a som sama

Athinka, aspon takto jedno objatie a neskutocne smekam klobuk pred tym silnym rozhodnutim, ktore si vyjadrila vetou "dnes rano som si uvedomila, ze davat tomu sancu je este horsie ako to rovno ukoncit" Vediet byt takato rozhodna vo viacerych veciach v zivote by som chcela byt

Ach, Athina...

Len plač, len krič, má ťa čo bolieť. Ale radšej takto, ako neskôr s deťmi... Blbá útecha, že?

Ide jar, sme tu my - nič neboj. Celkom sama na to nebudeš.

Celý deň mi budeš behať po rozume. A hlavne večer -budem na teba myslieť. Drž sa, dievča!

Máš odvahu hneď sa takto k tomu postaviť. To sa nevidí u hocikoho. Drž sa Athina, viem, že to bolí, tak sa poriadne vyplač. Veľa síl

Je mi ľúti Athina, že sa takto trápiš, ale ver mi, že čas zahojí všetky rany a raz aj Ty nájdeš toho pravého, na ktorého sa budeš môcť spoľahnúť... Som presvedčená, že robíš dobre, keď mu nedávaš druhú šancu. Moja sestra totiž žije už 7 rokov vo vzťahu s chlapom, ktorý ju chvíľu "strašne miluje", potom zasa "nenávidí" a nechce sa s ňou ani rozprávať. Dokonca jej povedal, že by s ňou nechcel mať ani deti. Ona sa chúďa stále trápi a keď je to lepšie a zdá sa, že sa so všetkým vyrovnala a chce začať odznova, on sa znovu vráti k nej a ona mu všetko odpustí - nedokáže sa od neho odtrhnúť. Chápem, že je to ťažké - začať odznova, ale radšej skôr ako nikdy, resp. neskoro. Veď život ponúka aj nové šance, ktoré je škoda nevyužiť. Netráp sa veľmi, veď chlap, ktorý Tvoju lásku takto "oplatil" nestojí ani za jednu Tvoju slzu. Prajem Ti veľa šťastia

Athina, zlatko, lepšie po mesiaci ako porokoch márnych nádejí... srdiečko máš mladé, silné a ako si práve sama sebe dokázala aj odvážne... neboj ako píšu dievky: príde jar - príde láska

Athina, dievčatko zlaté, urobila si veľmi múdre rozhodnutie. Nepoznám človeka, ktorý by netrpel ak miluje a nieje milovaný,(brokenheart) ale ak by si to rozhodnutie neurobila, tie potoky slz by sa nedali v budúcnosti úplne eliminovať. A ak plakať,tak nie pre rovnakého princa. Najhoršie sa to zvláda prvýkrát. Ak ti je tento princ súdený, tak vás k tomu dokotúľa život na základe zákona schválnosti. Možno máte len krízu, ktorú majú manželia v 3-4 roku spolužitia a vy ste vlastne už toľko žili, len bez papierov. Ako ti babenky radia dobre sa vyplač, poupratuj svoju dušičku od boliestok tejto lásky, a začni žiť ako slobodná krásna mladá žena, prekypujúca zdravím a ak sa ti to podarí...., príde princ na bielom koni. A ak ta šťastná chvíľa stane, podeľ sa s nami o svoje šťastíčko. Držím ti palce.

je to zvláštne, ako tu prežívame osudy úplne neznámych ľudí, ktorí sú nám však občas bližšie, ako ľudia ktorý bývajú celý život vo vedľajších dverách.
Athinka, drž sa, buď silná a nezabúdaj, že máš nás. A ak ti bude do víkendu dlho a smutno- prídi ku mne- dáme si do nosa a budeme kapánek
Život nekončí- povedz si, že práve začína. Veď máte otvorené dvere- život pred sebou a kopec možností. "Drahého" láska nebola taká silná a preto je dobre, že sa to ukázalo už teraz. Viem, že to nie je útecha, lenže ja to vidím na nás- sme spolu iba o čosi dlhšie ako vy- vlastníme jedno spoločné dieťa, byt, auto, kopec dlhov, lajstro papierov a dve obrúčky. "Vytriezvenie" by znamenalo okrem (brokenheart) aj kopec problémov
PS: o koľkej prídeš? Robila som tvarohový dezert

Athinka neplač, on za slzy nestojí, ja plačem zomiera mi manžel, s ktorým som prežila super 33 rokov on si zaslúži, aby som plakala ten tvoj si Tvoje slzy nezaslúži.Slzy si nechaj pre toho fajn, ktorý na Teba niekde určite čaká.

Sedim, a neviem, co napisat. Tu su vsetky slova len velmi slabou utechou. Vsetky moje problemy su zrazu nicim v porovnani s tym, co prezivas, Bea. Zase mi raz nanicmama pomohla hodit vsetko za hlavu, len preco takymto smutnym sposobom...

Bea, je mi to veľmi ľúto. Je zlé stratiť niekoho blízkeho pri rozchode, ale nepopísateľne ťažšie je navždy stratiť milovaného človeka. Cítim s Tebou a posielam Ti aspoň virtuálne objatie

och athinka aj bea je mi to luto. až sa slzy tlačia do tváre. ale ženy su silné, vy to zvládnete .

Athina,on si tvoje slzy nezaslúži,neplač,poďakuj osudu,že to skončilo.Spoločný život je vždy skúškou oboch partnerov a on zlyhal.Predstav si,že by ste mali deti!Rodičia ťa podržia,uvidíš,raz stretneš človeka,ktorý si tvoju oddanosť a lásku zaslúži.Všetky sme tým prešli,preto chápeme tvoj žiaľ,ale,srdiečko,pomôcť ti nemôžeme,iba ťa utešiť.Dávaj na seba pozor,nepodliehaj smútku.Za človekom,ktorý podvádza predsa nebudeš banovať!Keď prebolí sklamanie,prajem ti veľa krásnych dní.

Bea,nedokážem vyjadriť ako s vami súcitím,vypíšte sa prosím so svojej bolesti,možno to prinesie trocha úľavy.Prežila som to s otcom a ešte stále to bolí,aj keď je to už dávno,prajem vám ešte veľačasu s milovaným mužom a posielam vrúcne

babulky rozplakali ste ma...athina ..bea...ste statocne a take aj zostante....kazdy v zivote raz nieco strati...niekto sa da nahradit...bolest prejde, mozno mala jazva zostane...athina zivot je cely pred tebou......
ja som stratila dvoch anjelov a odvtedy chodim po svete iba s polovicou srdca a duse...

Athina,ja to velmi dobre poznam,mne sa stalo nieco velmi podobne,myslela som si,ze sa mi zrutil cely svet.Vtedy mi pomohli kamaratky,vzali ma na kozmetiku,ku kadernicke,vecer ma bravali von,skratka nenechali ma v tom samu.S odstupom casu si myslim,ze moj ex mi spravil laskavost,pretoze teraz mam uzasneho manzela,ktoremu nesiaha ani po clenky,a dve krasne deticky.Ked som svojho ex nedavno stretla,tak som si pomyslela,co som ja na tom chlapovi videla.Ako sa vravi,cas je najlepsi lekar.Drzim palce

Ked citam tieto uprimne vyznania, tak si myslim, ze zasa sa potvrdilo, ze zeny su uzasne stvorenia, pretoze musia zniest neskutocne vela bolesti ale vzdy sa z toho dostanu a potom rozdavaju strasne vela radosti. Drzim , zelam aby co najskor vyslo a aby si stretla cloveka ktory si ta zasluzi a bude ta stale

To chce čas, aby si zabudla. Keď budeš veľmi nad tým premýšľať tak sa radšej zdvihni a choď ku kaderníkovi, ku kozmetičke a kúp si niečo pekné. Nový život bez chlapa by sa mal začať po novom. Mne to pomohlo keď som sa rozišla s priateľom. Bolo to síce dávno. A môj nový imidž ho šokoval. Dokonca chcel, aby som bola jeho milenka. Poslala som ho do ....

je zvlasne a krasne ze zeny su ako kvietocky...staci trosku poliat(kozmetika, kadernik, nove saty...)a hned je svet krajsi...aj ja som si tak liecila bolave srdiecko...kosom som sice dala ja (bol na to vazny dovod)..ale aj tak to bolelo...a ked ma po 2 tyzdnoch zbadal...tak bol v soku...co za kocka...a on hlupak kukal po druhej...ale tiez som ho poslala do...zbierat pupavu ...

ahoj, tak som zbezne kukla na tvoje prispevky na nanicmame a vlastne si uz v oktobri pisala o krize... potom si pisala o stahovani, ale priatela si moc nerozoberala a tak mi to prislo, ze sa stahujes akoby sama.... a teraz byt opustas?? on tam ostava? ved Ty mas podpisanu zmluvu..... nech odide ON!! ak to teda zvladas financne ??

to ze nestoji za tvoje slzy vies aj sama..... nerozumiem chlapom.... konecne spolu byvate a on sa zlakol alebo co??

vela stastia.. ale nic sa neje take horuce ako sa navari... nestahuj sa hned... porozmyslaj..

Drž sa Athina! Urobila si správne rozhodnutie - nemá zmysel zostávať s človekom, ktorý zradil. Vobec si ťa nezaslúži. Okrem toho je poriadny zbabelec - určite vedel ešte pred vašim presťahovaním, že pomyšľa na rozchod! Tá "nová" nespadla z neba a ani jeho rozhodnutie nemohlo byť zo dňa na deň, no nie? Doležité je - komu vlastne patrí byt? Nie aby si odišla, ak je byt tvoj... zbaľ mu kufre, vymeň zámku a hotovo... Chce to guráž a dobré nervy, ale tú silu v sebe určite nájdeš...
Hlavne sa nesnaž dávať mu šancu a začať odznova. Čo sa rozbilo už sa bez chyby nezlepí... neviažu vás deti, ani majetok ...
Len by si sa dostala do škaredého kolotoča.

athina....zažila som to presne ako ty.....alebo podobne??? nič nie je úplne rovnaké....ja ked som sa to dozvedela, tiež som dala šancu, tiež som sa ja!!!!! začala snažiť...ja!!! som robila všetko preto, aby sa doma necítil zle!!! neviem, či sa to vôbec dá vysvetliť, ale on ostal ako mrtvy chrobák...."vieš čo moja, ja som ostal a ty sa snaž...lebo len kvôli tebe sa to dozvedeli deti, takže som ostal doma len kvôli nim...a nie kvôli tebe"....nepovedal mi to takto, ale ja som to takto pochopila,ja som mu povedala, čo cítim a on mi povedal, že mám pravdu a že mám počkať, lebo ma nemôže začať ľúbiť šibnutím čarovného prútika...a myslím si, že aj ked sa ako tak začal snažiť, cítim, že ma nemiluje.....a cítim to každý den....a veľmi sa dnes trápim....a dnes viem, že radšej mal odísť...dnes to už viem....a tebe želám, aby to, že ostal, bolo pre to, že ťa miluje, nie preto, lebo ty si to tak chcela...

spolu, lebo deti nechcú ani počuť o tom, že by odišiel...ale ja šťastná nie som...lenže oni sú, a to je pre mna dôležitejšie....aj ked....trápim sa....neverím mu už...niekedy nevládzem...a potom píšem sem...

ja som sa tiež nakopla v tom zmysle, že sa predsa len u mna viac ako by som si dopustila prejavil cit....že som ho ešte ľúbila a chcela som onho bojovať...ale ako som už písala ..ja som bojovala....on bol len na bojisku a kryl sa.... a v podstate to robí dodnes....

hhhmmmm....chvíľu jasno, chvíľu oblačno.....sú dni, ked sa správa milo...a potom sa aj ja správam milo, lebo som rada, že je taký, vtedy som vdačná, že sme spolu....ale on má takú zvláštnu povahu...a následne príde imaginárna facka...proste, zrazu sa zmení a ja mám problém túto zmenu zaregistrovať....rozmýšľam, čo sa stalo, čo som urobila, automaticky u mna nastáva pocit viny...a takto dookola a mna to psychicky veľmi ničí a vyčerpáva....ked sa na niečo spýtam, čo sa mi zdá, že by som mohla vedieť, tak on to vidí ako problém...ked mu zavolám, ozve sa s tým, čo vyvolávaš....ked mu poviem, že preto, lebo som chcela vedieť, prečo neodpovedaá na sms pár hodín odoslanú, tak mi povie, že či si myslím, že mi bude na všetky smsky odpovedať...ked poviem, že na túto mohol, že som čakala, tak sa ma spýta, v čom mám zase problém...a ja mám vtedy pocit, že nehovorím s mužom, ktorý ma ľúbi...že ten by mi na smsku trebárs odpovedal...alebo ked mu zavolám zdvihne s tým, že ahoj, čo potrebuješ, alebo len ahoj, nie, že čo vyvolávaš...a ja mu volám tak raz za týžden, píšem tak tri štyri krát za týžden 1 smsku, a pritom on je doma tak tri dni do týždna, aj to len večer....ked niekam ide s chalanmi, nevolám, nepíšem, povie, že príde kedy chce....nevypitujem sa, nepodozrievam...aj včera v noci mu prišla smska...len také pípnutie, má to tak nastavené....aj s tým som sa už zmierila...a nepýtala som sa od koho..aj ked trebárs, ked píše niekto bezvýznamný, tak mi povie, kto píše a čo...teraz nepovedal...a ja mu musím veriť...nesmiem sa spýtať, kto píše, lebo by sa ma zase raz spýtal, aký mám problém...je toto láska?

...poznám, ked ho prezvonila zase raz nejaká babenka o 11 večer....tak mi povedal, že Tmobile.... že mu v noci o 11tej prezvánal Tmobile???? samozrejme, že som to nešla pochopiť, nikdy sa nič také predsa nerobí....no, ale kedže som sa na to spýtala, tak som skončila s tou jeho tradičnou otázkou, máš nejaký problém...????

Ja nerozumiem, preco prijimate chlapov spat, ked uz raz odisli; ja zrejme nemam ten dar - odpustat, mozno o vela veci prichadzam, ALE moja rada znie: nedovol, aby sa vratil este raz (alebo sto razy). Nech nema istotu, ze ty si tu pre neho vzdy, pretoze to bude zneuzivat - vzdy, ked sa bude citit sam, opusteny a ktovie este kedy...

Asi viem, co citis. Ked sme sa pocas nasho vztahu raz rozisli (dal mi zbohom, ale iba na par hodin :)), mala som pocit, ze vsetko stratilo zmysel. a citila som, ze ho nekonecne milujem. v tej chvili som k nemu citila asi tu najsilnejsiu a najvacsiu lasku za cely nas vztah. akoby sa zrazu nakopila na jednu hromadu. a ja som bola ochotna suhlasit, urobit, podstupit a dat cokolvek zato, len aby sa mi vratil. len aby nebol koniec.
Tak, si si naozaj ista, ze ho chces spat? si si naozaj ista, ze az pominie ta obrovska radost, ze sa vratil, ze budes mat tu vnutornu silu brat to vsetko ako na zaciatku a znova mu doverovat? netriast sa a zozierat pri kazdom naznaku, ze je na obzore dalsia?
alebo zase ta ista?
Lebo ja som mala pocit, ked sa vratil, ze sa mi splnil najvacsi sen a zelanie mojho zivota. a potom som sa zhryzala ziarlivostou ako besna. a trvalo dlho, nez som sa z toho vymotala.

athina, nechaj ho ísť....lebo ak ťa nemiluje, tak je zbytočné ho držať....a ak ťa miluje, len tak to pochopí, ked odíde....ver mi...ja by som dnes určila volila, aby odišiel....dnes to už viem, lebo neostal, preto, že by ma miloval...a s tým pocitom sa žije horšie, ako ked odíde, aj z očí, aj z mysle a ty máš právo na nový začiatok....a tie athina, tie stoja za to...

práve mám obdobie, ked o tom veľmi rozmýšľam..čo a ako dalej....celé je to asi takto....môj muž, ked sa mi priznal, tak po určitých debatách sme sa dohodli, že spolu s deťmi pôjdeme ešte na silvestra a potom odíde....lenže..lenže on odísť akosi nie a nie...inak povedané, už sme boli na tom, že som mu povedala, že podávam žiadosť o rozvod a že si hľadám byt, ktorý som si aj hľadala...lenže, my žijeme u jeho rodičov.....dom je ich...takže ja mu nemôžem zbaliť a vyhodiť veci na ulicu (kedže sa sám nezberal a stále to naťahoval)...jedniná, ktorá by mala odísť som ja...a v tom je další problém, ja nemám kam ísť....môj plat je do desať tisíc, naši bývajú v malom dvojizbovom byte a mama mi povedala, že k nim ísť nemôžem...tak kam mám zobrať deti, ked nemám ani ako, ani za čo a ani kde sa one postarať...???? a môj muž to vie a nie raz mi predtým povedal, ved ty aj tak nemáš kde ísť...ono sa to celé otočilo proti mne....čím viac som vtedy naliehala, že ked ju má rád, nech ide, nech s nou je, nech s nou žije...tým viac mi prízvukovali svokrovci, aby som urobila všetko preto, aby ostal...neurobila som nič, svoj život si prežijem ako ja chcem, ale on o tom vedel, a preto, aby sa nanho ani deti a ani rodičia nehnevali, ostal....ale len kvôli nim...a aj ked viem, že vtedy mal odísť, dodnes neviem ako...možno som mala viac nanho tlačiť, možno som mala byť histerická, možno....ale vtedy, človek ked je zúfalý, robí všetko možné, len nie logicky...možno dnes by som reagovala inak, lae keby sa to celé zopakovalo, ja fakt neviem, kde by som šla....a aj teraz som tak nešťastná, že plačem celé večery, že ma šialene bolieva srdce.....a neviem, neviem....čo dalej...ale, deti sú šťastné, tak ma to potom prejde a tak dookola...

jaj,yaya,nie je nič horšie,ako pocit,že človek nevie,ako ďalej z toho začarovaného kruhu,že?Najhoršie je,že máš pravdu,nemáš kam ísť.toto sú veci,ktoré nie sú také jednoduché,ako sa zdajú.Neviem ti poradiť,len snáď skús aj Ty žiť svoj život,skús si nájsť spriaznenú dušu,čo ti porozumie,možno potom bude lepšie.

....uvažujem nad tým...rozmýšľam...a normálne babenky, bojím sa, že mi na to niekto príde a povie....no jasné...kurva a ten chlapec, ten jej muž sa tak snaží, aj ostal doma a ona takto...ale čo už, reči druhých ma šťastnou neurobia...aj veštica mi raz povedala, inak opísala povahu môjho muža do bodky, dokonca on, ked to čítal, tak povedal, že to je presne on...no proste veštica mi povedala, že mám doma všetko robiť ako treba, ale lásku....tú mám prijímať zvonka....užívať si každý den....a tak....

tak moc mi je smutno z Vasich prispevkov yaya a athina..... athina - mas neskutocne stastie, ze nemas deti.. pozri na yayu.... ved ona je ako na retazi koli detom....
obe mate mrcha chlapov... takych by som posielala na sibir do taborov.....
athina - ten tvoj Ta nelubi, pochop to!! ak by Ta lubil 1. nepodviedol by ta 2. neodisiel by NIKDY!!!
bud stastna a prestan sa lutovat... urobil Ti velku laskavost * mas sancu stretnut toho praveho, chapes??

yaya - velmi Ti drzim palce, si spravna zena a urobila si vsetko co si len mohla v svojej situacii... skoda, ze Ti vestica nevyvestila, ze sa Ti podari odstahovat a zvladnes to.. no co uz.. snad najdes mileho muza, co Ti pofuka boliestky a da Ti taku lasku a uctu ako si zasluzis Len ma mrzi, ze este stale Ta koli tomu tvojmu srdce boli!! Mozno by si mohla skusit zit sice v jednej domacnosti, ale uz akokyby Ste boli rozvedeny.. a urob to tak postupne, ze si to muz ani nevsimne kym nebude neskoro a ty uplne od neho odputana a slobodna... stanov si cas, kedy je on s detmi a Ty chodievaj cvicit, na kruzky.... no hocico... jemu povedz, ze si v posielke a chod s kamoskami na kavu...
vecer povedz, ze kamoska ma narodky (aj keby nemalaˇ) a chodte na diskoteku sa zabavit...
deti budu mat usmiatu maminku a ten tvoj dostane priucku na cely zivot ))))

nieje to lahke - ale dievcata, same Ste si strojcom vlastneho stastia

Yaya, kdesi si tu pisala o tom, ako sa tvoj muz bez ostychu snazil flirtovat s niekym na zabave tebe rovno pod nosom. A tebe to vadilo. Nerozhodna ma pravdu, treba ti nechat ho ist. virtualne, kedze v skutocnosti to nie je mozne. Vidim, ze sa o to snazis, ale stale ti na nom este trosku zalezi, taky mam pocit z toho hore menovaneho prispevku. A to mu dava nad tebou moc. Nielen fakt, ze mu nemozes ujst, ked nemas kam ist. A podpora blizkosti jeho vlastnej rodiny, ktora sa mi zda je proti tebe.
Je to tazke, ale musis skusit mu zacat davat najavo ako ti na nom uz nezalezi, ani na jeho dalsich flirtoch a avanturach, ze su ti ukradnute. Rovnako su ti ukradnute jeho reci, ze ostal len pre deti, nie kvoli tebe. A treba si na taketo skarede poznamky vopred pripravit odpovede, ktore by ho uzemnili. Trebars, ze to dobre vies, tak nechapes naco ma potrebu sa stale opakovat. Zeby chcel sam seba presvedcit, ze mu na tebe uz nezalezi? Alebo ho ponukat, ze ked sa mu dotycna tak lubi, preco nejde rovno za nou.
V tomto sa mi lubi Misena, ako teraz vytaca svojho neverneho manzela, ked mu dava najavo ako ju jeho nevera netrapi.
Ja som zbrkly tvor a nemam moc skusenosti. dost casto trepnem prve. Tak sa nehnevaj, ak som uplne mimo a je to s tebou inak.

v pohode lilly a nerozhodná...ja beriem každý príspevok...aj ked možno nepomôže....ale jednak poteší, že ste so mnou...a raz sa mi vaše rady možno zídu...a hlavne, máte pravdu....mám ho ešte rada....pretože, on je "úžasný" v tom, že ked začne flirtovať a mne to vadí, skončím podľa neho ja tá žiarlivá a ja mám problém...možno to bude preto, že môj muž bol môj prvý...a ja som nepoznala iného...jeho som si vzala....a možno moje sebavedomie bolo o tom, že "bud rada, že si ťa vzal...." a potom som rozmýšľala nad sebou, že prečo ja potrebujem lásku...prečo potrebujem objatie...úsmev...ked on to občas urobí, tak ja som tam kde som bola, poteším sa, som milá a on vtedy prestane, alebo flirtuje...začne sa snažiť len ked vie, že ma niečo trápi, alebo sa mi nepáči, alebo už fakt narobím krik, ale aj to veľmi málo, lebo proste taká nie som, ale mna toto správanie hore- dole nebaví už... už nemám nan silu....a potom končím s pocitom viny, že fakt bude niekde u mna problém....a potom rozmýšľam, že ved toľko žien nemá ani to, čo ja...a ozaj, veštica mi vyveštila, že po 30tke mi príde do cesty starší, bohatý človek, ktorí bude mať niečo so športom....u neho zbadám, že chcem byť len s ním, že je ten pravý....a že on bude slobodný, bud vdovec alebo rozvedený a aj ja budem slobodná.....a ako ja získam slobodu mám nechať na osud a nesiliť....

.....bude to znieť hrozne, ale som rada, že nie som sama....prepáč vachna...som rada, že aj niekto iný to cíti inak, ako on, pán situácie....že prežíva to čo ja a rozumie tomu....tým pocitom...a čo teraz vachna, čo je s vami teraz?