Lepší bio alebo cudzí ocino?

Ani na jednu z tých otázok sa nedá odpovedať jednoznačne. Tých "faktorov", ktoré môžu ovplyvniť vývoj situácie je veľmi veľa a len minimum z nich závisí od teba.
Kým som si ja sama nevybrala rozvedeného muža, pokladala som rozvod za niečo ... neviem,ani ako to pomenovať ...?nepredstaviteľné? a rovnako aj veci s tým súvisiace. Odvtedy ale moju spoločnosť začali tvoriť prevažne rozvedení ľudia - a vždy za tým bol iný príbeh a iné riešenia. Niektoré jednoznačne negatívne a nevhodné, iné možno trochu kuriózne (keď v jednom byte - a podotýkam, že v podstate mierumilovne - žila žena, jej dve deti, ich biologický otec a nový partner ich matky). Závisí to vždy od "charakteru" tých zainteresovaných dospelých (nemyslím tým, či je niekto dobrý alebo zlý, ale či má chrbtovú kosť, dokáže jednať s nadhľadom....). Často si my dospelí robíme starosti s tým, ako bude dieťa vnímať to alebo ono - ale problém v tom zväčša vidíme len my dospelí, lebo už máme za sebou určité zážitky, skúsenosti .... , ktoré deťom chýbajú a preto majú na vec úplne iný pohľad, teda vlastne to čo my ako problém vidíme, ony tak vôbec nevnímajú. Nemyslím si, že by pre dieťa malo byť problémom "mať dvoch otcov", ak sa budú obaja k nemu správať s láskou, ohľaduplne a hlavne ozaj "na úrovni" (nebudú osočovať, ohovárať, podpichovať,...).
Dcéra môjho muža z prvého manželstva mala jeden čas také obdobie, že sa ma stále pýtala, či mi môže hovoriť mama (chodila k nám "klasicky" každý druhý weekend, nebývala s nami v spoločnej domácnosti) a vždy som jej povedala, ako ma teší a aká som hrdá, že by to takto chcela, ale maminku má iba jednu a tej aj patrí toto oslovenie. Ona to vlastne navrhovala kvôli tomu, že jej matka v tom čase začala na ňu tlačiť, aby hovorila "oco" partnerovi s ktorým v tom čase žila, čo mladá síce odmietala (hlavne vnútorne sa stým nevedela stotožniť), ale nemohla nič proti tomu robiť - tak tomu nevlastnému hovorila OCO (na príkaz a želanie matky) a svojmu vlastnému TATINO. Vzoprieť sa matke dokázal aspoň v tom, že odmietla hovoriť tomu "druhému" tatino (oslovenie, ktoré vždy v rodine používali a matka chcela, aby ho používala aj pre toho druhého) a to jej mladá vtedy povedala, že tatino je ten, čo býva ... a keď teda ona inak nedá, tento bude oco, ale to je všetko, čo je ochotná urobiť!
Tvoje dieťatko je ešte stále veľmi maličké, aby takéto veci vnímalo nejak intenzívnejšie, kým jeho biologický otec bude javiť záujem oň, nebráň stretávaniu, partnera nového si vyberaj (mimo iného) tak, aby dokázal dať tvojmu dieťatku rovnakú lásku ako vašim prípadným spoločným (resp. eventuelne nejaký jeho z predchádzajúceho vzťahu). Deti nemôžu za naše "úlety" a zaslúžia si všetky rovnakú lásku - veľkú, silnú bez akýchkoľvek podmienok.

Adus,super si to pomenovala ...Evka velmi s tebou cítim,viem že máš z toho všetkého /prvého a neznámeho/ chaos,ale myslím že určite to nebude také zlé ako to ty teraz cítiš...Ak pochádzaš s usporiadanej rodiny je niečo také ako rozvod určite pre teba "šokujúce"...ale na druhej strane okolnosti ťa k tomu prinútili a nebudeš predsa trpiet len kvôli tomu že rozvod je niečo čo nie je OK...Neveru by som ani ja nedokázala tolerovať,rozvod je pre mna tiež nepredstavitelný ale človek si nikdy nemôže dopredu povedať že jeho sa to netýka...lebo život už nejeden krát dokázal prekvapiť v tej najneočakávanejšej chvíli...velmi ti držím palce a už len kvôli dcérke rozmýšlaj skôr optimisticky...

kopec veci, co ty tu riesis, deti neriesia..vlastny ci nevlastny surodenec... a otec nie je ten co spravil, ale dobre vychoval.
maco je skvely nevlastny "otec"...lepsi ako ten "vlastny"

Mna vychoval nevlastný otec a ja by som za neho položila život. Bol to úžasný človek. Môj vlastný BIO ma síce splodil, no vedel sa so mnou iba v krčme chváliť.
Moju dcéru od dvoch rokov vychováva nevlastný otec, no žiadneho iného by nechcela. BIO nejaví záujem a nikdy nezaplatil ani korunu. Takže ja má dobré skúsenosti z nevlastnými.
Ale vážne otec je ten ktorý vychová, stará sa a venuje sa dieťatu.

Manny, Evita píše, že zatiaľ Bio - otec záujem javí, a zdá sa, že má skôr obavy z toho, aby dieťa nemalo "zmätok" z 2 otcov - ale ako som už napísala (a aj Natinka sto uviedla) - deti tieto veci neriešia. Kým má otec záujem, treba mu umožniť, aby sa staral. Dieťatko o ktorom je reč má ešte iba rok - ak bude všetko klapať a budú sa s láskou a bez zbytočného osočovania a intrigovania starať oň dvaja otcovia, tak to bude toto dieťatko brať ako niečo samozrejmé a prirodzené.
Aj keď si uvedomujem, že takýchto "šťastných" koncov rozpadu manželstiev a nadviazania nových vzťahov je asi minimum, držme Evite palce, aby práve v jej prípade mala celá situácia "dobrý koniec" - s jedným alebo dvoma otcami, hlavne nech dieťatko milujú.

Adus, Evita sa aj pýtala, či s tým má niekto skúsenosti. Napísala som iba skúsenosť. Viem čo tým chcela povedať, aj na čo sa pýta. Moja manžel vychováva vlastnú aj nevlastnú bez jediného rozdielu. A či to deti neriešia? Moja dcéra mala tri keď sa ma spýtala prečo ju jej ocino nechce, že ci spravila niečo zlé a za rok už si plne uvedomovala že ten čo ju vychováva nie je vlastný, ale nevlastný a aky rozdiel je medzi nimi.Deti nie su hlúpe a chápu viec ako si my myslíme, aj keď to nedávajú najavo.

Adus, moja všetko v pohode. Ja som práveže uviedla hapyand. Veď ja sa nemozem stazovať, práve naopak. Pri mojom nevlastnom som sa mala ako prasa v zite a nikdy ma neprivítal bez úsmevu a keď som odchádzala na intrák, bol to on kto mal slzy v očiach.
S mojou dcérou je to tak isto. Ona vlastne má toho svojho vysnívaného tatina čo chodil pre ňu do škôlky, čo ju brával na vílety, čo jej platí tábory, čo sa s ňou učí a vysvetľuje jej možno viac vecí ako ja. Len ho trošku neskôr začala volať tatinko. Ale o nič tým neprišla.Ľúbia sa a mne to stačí.U mňa je to šťastie a nádherný hapyend po ťažkých časoch.

Ahoj Evita, ja si myslim ze najviac uvedies dieta do chaosu ked mu budes tvrdit ze niekto druhy je jej otec.nechaj jej praveho otca nech uz si ju berie akokolvek casto alebo akokolvek malo.A co sa tyka pripadneho noveho partnera je viac nez prirodzene ze budu travit spolu viac casu ako so svojim bio lebo budete zit spolu v jednej domacnosti ale tym sa nemeni nic na tom kto je jej bio a nebude to znamenat ze nebio ju ma radsej lebo sa jej viac venuje ako bio.ked s nou bio nezije v jednej domacnosti zakonite sa jej nemoze tolko venovat.je to jednoduche nechaj veci ako su a hladaj si noveho partnera s myslienkou ze hladas muza pre seba a kamarata pre svoju dceru ale nehladaj noveho otca pre niekoho kto uz ho ma.

moj prcek ma tri roky, od 1.5 roka sme "sami". otca vidi tak raz, dva razy do mesiaca. vie, ze oco nas ma rad, ale ze s nami nebyva, lebo je vela casu v skole, ci v praci, ci s "tetou". teraz mal maly horucky. dookola mi opakoval akoby v bluzneni: "nas oco ma ma rad, aj teba ma oco rad, maminka, a aj tetu ma rad." stale dookola s placom(ked sa do takychto stavov dostane, trva to asi tak hodinku - dve). nepomahalo, ze som vravela, ze to viem. on sa musi takto aj sam ubezpecovat, velmi mu otec chyba.

kvoli pracovnej dobe, tomu ze byvam s mamou a bratom a tomu, ze tu mam malo kamaratov a malinky kolektiv v praci - akykolvek vztah je v nedohladne. prckovi muzi chybaju. ked sme na navsteve venuje sa vela muzom, alebo sa aspon hra tak, aby sa o nich opieral - len tak ledabolo ma ruku o nich zapretu, alebo sa oprie chrbtom. chybaju mu dotyky, rozpravanie a len tak, cas straveny spolu. byva mu luto ked su ine deti s otcami.

nepises ako reaguje tvoje dietatko na otca. to je asi to najdolezitejsie. to ostatne sa bude riesit samo ked na to pride spravny cas. vies, my len takmer dva roky zistujeme, ako to funguje-nefunguje, stretavanie a starostlivost. evita, neviem ako reaguju ine deti. no viem ako sa s tymto musim prisposobovat mojmu malemu. je dobre pre mojho syna, ked si udrzuje vztah s otcom. prospieva mu to i napriek tomu, ze to casto boli - prcka, mna a aj ocina.

Evita, myslím, že je normálne, že máš obavy z budúcnosti a chcela by si riešenia, skúsenosti a rôzne pohľady na tento problém ...ale aj keď to teoretické riešenie nájdeš, neznamená to, že keď tá konkrétna situácia nastane, že sa budeš správať presne tak, ako by si si to predstavovala...život má pre nás vždy nachystené nejaké prekvapenia ...takže moja rada- netráp sa a nerieš veci dopredu ...buď rada, že bio otec má záujem o Vaše dietko, ži svoj život najlepšie ako vieš a keď stretneš novú lásku, nového partnera, tak určite budeš zvažovať aj to, či by bol dobrým otcom pre Tvoje dieťa...môj názor, čím má dieťa vo svojej blízkosti viac ľudí, ktorí ho ľúbia, tým lepšie...je jedno, či je bio či iný otec

Píš nie sme tu iba na to aby sme sa žalovali, ale aj aby sme počúvali a pomáhali