reklama

Rodinné tajomstvá

Pridal/a dasa_ dňa 11. 05. 2020 - 10:35

reklama

Vraj má každá rodina svoje tajomstvá. A ako beží čas, tak sa také stáve, že vieme o tajomstvách v cudzích rodinách, ale tie z vlastnej minulosti už nepoznáme. Občas si dokonca myslíme, že kedysi sa nič nedialo, že iba tvrdo pracovali a nič iné nebolo. Také bieločierne ako sú aj tie staré fotky

Minulý týždeň mi mama tajomne odovzala nejaký balík. Vraj mám otvoriť až doma. Tak som zvedavo otvorila. Igelitka, vrecko a stará handra starostlivo uviazaná. A v nej korešpodencia. Hlavne môjho deda, ktorý v 1940 narukoval do Slovenskej armády.

Pomaly som sa začítala. Teda, stále som ešte len na začiatku. A ukazujú sa mnohé zaujímavé veci. Napríklad, že v septembri písal babke ešte ako slečne, v relatívne ľahkom tóne. V tom čase sú tam aj listy napríklad od mladšej sestry babky. Ale ona už píše celkom opatrne, nechce, aby sa prezradilo, že niečo medzi nimi bolo Úsmev I ďalšie dievčatá sa spomínajú. Proste malé dedinské romance i drámy. Napínavé príbehy aj podnikateľské rady.

Potom sa zrazu prehupneme do novembra a hľa, pradedo už rieši nejaké (svadobné) papiere, riešia sa prstienky a uniforma na svadbe. Koncom novembra sa objavia svadobné telegramy. A v marci sa narodí moja mama. Jak nám hovorila naša babka - dedo išiel do vojny, chcel sa poistiť SrdceSrdce

Dedo sa o zdravie svojej dcéry nejak extra nezaujíma. Sucho konštatuje, však keby bolo zle, sami by ste napísali Pohoda

Zistila som, že mama mala problém s ušami ako malé bábätko. A čo si spomínam, tak uši, teda problémy s nimi ju trápia dodnes.

Zaujímavý je aj pravopis v listoch. Dedo mal mešťanku, jeho listy sú úhľadné a bez pravopisných chýb. Babka mala iba obecnú školu, netuším, koľko asi tried. Listy sú tiež celkom čitateľné, avšak chýb je už relatívne dosť.

Rozmýšľam, čo s tým ďalej. Asi sa pustíme do spracovania aj tejto vetvy rodokmeňa.

  Na obrázku je vyššie spomínamá svadba z jesene roku 1940. Dodnes jedna osoba z tejto fotografie žije

 

 


reklama

reklama

Kamila, Po, 11. 05. 2020 - 11:09

Tomu sa povie ozaj, vzácny poklad. ÁnoAko s nim naložiť? Uchovať pre ďalšie generácie ..., rodokmeň je na začiatok skvelá cesta.

lienka, Po, 11. 05. 2020 - 13:38

páči sa mi Dáši, ako o tom píšeš, ako nad tým rozmýšľaš, ako s tým nakladáš...

ako si vážiš svoje korene

dan-cula, Po, 11. 05. 2020 - 14:02

My sme tak vlani podobne v handre našli kopec papierov hore na hrade v takej drevárni...a predstavte si nezožrali to ani mole ani myši ,prežilo to 2velké vojny.Áno sú zažltnuté v mieste zloženia tmavé ale čitatelné.Najstarší má dátum 1821!!rodné listy,výpisy s cirkevnej kroniky,dlžobné upisy,potvrdenia o splatení a pod...niečo som dala preložiť lebo tie uradné sú len v maďarčine,niečo po nemecky to čo je slovensky vidno že to písala zrobená ruka gazdu..ale tie úradné sú na pohľad nádherné-ten rukopis!podla podpisov sme vedeli napr.to bol známy farár z vedlajšej dediny,alebo naznámejší notár a národovec v meste...pár ľudom som to ukázala,niečo prefotené išlo na obecný urad,niečo do matice..

čo s tým dalej nevieme..ale určite opatríme ďalej.

dasa_, Po, 11. 05. 2020 - 14:06

Ved práve to, rozmýšlam, čo s tým ďalej. Kedysi sme už spracovali jednu vetvu rodiny trochu chronologicky s popisom udalostí. Len sa mi zdalo, že to iba tak zľahka a zrazu 50 strán. Uvidíme. Toto nie sú dáta vecného typu, tu sa skôr odkrýva trochu to, ako žili či prežívali. A už hodnú chvíľu uvažujem, či sa nájde niekto, kto by mal o to záujem.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama