Celý život dôsledný, celý život prijímal a dodržiaval príkazy. Aj teraz. R - O – R...
„Musím na testy!“ povedal.
„Netreba, môj milý! Sme izolovaní, s nikým sa nestýkame, Ty nikam nechodíš.“
„Musím na testy!“ povedal.
Šiel.
Spokojný s negtestom ďalej majstroval v dielni voňajúcej drevom.
„Ako sa Ti páči?“
„Tvoj obraz? Krásny je, môj milý... čím to je, že sa ľúbime viac a viac?“
Usmial sa. Len tak. Pokorne, nesmelo, ako to vedel len on...
„Musím na testy!“ povedal.
„Nechoď, môj milý. Nikam nechodíš. Netreba.“
„Musím na testy!“ a šiel.
... pozitívny...
Horúčky, bolesti hlavy, žalúdka, dávenie ... záchranka, JISka, ARO...
Ostalo čierne vreco s číslom 63 ... a dielňa s voňavým drevom a nedokončené obrazy a deti a vnúčatá bažiace po jeho rozprávaní a rodina a priatelia a ...
... a drobné zlomené milujúce žieňa...
Prečo?
Je mi to veľmi ľúto, elám veľa, veľa síl
úprimnú sústrasť
úprimnú sústrasť celej rodine
zasiahlo ma tvoje písanie
...ale čo viac sa dá ešte robiť ???.........
Zvláštna, prezvláštna je táto choroba. Nikto nevie, koho zasiehne. Kto to prejde ľavou zadnou a pre koho je to konečná. Mladí, starí, zdraví, chorí.... Akokeby bolo všetko jedno.