ pár krát podarilo vziať svoj život pod krk a určite pár krát aj nie.
Čo ale najviac trápi mňa je nenaplnenie mojich športových snov, ale aj keby som v tomto smere viac zatlačila stavba a kvalita mojich kľbov by ma vrátila späť, takže nakoniec som sa s tým musela vysporiadať a tešiť sa z toho čo ešte dokážem. Len aby nebolo horšie. Pokiaľ sme sa dali na nejakú cestu, treba vytrvať a zabojovať, napr. keď sme začali stavať dom, či keď sa žena rozhodne mať dieťa musí rátať s tým, že s ním ostane doma. Jednoducho keď niečo zrovna nemôžme zmeniť, treba nájsť v tom pozitíva. Veď na svete je veľmi veľa ľudských osudov, ktoré sú oveľa horšie, nezvratné a ľudia s nimi bojujú. Na druhej strane ak vieme, môžme zmeniť veci k lepšiemu, tak sa o to treba pokúsiť. Všetkým nám držím prsty, aby sme plávali tam kde plávať treba ale aj zabojovali v pravý čas na správnom mieste.

ja momentalne nemam velmi cas na hlbsie uvahy, to snad neskor vecer, ale chcela by som pridat podotazku: myslite si, ze niektore veci sa stanu, nech robime, co robime? verite na osud?

Zuzana

Ako ma Kamila spomínala, možno naozaj máme podobnú situáciu a nakoniec úplne inú-priblížim-keďže sme boli obaja programátori a dokonca sme aj spolu programovali, tak sme sa rozhodli, keď priško prvé dieťa, že keďže nechceme mať dieťa ulice, tak ja som sa rozhodla, že zostanem na materskej 3 roky a o zabezpečenie sa postará moja polovička. Pozor, venoval sa aj nám a tak ako dieťa splodil, tak s ním bol aj v noci hore a ...
Len keď som sa počas prvého polroku snažila byť v obraze, tak som bola deprimovaná, lebo vývoj operačných systémov a progr. jazykov išiel tak dopredu, tak ma moja polovička upokojila a povedal mi, aby som sa nenervačila...Potom prišiel "zrazu", keď som už mala ísť do práce-druhý syn-teda bola som tehotná, tak som plynule prešla na druhú materskú a zrazu som bola doma 6 rokov, medzitým nový byt a prestavby od podlahy-doslova podlahy, dlažby, kúpeľňa za plnej prevádzky a kuchyňa...a manžel na týždňovkách...Chcem povedať, že určite neľutujem ani 1 deň materskej, lebo deťom dávame základ lásky do 3 rokov a dnes, keď mám doma tvrdého puberťáka, tak zisťujem, že to naozaj stálo za to.
Po materskej ma polovička nenaháňala do roboty, ale chcel, aby som mala čas na seba , aby som sa vzdelávala a našla si niečo, čo by ma bavilo...Takže som začala učiť na pár hodín informatiku, aby som bola v odbore a deti mali maminu k dispozícii, veď boli malé, a práca v mladými ľuďmi ma veľmi bavila a dodnes baví. LENŽE-manžel sa vrátil domov a ja som sa uspokojila, a prestala som sa ďalej rozvíjať a mala som pocit, že sa naplno venujem rodine a zabezpečím chod a dobré zázemie a...Dlho mi trvalo, že keď ma polovička nabádala, aby som si našla niečo, kde sa budem kreatívne realizovať a robiť to, čo som naozaj ja, že to nerobí preto, aby som doniesla peniaze, ale preto , aby som neustrnula a aby som to bola ja a nie ustráchaná a bojácna ....Ja to naozaj tak a musím povedať, že dobre, že ho mám, lebo som nabrala odvahu napísať a poslať CV a ...ešte musím tie konkurzy aj realizovať a uspieť, ale prvý krok je za mnou.
"Ďakujem Macko".
No, už končím, lebo som si dobre vyliala srdiečko, a tento weekend mi dal čas na seba a mala som čas urobiť si poriadok v sebe, tak snáď som zrelá na zmenu.
Ďakujem , že ste to so mnou doteraz vydržali a toto som tiež ja.

Dievčatá držím vám palce, aby ste sa realizovali podľa svojich predstáv. Zuzanka, nech ti tá nová kariéra vyjde. Kamilka ty máš ešte najmladšie dieťatko maličké, veľmi ťa obdivujem, že máš v dnešnej uponáhľanej dobe štyri deti. Držím ti palce, maj trpezlivosť. Určite ti nič "dôležitejšie" neutečie.

Pri priležitosti 3.vyročia naničmamy som pozerala, kedy som tu ja zareagovala 1x, lebo hneď ako som naničmamu "našla" -nejakym nepredvídataľným kliknutím, som sa aj zaregistrovala