Sima sa vydala.
Veľmi sa mi páčilo, čo napísala na sociálnej sieti. "... je mi cťou volať sa Simona Magušinová:) " Myslím tým to, že si vzala priezvisko svojho manžela. Aj ako umelecké meno.
Priznám sa, ja som to cítila pred rokmi podobne. Nebola som slávna ani známa, ale aj tak sa ma manžel opatrne aj pýtal, či si nechcem nechať svoje priezvisko. Nie, ja som sa chcela volať rovnako ako on. Chcela som aj takto k nemu patriť. Tvoriť jednu rodinu. Aj keď teda dlho mi trvalo, kým som si zvykla. Neľutujem. A urobila by som to znova.
Viem, že to necítia všetci rovnako. Ani všetci nepotrebujú k životu svadbu. Každý sme iný, máme iné veci za sebou, iné nás čaká. Ja svoj krok v žiadnom prípade neľutujem. A tých pár viet mi to v piatok znova pripomenulo.
ˇAno, niekedy to nedopadne. Taký je život
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Len ja by som to nenazvala "patrením" niekomu, to mi príde nejaké vlastnícke, skôr taká spoluparičnosť 
Ale je to hra so slovíčkami, lebo stále by to malo byť o našej slobode, nie takej vzťahovej, ale osobnostnej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Žena sa vydáva za muža - muž si ju berie za ženu.
V tomto som konzerva - jedno priezvisko, "privlastnenie" -ová a keď niekto potrebuje ešte niečo vysvetľovať okoliu, že nie je "manželová", tak nech si dá rodená "otcová". Inak sa vydávať žena nemusela - načo? pre majetok? 
Ja si myslím, že ak očakávam od muža, aby sa o mňa a naše deti postaral materiálne, aby sa zdvihol a išiel pozrieť, čo to rachotí v kuchyni a riskoval svoj život, tak to "manželová" je absolútne NIČ proti tomu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S priezviskom ozaj nemám problém, ani že je to pre mňa, mal by byť pre oboch veľký záväzok, len to patrenie niekomu, ak to vezmem ako vlastníctvo, mi príde diskutabilné. Ako Dáša píše nižšie a zrejme napísala aj hore, patrenie k niekomu je ok. Toto je fakt len o význame slov a o tom, ako si ich kto vyloží, to len mne zakričalo, že žena nie je vlastníctvom muža. Viem, o tom, tento príspevok nebol.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To majetok je také ... frustrujúco pasívne, obovzdané na milosť a nemilosť. Ale skúsme si to rozobrať.
Ja to chápem inak - patrím mu, lebo som mu sľúbila vernosť - môžeš to brať ako fyzické vlastnenie v podstate. Nepoviem si, ok - teraz idem s iným chlapom, ale na večeru prídem domov. Takže som sa rozhodla, že nárok na moje telo môže mať len môj muž. Môžem teda povedať, že mu "patrím".
A vzťahuje sa to aj psychický aspekt, lebo však ja nebudem s mojím mužom predsa viesť nejakú intrigánsku vojnu. Nebudem očakávať, že muž bude podliehať mojím náladám, PMS a hysterickým výlevom - muž je v podstate stabilný kameň v mori ženských emócií. Kým ja neviem, či chcem na dovolenku k moru či do hôr, lebo oboje je super - on rozhodne a mne je to defacto jedno - podstatné pre mňa, že sme spolu. Takže aj po psychickej stránke sa zariaďujem podľa neho - teda ... v podstate mu "patrím". On rozhodne o zásadných veciach. Vypočuje si môj názor, ale právo veta má mať podľa mňa muž.
Takže takto chápem, že mu patrím. Nemôže si so mnou robiť čo chce, ale ja som tá, čo sa podvolí. A tak to bolo predsa aj kým sme "patrili" rodičom.
Keď už by to bolo tak akože majetok - hmmm - ani dom nebude slúžiť, ak sa oň nestaráš s láskou a pravidelne. A tak nejak to mám aj ja.
Ešte vychádzam z toho, že toto sa dá realizovať, ak nie je niekto psychopat a že spolu nebojujeme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono by to bolo na dlhú debatu, ale ja to cítim tak, že ani rodičom nepatríme a to beriem moje deti a ja ..., pre mňa je to celé pocitovo iné ..., aj keď v reále si ctím, všetky záväzky viažúce sa k partnerskému vzťahu. No je to vzťah dvoch partnerov, rovnocenných, to spoločné priezvisko, je o tom, aby nebol guľáš, ale ak to vezmeme historicky, dlho tomu tak nebolo. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobre sa mi diskutuje. Na toto bude lepšia asi nová téma, nech to tu Sime nekazíme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak, ja som tuším napísala patrik k nemu. Nie patriť jemu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Skôr by sa hodilo patriť K niekomu Keď vieš, že niekde patríš, kde ťa majú radi. Lebo sa stáva aj to, že rodičia neboli "bohviečo" alebo neboli vôbec...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som v tomto tiež staromódna. Nenechala som si svoje priezvisko, hoci som mohla. Som vydatá za pána XY a preto sa chcem volať XY-ová. Sme úplne obyčajná rodina, pretože máme manžel aj deti len jedno spoločné priezvisko. Za celý čas čo som vydatá som nemusela ani raz nikomu vysvetľovať, že som manželka toho a toho, alebo že moje deti sa volajú inak ako ja ale som ich matka a podobne. Človek sa stretáva s rôznymi situáciami, mám známu, ktorá má 3 deti, každé s iným mužom, ona má ponechané dievčenské priezvisko a žije s partnerom, ktorý nie je otcom ani jedného z detí a ktorý do tejto "rodiny" priniesol piate priezvisko pod jednu strechu. Poštári to niekedy majú tiež zaujímavé 
Ale je to každého osobná vec ako sa rozhodne. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tá pani s 3 deťmi aj bola vydatá? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Absolútne netuším a nemám odvahu sa jej na to opýtať 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj u nás je teraz jedna taká..svojim deťom dopriala luxus-každe má svojho otca(má 3 zatial..)čiže 4priezviská a deťúcence každeho nového uja volajú tatino-ešte nechodia do školy..
táto naša vydatá nie je lebo vždy sa ide vydávať za toho aktuálneho ale potom z toho akosi zíde..
no kde sme sa to dostali od Simy?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zachytila som to aj ja...že Simča je už pani.Verím,že jej dalšie pesničky budú stále krásne.
Jej "Normálny život" mi aj po rokoch zarosí oči.
A že si dala manželovo priezvisko vnímam podobne ako Adelu ked sa vydala a vyjadrila sa v takom nejakom duchu,že kým nebola vydatá patrila otcovi a teraz manželovi...neviem nájsť presnú citáciu..
A tak nejako pri mojom vydaji som to cítila aj ja,že už nepatrím rodičom ale tomu kto si ma berie na celý zbytok môjho života.No nedopadlo to tak ale priezvisko som nezmenila lebo deti sme mali predsa spoločné..