ahojte moje zlate babenky.
ako som nedavno pisala v clanku - a som sama - priatel, s ktorym som bola 4 roky ma podvadzal s mne znamou osobou, ktora si istu dobu hovorila moja kamaratka.
no po neskutocnyx tahaniciax, vela preplakanyx dnox a nociax, sme zostali predsa len spolu.
kupili sme si psika - moju krasnu sharu, ktora mi dava tolko lasky, kolko som ani necakala. nikdy som nevedela poxopit, ako moze niekto tak velmi lubit svojho psa, az kym som si nedoniesla pred mesiacom moju krasavicu.
ale nie o tom som xcela.
opät sme spolu ,zijeme v jednom byte, spavame spolu, vstavame spolu.
xvilami som neskutocne stastna, ale minulost ma dobieha najmä vtedy, ked to najmenej cakam a ked si uz myslim, ze to vsetko skoncilo. som xvilami tak nestastna, nahnevana, nerozhodna, ale zas pride cas, kedy je vsetko krasne, som stastna a nic nemoze pokazit moje stastie.
nie je to lahke a kazda co to zazila, o tom vie svoje, viete ale poradit ako sa s tym vyrovnat? ako nedovolit zlym myslienkam, aby ma ovladali? co robit, aby som aj ja konecne bola stastna. kto to zvladol, prosim ozvite sa mi, neviem ako dlho este budem zvladat celit tymto demonom
athina, neveru som nezažila, ale podľa mňa si človek (a dievčatá zvlášť) musí uvedomiť, že jeho šťastie nezávisí od druhého človeka.
Ja som šťastná, lebo viem kto som, čo chcem, kam kráčam, akú mám cenu a nepotrebujem partnera (ani ľudí okolo) aby som sa cítila ocenená. Lebo všetko čo vo mne je a za niečo stojí... tak v prvom rade JA VIEM, že to stojí za VEĽA.
Buď na seba hrdá. Povedz si to. Pozri sa na seba očami druhého človeka a uvedom si vlastnosti, ktoré stoja za to, aby si sa TY SAMA MALA RADA. Nauč sa mať rada najprv sama seba a tak veľmi ako máš rada seba potom ľúb aj partnera (druhých ľudí).
Neviem ako čeliť démonom, tak len veľa síl dievča, aby si bola šťastná.
athina...sama pises..ostali ste spolu..vies co to znamena????to ze si vyhrala si lepsia ako tvoja tzv."kamoska"...keby bola lepsia siel by za nou jemu bola dobra asi len do postele...ty si dobra na vztah a to je dolezite...vies ja som bola viac krat podvedena..ale mna tesi,ze sa vracal ku mne...ani jedna mu nestala zato aby ma pre nu opustil....takze som vyhrala a ked som zistila,ze si ma nezasluzi tak som odisla JA!!!!dala som mu SACH-MAT!!! ak si tvoj priatel uvedomil,ze ta potrebuje tak mu teraz davaj najovo ty aby sa o teba bal...ty sa netras,ze sa k tebe vratil...nestrat svoju hrdost..bud ta ktora odustila a nie ta ktora bola vzata na milost a budes vidiet,ze si ta bude viac vazit a ze sa bude bat aby si mu to nevratila....spravaj sa ako vitaz a nie ako porazena....poslednu dobu vediem na tuto temu vela rozhovorov hlavne z muzmi..zaujma ma ich nazor ako to vidia oni...a poviem ti,ze chlap si viac vazi sebavedomu zenu a nie chuderku....tak baby budem sebavedome..ved nato mame!!!
ahoj, po tvojej odpovedi som si naozaj uvedomila, ze vyhrala som ja. pre mna ta druha je len obycajna ku...a, inak to ani povedat neviem a nemozem, lebo " vdaka " nej som sa dlho citila ako uplny prepadak, ako nikto.
ale dufam, ze uz je po vsetkom a ze sa mi uz nikdy nezapletie do zivota.
dakujem za kazde povzbudzujuce slovo, lebo nanicmama a vsetky dievcata co su tu, boli prve, ktore vedeli o tom, co sa mi stalo a dostala som kopu dobryx rad - vazim si to, lebo vy sa na to pozerate nezaujato a s nadhladom.
dakujem, ze ste :)
Ahoj, ja som tiež zažila niečo takéto, bola to naj kamoška, ktorú som dotiahla k nám domov, brával ana výlety, ved miesto v aute bolo. Je tu maličký rozdiel, máme detičky...to tej K...e to nevadilo, ale máš pravdu, ja som bola istá a ona holub na streche, sebavedomý... Chcela som manželovi odpustiť a chcela som aby sa vrátil...tým som strácala na cene. Potom sa to zvrtlo, už som nič nechcela a teraz sa rozvádzame a to nechcel on. Nie, ak si ťa neváži že si mu dokázala odpustiť, nestojí ti za to. ...a démoni sú kým ich ty necháš...bojuj s tým, bude sa ti to vracať menej a menej, až sa to stratí. A čo sa týka tej nevery, povedz mu, že ak sa to zopakuje, odchádzaš... aby si to mohol premyslieť a nebral to tak, že odpustila raz, odpustí druhýkrát...
nevadi ze toto je rok stare a athina ma urcite svoje veci doriesene? Len takto davas zivnu podu svojim nespracovanym, negativnym emociam.....
no athina ja si myslím, že tým, že ste ostali spolu tak ste nastúpili cestu odpúšťania.Ty potrebuješ odpustiť priateľovi a on potrebuje odpustiť sám sebe.Keď sa psychická nevera vkradla do nášho manželstva ja som to cítila asi tak, že môžme ostať spolu, môžme spolu spávať, môžme spolu vstávať...alebo sa môžme rozísť a každý samostatne hľadať svoje odpustenie. Pretože som cítila že aj keď sa znova ocitnem v posteli so svojím manželom to samo o sebe nie je odpustením, bude to len a len cesta, spôsob ako sa k odpusteniu dostať. My sme sa však dopracovali k rozchodu, ale tragédia to nie je. Pretože ja konečne vo svojom srdiečku začínam pociťovať skutočné odpustenie- neviem však ako je na tom môj manžel.Ale ja sama som teraz v stave, že sa s ním potrebujem porozprávať nie o tom ako ma on zranil a ako mi on ublížil, ale o tom, ako mi ublížila tá jeho "skvelá" kolegyňa...potrebujem mu otvorene povedať, že cítim potrebu, aby sa už po materskej k nemu do firmy nevrátila.Potrebujem aby pochopil aj on moje pocity tak ako ich chápem ja, pretože cítim, že len tadiaľ vedie skutočná cesta k pochopeniu a láske...Podľa môjho názoru skutočné odpustenie nenastáva v momente keď sa dvaja partneri po nevere jedného z nich opäť spolu ocitnú v jednej posteli a "dokážu" sa spolu milovať, ale naozajstné odpustenie nastáva vtedy keď sa podvedenému partnerovi nevkrádajú do hlavy ani do srdca bolestivé spomienky, keď už nemáme potrebu sa vracať do minulosti, proste keď fakt odpustíme a partnera dokážeme milovať tak ako kedysi, s dôverou a "obohatení" o skúsenosť a keď naozaj, naozaj v srdiečku cítime že sme pre partnera my tie 1.
Pozri sa na to z inej strany.Nemusíš to vnímať takto,ak by si dokázala pripustiť,že myslenie druhého nie je tvoj majetok, však aj ty máš svoje myšlienky,ktoré nechceš,aby niekto ovplyvňoval.A môžeme sa cítiť milovaný,aj keby sme neboli 1.
Nemám problém s tým pripustiť si, že partnerove myšlienky nie sú mojím majetkom...Problém je v mojom partnerovi ktorý sa necíti byť 1 pre mňa...To je asi celý problém nášho manželstva po psychickej nevere...môjmu manželovi totiž veľmi vadia tie moje myšlienky a nevie sa cez ne dostať...Tak ako on má právo na svoje, tak mám aj ja právo na tie svoje...akonáhle ich odprezentujem, vyjadrím, on sa cíti dotknutý- pretože sám má pocit,že zlyhal...Najťažšie nie je dať šancu partnerovi, ale dať šancu samému sebe, ak sme raz "zlyhali"...Mám takého čestného chlapa až je nechutný...nikdy mi , nám vlastne nedal poctivú šancu to skúsiť, poctivú šancu aby som naozaj mohla vyjadriť svoje pocity ktoré som pri jeho nevere pociťovala. A veru som ich mala- minimálne tak intenzívne ako ich mal on, a tiež som mala právo ich povedať nahlas a tiež som mala právo na podporu z jeho strany, ale on nebol schopný podporu mi vyjadriť...Inak Žofia zdravím ťa- veľmi ihntenzívne mi niekoho pripomínaš svojím štýlom písania, vyjadrovania myšlienok...
A okrem iného ja sa potrebujem cítiť vo vzťahu pre manžela byť 1. Pretože on pre mňa tou jednotkou vždy bol a dúfam, že aj bude...Je to partner na celý život...cítim to tak...To je zas vlastne môj názor, že o lásku sa v žiadnom prípade deliť nebudem, ani som sa nedelila- čo sa partneriek týka...Pretože ani ja som lásku k manželovi nedelila ešte medzi niekoho...To je zas môj názor a to zas buď manžel rešpektuje, alebo nerešpektuje...A ja potom buď cítim, že ho naplno milujem, alebo síce ho ľúbim, ale som veeeľmi obozretná...
A v podstate je toto všetko nepodstatné,lebo je to v podstate už úplne inak
Možno to niekomu príde choré, ale v podstate by som nedokázala s manželom zakotviť v spoločnej posteli ak by sa nad nami vznášal čo i len tieň myšlienok na tú druhú ženu...Pre mňa to musí byť absolútne čistý pocit....Minulosť ostane minulosťou, koniec, zabudnuté, odpustené, potom sa môžme deliť o lásku...V podstate som veeeeľmi rada, že mám chlapa, ktorý sa do tej spoločnej postele po psychickej nevere neponáhľal..., nesilil tieto veci, nechcel dokazovať nič mne a ani sebe...proste to plynulo tak ako malo, tak aby tie pocity mohli byť opäť čisté...Vlastne som si vždy hovorila, že v tom čase to ani nebola nevera v pravom slova zmysle-naše duše si to zariadili samé-nebola psychická láska- nebola teda ani potreba tej fyzickej lásky...Bol to skôr taký podvod manželstva...Vlastne mu nemôžem vyčítať, že zamilovaný si bol do inej a v posteli si sa miloval som mnou...Takto to nikdy nebolo-asi sme mali takú prirodzenú pauzu vo vzťahu...keď bol zamilovaný, bol proste zamilovaný, na mňa kašlal, bolelo to, ale v podstate nepodvádzal našu lásku, len naše manželstvo, manželský sľub...Má to u mňa je to proste pre mňa stále 1.
Ahoj dievcence.Uz davno som tu nebola.A tato tema ma nejak nikdy nezaujimala.Ale co cert nechcel aj na mna sa "usmialo nestastie" zvane "NEVERA".Citam si komentare a rady,ktore mi tochu pomahaju.Placem tu ako slon.Boze preco to tak boli.Je to cerstve.Tusila som to od februara,ze to s mojim manzelom nie je ok,ale dnes na ranajkach sa chytil do mojich pavucin utkanych z otazok a odpovedi.Takze ma podvadza s jeho spluziackou.To je huste.Mame spolu 5 rocneho syna a fakt neviem co mam robit.Boze som katolicka,a vravi sa ze musim vediet odpustat.Ale ja neviem.Nedokazem mu odpustit.Je to strasne.Placem, nariekam,nemam do nicoho chut.
Trochu som sa vypisala.Snad uvidime,co bude.Cas je najlepsi doktor....
Michalka,to je veľmi ťažké,ty si písala,že ste v Nemecku,kde Ťa podvádza,tam,v Nemecku? A je zamilovaný,alebo to bolo len tak z "pasie"?A chce zostať s Vami?Viem,že je to ťažké,ale Ty sama musíš vedieť a cítiť,či chceš s ním zostať.A niekedy sa niečo zlé stane,aby nám to pomohlo pochopiť aj seba,tak ti držím palčeky,aby ste to spolu zvládli.
Athina, pekna tema....neda sa nenapisat. Ja - teda vlastne "my" budeme mat zachvilu rocne vyrocie fungovania po nevere. Takze ako sa zije ? Tazko, aj ked je to podstatne lepsie. Presne poznam tie stavy ked som raz stastna a v pohode a inokedy zas psychicky zniceny clovek. Neviem preco je to tak, ale pocet dni v pohode sa zvysuje a pocet dni ked je to nafigu sa znizuje.
Dlho som cakala na den ked sa zobudim a budem sa moct normalne nadychnut bez takeho vnutorneho pocitu zufalstva a nestastia, je to ako keby vam sedel na hrudniku slon. Ale jednoho dna som vstala a slon bol prec, a vracia sa stale menej a menej. Som strastne stastna ze to dopladlo takto, ze sme stale rodina, ze ma moj muz ma rad a ze mam rada jeho. Ale ako Klodik napisala to skutocne odpustenie este nenastalo a neviem ci vobec niekedy nastane, to ze sa mi myslienky uz nebudu vracat spat v case a uz sa nebudem pytat "ako mi to mohol urobit?". Mne na celej tejto zalezitosti nevadilo to ze sa zamilovaj do inej zeny, alebo ze s nou nieco mal, ale ta pretvarka - ja som si fakt nic - vobec nic nevsimla, medzi nami bolo vsetko fajn. A teraz vzdy ked je nejaka pekna chvila sa mi stiahne zaludok a spomeniem si, ze vtedy kedysi ked som bola s nim stastna - tak on uz mal inu. Ale nejak sa to snazim v sebe potlacit dozadu v case, a beriem JU ako jeho byvalu, akoby to bolo pred tym ako sme sa spoznali.
Jedno vsak musim mojmu muzovi uznat, ze sa nozaj velmi snazil si ma udrzat, keby to nerobil uz davno nie sme spolu. Preskakal si aj on toho odo mna dost /myslim vycitky a zase vycitky/, a ze som to teda zopar raz prepiskla poriadne. Ale zasluzil si to - aj tie vycitky, ale aj druhu sancu. A zatial ju nepokazil. Neviem co bude dalej, ale minuly rok som sa proste ocitla v realnom svete a teraz uz viem kde zijem.
Uz len odkaz pre tie co pisu ze by neodpustili neveru. Ja som si tym bola ista ze by som v zivote neodpustila neveru a za mojho muza by som dala ruku do ohna, ze by toho nebol schopny. Ale clovek mieni a zivot meni.
Nikdy nehovor nikdy,lebo nevieš,čo sa môže stať.A akopíšeš,človek mieni a Pán Boh mení.Suuper článok a výborne si to vystihla,aj ten koniec.
je uzasne co to pisete a velmi vam zavidim,ze to tak zvladate.moj muz ma teda myslim este nepodviedol tak... ale s jednou si pise zalubene sms,maily a volal za sialene peniaze.co boli asi rovnako.teraz mi slubuje,ze sa jej uz nikdy neozve a ze je koniec ale je v zahranici a ja to nemam ako zistit ak to pokracuje.vravi mi,ze nemam mysliet pesimisticky a ze nas /sdetmi2/ lubi a neopusti,ze chce len nas.a to vraj nic neznamenalo len pismenka a kecanie o vsetkom a o nicom.je to tazke co robit,verit?som uz na vstupnej brane na psychyatriu,bojim sa,ze uverim a ono to neskonci.
(brokenheart)
anmol krásne si to napísala
Mne sa to nastastie "este" nestalo, ale viem aka je tato tema citliva. Pravda je, ze nikdy nehovor nikdy. Viem vsak jedno, ze s mojou polovickou cakame nase vytuzene babatko. Viem ze moj chlap je velmi pohladny ale to iste plati o mne A viem isto, ze ak by k nevere doslo, velmi by som zvazovala ci rozbit rodinu. ALE ! Taketo nieco by som nikdy nezabuda to viem, odpustit clovek dokaze vsetko, zabudnut nie. Hlavne preto, ze vzdy pred tou neverou, kazdy z nas vie, ze k nej pride. Vzdy tomu predchadza moment ked si to ten clovek ma uvedomit co riskuje. A mozno som prehnane paranoidna, ale tomu mojmu som hned od zaciatku povedala, ze nech v nasom zivote urobi vsetko pre to, aby si takymto situaciam vyhol a nedal im ani sancu ! Nuz, to iste povedal aj on mne...
A vsetko je to takto, zalezi od konkretnej nevery a ako velmi chceme alebo nechceme dany vztah udrzat.
Po prečítaní tých zopár príspevkov od podvedných žien, ktoré sa aj napriek všetkému nešťastiu a poníženiu rozhodli ostať s manželom, resp. priateľom a odpustiť a skúsiť žiť znovu normálny život, som rada, že nie som sama, kto takto zmýšľa. Nás problém trvá už skoro trištvrte roka, stále sa rozprávame buď o rozvode alebo o tom ako budeme žiť ďalej. Teraz sme vo fáze, kedy to znovu skúšame, ja škúšam odpustiť a zabudnúť a on sa snaží byť pozorný a milý. Má to však jeden háčik, tá jeho nevera nezostala bez následkov, na svete je malé dieťa, ktorého otcom je môj manžel a ja bohužiaľ nie som jeho matkou. Tá bývalá je silná žena, ktorá sa ešte stále nevzdala svojho sna, že raz budú tvoriť rodinu a ako povedal môj manžel "stále sa ho pokúša zlomiť". Ja som sa však tiež nevzdala svojho sna, že môj jediný syn bude mať takú rodinu akú mal predtým a mám pocit, že teraz je to hra, kto z koho. Určili sme si isté pravidlá, pokúsim sa mu viac veriť a on bude odolávať jej nástrahám, ich vzťah je údajne teraz len o tom dieťati. Stále ešte hľadám cestu ako sa s tým všetkým vyrovnať, ako ho nevypočúvať kde bol, čo robil, ako ho nevyprevádzať vo dverách s výčitkou v očiach, či náhodou nejde za ňou, ako sa nad to všetko povzniesť, dúfam, že raz nájdem tú správnu cestu, už len kvôli môjmu chlapčekovi, ktorý zatiaľ nič nevie, chcem ho všetkého ušetriť a nebrať mu jeho svet, ktorý je zatiaľ aspoň pre neho ten najlepší.
Alla,máš môj veľký obdiv.
A prajem ti,nech to spolu zvládnete,už len kvôli synovi
alla držím ti- vám palce...Ty si bola prvá , neprebrala si manžela a otca deťom- morálne právo je jednoznačne na tvojej strane a tá druhá ženská- tá môže akurát tak snívať...K čomu jej je takýto boj o tvojho manžela? Silná možno je, ale aj dokonale naivná ak si myslí že ona si tvojho manžela vybojuje a neobjaví sa žiadna ďalšia ktorá bude chcieť bojovať...Ja neviem kde niektoré ženské podeli rozum...láska, láska k žene, láska k deťom predsa nie je o boji a sile...Ešte raz- držím palčeky
www.ribisska.sk ahoj alla 
prijmi v duši to dalšie dieťa... s laskou ... je to dieťa tvojho muža. je to surodenec tvojho dieťaťa... modli sa každý deň za to aby to isté robila aj maminka toho druheho dieťaťa. vži sa do jej kože a vysielaj k nej pozitivnu energiu a tak isto sa modli aby ona robila to isté... bude dobré a silné od teba ked ju budeš brať ako vašu celoživotnu sučasť vašeho života. a modli sa aby ona urobila to isté... tak sa roztopia všetky hmly a minca, ktorej jedna strana je strach a druha strana láska sa otočí len na stranu lásky a všetko bude ok. nebude to ľahké, ale ľahká cesta nikam nevedie. a popierať niekoho kto existuje bude väčšia nočná mora ako toto všetko prijať. ty si žena-matka a aj ona je žena-matka. uľahčí ti to to, že si predstavíš že čo tebe víri v hlave, víri aj jej... tak budeš vedieť čo by sa tebe nepáčilo. no a vaše dieťatko nech ma akykolvek vek, už mu začni hovoriť o tom že ma surodenca. s laskou a s radosťou... nefalšovanou... a budem sa opakovať aby si sa modlila, aby aj ta druha maminka urobila to isté naš život je tvarny a nikdy nevieme čo sa z toho vyvrbi a prečo su niekedy veci take ake su... dam ti jeden priklad:
Kedysi davno bol sedliak a tomu usiel kôn. Všetci chodili okolo a ľutovali ho.
On im na to len: "Ved uvidime".
Po čase sa jeho kon vratil a priviedol domov so sebou druheho kona.
Teraz mu zase vsetci zavideli a on zase "Ved uvidime":
Jeho syn spadol z tohto kona, strašne sa dolámal a ostal postihnutý.
Teraz ho všetci ľutovali. A ona zase "Ved uvidime"
Prišli vojaci a všetci zdravi chlapi museli do vojny. Sedliakovy dolamany syn ostal. Teraz mu všetci závideli. A on zase "Ved uvidime"
A tak ten pribeh pokračuje.
Aj ja si myslim, že všetko je na niečo. Netreba vždy chápať, treba prijímať. s láskou ribišška
/dašška dakujem /
ribišška tak krásne si to napísala a také je to ťažké preniesť do reálneho života.Presne, presne takto som sa chcela správať aj ja...Ale nevládala som...Presne ako píšeš...a potom som akosi pochopila jednu vec-že kým sa snažím pochopiť,tá druhá mala takýto postoj: keď sa jej v práci na situáciu opýtala moja švagriná.Dotyčná /manželova skoromilenka/ sa vyjadrila, že situáciu zvláda, lebo ja to chápem...Tak to som pomaly začínala mať dosť, lebo pre ňu to znamenalo, že môže môjmu manželovi vypisovať, môže si požičiavať naše auto a proste dávať najavo čo ona cíti...Ja som potom zvolila dosť otvorený boj...Vo svojom vnútri som však cítila, že necítim k nej nenávisť, len som jej miesto toho aby som to s pokorou znášala a čakala jasne dávala najavo čo si myslím a čo cítim...Pre mňa je to taký malý objav...Že keď povieme či napíšeme, že prijímať veci, udalosti s láskou to neznamená, že sme ako sivé myšky niekde v kúte a modlíme sa...Človek môže cítiť porozumenie a lásku aj keď sa otvorene hnevá, keď dá najavo čo sa mu nepáči...toto by sme si nemali zamieňať...prijímať s pokorou to čo sa nám deje neznamená potláčať vlastné pocity- často pocity hnevu a možno aj nenávisti-pretože tieto pocity sú nám v ťažkých situáciách vlastné a nie je dobré potláčať samých seba...lebo ak sa snažíme potlačiť samých seba blokujeme tým prijatie iných- aj tých ktorí nás ranili do svojho srdiečka
www.ribisska.sk tie posledné vety chápem, ale pochop aj ty čo si mi vlastne napísala. veta: Presne, takto som sa chcela správať aj ja...Ale nevládala som... ... ty si to zvladala, ale si si to neuvedomila. nakolko si si to nevedela uvedomiť, tak ti ešte aj " švagrina " pomohla a dostal sa k tebe jej nazor, "že ty to chápeš" ... to bolo ocenenie na tvoju silu a na tvoj postoj a prístup... vlastne si sa na to prizerala a pomaličky si zistila že oni si robia čo sa im chce, kým ty žiješ svoj život. čisto čiste môj pohľad: ked si oni žili svoj život a ty si sama zvladala svoj, tak si sa vlastne pripravovala na svoj život bez neho. bolelo ťa to, ale zvladala si to, aj ked si si myslela že nie potom prišlo ocenenie z jej strany. v tebe to mohlo spustiť dve veci: vaš rozchod, alebo vaš boj. spustilo to vaš boj. vtedy si mala očakavania že on jedného dna pochopí a vrati sa k rodine. / to su predsudky podľa davu / jej veta rozbila tvoju trpezlivosť a vypustila z teba sedemhlavu saň, ktora išla inštinktom že je to tvoj muž, mate spolu dieťa a patrí tebe..., lenže kto sa sem narodil, ten patrí len a len sebe a smrti ... toto všetko bolo neviditeľné. ty si sa snažila, ale teraz sa idete aj tak rozviesť. takže je to vlastne o jednom chlapovi, ktory čosi hľadá, sam nevie čo a vy dve aj deti ste len " obete jeho hľadania " ... je to o nom a jeho cesta v tomto živote. ty sa na toto môžeš pozrieť tak, že všetko čo sa teba týka je zase len a len o tebe. všetko toto bola tvoja, jeho aj jej skuška. kto pochopí o čo tu vlastne ide, ten ma do buducna vyhraté. pocíti vlastnú silu a nebude sa pozerať na to, čo si myslí dav a pôjde podľa seba. nezostane závislým na druhom človeku, ale bude vedieť že si vystačí sám a že ked sa objaví v živote jeho partnera další človek, že je čas dvihnuť kotvy a že všetky tie boje a trapenia duší su zbytočné. že vysledok je dôležity. neni to jednoduché ale ani ťažké. pokial toto nepochopíte každy z vas sam, potial sa vaše problemy budu riešiť rôznymi scenkami tak ako do teraz. komu sa toto otvorí, ten bude v dalšich vzťahoch vyrovnanejší a pochopí vela vela vecí čo s tým suvisia. ale to je na stalej práci na sebe samom. to ho bude posúvať hore hore. život maš ako centimeter. je globalny a čo tu maš urobiť maš dané. a ked si teraz na 25-om cm a na 43-om maš mať vedľa seba partnera duše, druhu polovičku svojho srdiečka, potrebuješ byť k tomu " vycvičená " , aby si pochopila čo je to skutočne bezpodmienečná láska. ... život neni o tom aby ťa robil šťastnou niekto iný, je to o tom, že ty si šťastná sama so sebou. láska, radosť a šťastie neprichádzajú od druhých, oni sú v nás samých. len ich treba zobudiť .
No múdro, múdro...toľko krát som si podobné slová opakovala...No na jednej strane cítim, že áno je to tak- rozvod a každý sám...že veď vlastne o nič nejde, svet sa nezrúti...ale na druhej strane cítim, že práve s týmto človekom chcem rásť...toto totiž ešte nie je na rozvod zrelé- z jeho strany by to bol útek, únik...pretože až v tieto dni som pocítila že ho ľúbim aj s tým čo bolo- predtým som to chcela zo života vymazať, ale teraz cítim, že to patrí k manželovi...nemyslím si že sa chce rozviesť preto lebo je to preňho tak najlepšie, ale preto lebo chce zdanlivý pokoj...V podstate on to vyjadril slovami, že pri pomyslení na rozvod necíti spokojnosť skôr akési rozmotávanie situácie...Nemám potrebu na ňom lipnúť, len ho chcem trošku posunúť k uvedomeniu si toho aby prijal sám seba...Dotyčná v podstate preňho ani nebola nová partnerka v tom zmysle aby som to ja prijala, tam bolo niečo neprežité, neodžité z minulosti keď bol kedysi dávno manžel ešte ako študent do nej zamilovaný a niečo sa tam stalo a tú svoju lásku si neodžili...V podstate bol manžel veľmi sklamaný keď sa dozvedel že ona vlastne nikdy nemala v úmysle opustiť svojho manžela...Ja som to proste s pokojom v srdci nezvládala...no ale v podstate som sa cez toto trápenie hľadala, lebo môj manžel je veľmi pokojný človek a ja som si niekedy pri ňom pripadala ako temperamentná zrúda a tieto problémy mi dali vlastne priestor ukázať sa v plnej paráde- čo som zač... A dnes netrpím "pocitom menejcennosti", že on je taký kluďas a ja sa viem riadne naštartovať...Toho by bolo veľa to sem všetko napísať...Sama som zvedavá ako sa to všetko vykryštalizuje...
Ono to asi platí- o tom nelipnutí na partnerovi vtedy keď partnerov vzťah nenapĺňa,ale hľadajú stále nejaké dôvody aby spolu ostali- veď čo povedia ľudia, ako to budú znášať deti, čo budem robiť bez peňazí, ako budem žiť, to budeme deliť majetky? A množstvo ďalších otázok a odpovedí prečo zotrvať...Ale ja chcem zotrvať lebo chcem zotrvať, lebo je krásne ľúbiť...lebo to nemusí byť kôli deťom-funguje to aj keď nežijeme s manželom, nemusí to byť ani kôli majetku, ani kôli ľuďom...Ale len tak pre lásku, pre pocit rastu vedľa toho druhého, pre pocit obohatenia života navzájom...
www.ribisska.sk ked je ona jeho prva laska, tak on v nej môže zaseknuty . bola som na jednych rodinnych konštalaciach, kde sa stale partnerka vracala v mysli k prvaj laske. a " majster" jej povedal aby mu to povedala teraz do očí. ona mu povedala: bol si moja prvá láska, a ten chlapec jej odpovedal: a ty moja asi desiata a vtedy sa ta situacia stala uplne absurdnou. on ma možno v hlave nejaky sek, kde si myslí že " kto vie čo by bolo, keby bolo " a toto musí spracovať... jeho mysel je v minulosti a nestiha si všimať krasu prítomného okamžiku. http://shangrila.sannyas-on.net/program.php ... toto si pozri. prečítaj si tu nejake veci, ktoré ti srdiečko našepká aby si si pozrela. cmuk, ribišška
Ďakujem za povzbudivé príspevky, veľmi mi to pomáha, keď ma niekto podporí, aj keď len pár písmenkami. Často si kladiem otázku prečo sa to všetko muselo stať práve mne, mám len tridsať, ale cítim sa na päťdesiat. Odpoveď som stále nenašla, hovorí sa, že na všetko sú dvaja, t.z., že ak mi bol môj manžel neverný niečo mu pri mne chýbalo, ja som však bola so svojím životom spokojná, bol to taký obyčajný rodinný život so všetkými radosťami aj starosťami, mala som prácu, vlastné bývanie, manžela a dieťaťko, všetko o čom snívajú už malé dievčatká, zrazu sa to všetko zmenilo ako švihnutím čarovného prútika a ja som sa ocitla v úplne inom svete, vo svete tvrdej reality. Ešte stále som nepochopila prečo to spravil a už sa o to ani nesnažím, teraz sa snažím zabudnúť a tešiť sa aj z úplných blbostí, len aby som na to nemusela myslieť a stále si hovorím, že stávajú aj horšie veci, čo keby som bola smrteľne chorá alebo čo keby sa niečo stalo môjmu malému, teraz je pre mňa prvoradé, že ostal s nami, viem, že to už nikdy nebude na 100% O.K., ale ako som už povedala stávajú sa aj horšie veci a nie som ani prvá, ani posledná, aj keď by ma veľmi potešilo, keby som poslednou bola a už žiadna žena by nemusela zažiť to poníženie, ten strach, čo bude ďalej, ten pocit bezmocnosti a neistoty a noci plné plaču.
Alla pošepkám ti niečo: nehovor si, že už nikdy to nebude na 100 percent. Ono to totiž nikdy na 100 percent nebolo- to totiž v živote nie je nič stopercentné- to lem my si prajeme mať a veriť v také istoty. Ale keď naozaj, naozaj raz v srdiečku odpustíš tak to bude ešte krajšie ako predtým- ver mi... budeš sa totiž úplne inak dívať aj na samú seba, nielen na svojho partnera...
Klódik už dlhšie ťa sledujem a žasnem, ako pekne si sa s tým všetkým, čo sa okolo teba deje, vysporiadala. Ako pekne napreduješ vo svojom duchovnom raste. Krásny človek si ty. 
Ach jaj motylik-snažím sa...snažila som sa od začiatku...na tejto svojej ceste som nazrela do rôznych zákutí ľudskej duše- svojej, partnerovej...
ked tak citam ako ktora zvladate situacie v akej som aj ja, tak na jednej strane je to hrozne ako dokaze milovany clovek ublizit a na druhej strane mi to dava aj silu pokracovat. aj ked mi jedna z vas napisala, ze som vyhrala ja, xvilu som mala ten pocit, ale zial, ten pocit ako prixadza, tak odxaza. ona ma strasi kazdym dnom, je to len obycajna kur..a, ktora roztiahne nohy pred kazdym, koho moze nejak vyuzit, staci aby jej nieco kupil a uz je tam. ale preco musi rozbijat vztahy? robi jej radost to, ako sa ja trapim? to, ze aj napriek tomu, ze moj priatel to "ukoncil" tak stale je tam ona, ktora z pozadia taha za nitky a nici mi zivot? kto jej na to dal pravo?
athina to je len zdanlivé že ona ťahá za nitky...dotyčná je oveľa viac nešťastná ako ty...len jej zadubenosť jej nedovoľuje vidieť, že si šťastie hľadá na úkor iných a že tadiaľ cesta ku šťastiu skutočne nevedie...Mne pomáhalo keď som si predstavovala, že je to ako v rozprávke, kde dobro bojuje so zlom...a nakoniec dobro predsa len zvíťazí...ale zvíťazí len vtedy ak ten kto bojuje v mene dobra má lásku a dobro v srdci...takému je potom dovolené aj bojovať /aj drakovi zoťať hlavu, aj zbrane použiť/.Niekedy treba možno zabojovať aj zbraňami ktoré používa nepriateľ...ja som sa spočiatku bála, nechcela som "boj", chcela som to vyriešiť normálne, inteligentne, rozhovorom, vyjadrením vlastných pocitov, lenže narazila som na bariéru a tak som využila "potenciál" ktorý vo mne driemal...
www.ribisska.sk ahoj athina, poslala som ti majla. ešte si ho asi nepochopila, ked si sem toto napísala. ale nevadí, stale si ho čítaj. isto sa ti rozsvieti.
je pol 1 v noci, sedim zas pri pc po tom, ako odisiel. dnes sme boli spolu na veceru, vsetko bolo fajn, kym sme neprisli domov, tam mi povedal, ze uz ma nelubi ( ako uz par krat predtym) a ze nevidi v nas buducnost. zobral kratko psa vonku a ked sa vratil, vzal si kluce od auta, bytu a penazenku s tym, ze ide prec a dnes uz nepride.nexcel mi dat vysvetlenie, nic, proste po natahovackax proste zabuxol za sebou dvere a odisiel.
ja som vedela, ze nad nou nemozem vyhrat, ale dufala som, ze to je len moja hlupa predstava a ze clovek, ktory ma lubil 4 roky ma proste nenexa len tak.
ale evidentne mu nestojim ani len za to, aby zostal so mnou, ked mi je zle, ked mi je na vracanie.
a to som si myslela, ze som stastna, no bola som, ale co z toho ked on nie, ked on vedel co je vo veci a zas ma nexal v tom, ze sa vraciame do staryx kolaji. preco som mu davala sancu? to sa pytam sama seba, ale odpovedam si zaroven . lebo ho milujem a verim v to, ze mu na mne zalezi - aspon ako na priatelke, ked uz nie zivotnej partnerke.
ale zas som sa zmylila, aka som len hlupa, ked verim v dobro v ludox.
asi ma zas cakaju dni ,ked nebudem jest, budem mat depky a budem si pripadat ako uplna xudera. ale tym si musi prejst kazdy - jedine co je nefer, je to, ze ja to zazivam uz 3 krat - lebo som mu dala privela sanci, ktore si on nevedel vazit.
co bude dalej s mojim zivotom? je tu prilis veci, ktore mame spolocne a kym sa nieco vyriesi, to potrva.
preco ja? nezasluzim si nic ine, len sa trapit?
viem, ze nie, ale momentalne je ku mne osud prilis kruty
Athina,určite Ťa nepoteším,ale takýmto krutým rozchodom prešla určite drvivá väčšina z nás.Je to ťažké,ale ver,lepšie teraz,kým nemáte dieťa,ako po tom,to by pre Teba bolo oveľa horšie.Viem,že ho miluješ,ale to pebolí.........Držím Ti palce,aby si to psychicky zvládla čo najlepšie.
Athina, bud rada, ze si sa zbavila toho obycajneho chudaka. A s nou sa neporovnavaj. Je to evidentne nejaka zakomplexovanan chuderka, ked jej staci chlap uloveny na suknu. Skratka chudak a chuderka sa nasli, teraz prezivaju boom z objavenia Ameriky a ty si sa rozhodla nejest, nepit, nespat a nezit!!!! Prestan s tym Athina, je maj, zacni v sebe a svojom okoli hladat pekne veci, ved je nadherne. Urob za svojou minulostou hrubu ciaru a hlavu hore. Bol to uplne cudzi clovek, to, co si na nom lubila, bol kusok teba samej v nom, v tom ako ho vidis, alebo ako si ho videla.
Zelam ti, aby si uz coskoro, hoci sa nemusis ponahlat, nasla svoju skutocnu lasku. Muza, ktory si ta bude vazit a milovat a prezijete spolu okrem ineho/lebo to tak vo svete chodi/ aj vela vela dobreho, co vas navzajom spoji a pomoze vam vytvorit krasny harmonicky vztah zalozeny na ucte a dovere. Tento "aktualny pokus fiasko" vymaz zo svojej mysle. Tvojmu byvalemu a jeho uchvatnej priatelke /ktorej staci kost miesto obeda/, zelame vela stastia a aby im to dlho vydrzalo.
Myslim na teba a posialam ti vela vela sily, aby si sa zbytocne netrapila. Niet preco a hlavne, pre koho.
najviac ma hneva to, ze mame spolocny byt a ze ked odide, ja ten byt sama neutiahnem a domov k rodicom nexcem ist, su sice super, ale ja som si zvykla na nezavyslost a teraz sa mam toho vzdat? este neviem ,ako toto vsetko poriesime, ale viem ,ze mam pred sebou este dlhu cestu, ktora bude tazka a neprijemna, ale dufam, z e sa to nejak spravi.
a este je tu moja sharinka - moja krasna psica, moje vsetko - ale som sa rozhodla, ze mu ju nenexam, nex si ide ku tej kurve a ku jej psovi, ked ho tak ospevoval, aky je uzasny. sharinka ostane so mnou.
Prepáč athina, nebudem ťa potľapkávať po pleci a súhlasiť s tebou, že osud je k tebe príliš krutý. Pokiaľ si dobre pamätám, máš prácu - celkom dobre platenú, si mladá - máš celý život pred sebou a žiadne následky (dieťa, dlžoby, týranie...) z tohoto vzťahu si do ďalšieho života nenesieš. Takže buď sa vzchopíš, prehodnotíš čo si v tomto vzťahu urobila dobre a čo nie, poučíš sa z toho a pôjdeš dopredu, alebo sa zahrabeš v sebe, budeš nadávať na svet a hnusných chlapov a budeš stáť na mieste.
Bolí to, keď ľúbiš a on ťa podviedol a nechal. A ešte dlho bude. Ale nebude to bolieť večne.
Dievča, nejak to preži. Držím päste, aby ti čas rýchlo ubiehal.
Nehľadaj si novú známosť. Daj tomu čas. A čo sa má stať sa stane. Ja osobne neverím, že možno za rohom čaká na teba ten pravý. Skôr urob niečo preto, aby si TY bola TOU PRAVOU, aby si mala cenu hlavne vo svojich očiach. Prebolí to, neboj.
ja mam cenu aj vo svojix ociax, ale ked ked teraz je to take tazke, uz nevladzem davat niekomu sance, ked len stupa tazkymi topankami po mojix citox. ja som si myslela, ze ked sa budem viac snazit, tak sa vsetko urovna, ale prisla som na to, ze snaha mala byt na jeho strane. a kedze sa nesnazil, tak s tym mu ja uz nepomozem.
a ona? je to obycajna klamarka, podvodnicka a KURVA - pardon za vyraz, ale ja pre nu nemam ineho slova - znicila mi vsetko, co som si budovala 4 roky, ale ved aj do jej zivota pride niekto, kto jej toto urobi - kto jej vsetko znici - a prajem jej to, nex si uzije, kolko " radosti" to prinasa
Ano, ona je presne to, co hovoris, hoci ju nepoznam osobne a nepoznam cely tento pribeh, no tiez nemam iny nazor na zeny, ktore zvadzaju muzov, hoci vedia ze su zadani. Toto ma vie fakt vzdy vytocit, pretoze ja, ked sa s niekym rozpravam, dobreze nepozeram do zeme, len aby som nevyvolala nejake zle emocie a ono ti su niektore zeny take hlupane, ze ti budu priamo pred tebou gulit ocami na tvojho manzela. nenavidim tieto "fenky".
Jasne, ze mas svoju cenu, nie ty si zradila. A ona? Ktosi mudry povedal, ze najlepsiu vec, akou sa mozete pomstit tej, ktora vam prebrala partnera je nechat ju s nim zit. Vcelku s tym suhlasim. Ono to po case nebude medzi nimi dvoma az take ruzove a vyplavaju na povrch mnohe chyby krasy ich vztahu. Budu sa hadat ako psi a vyhadzovat si navzajom kadeco.
Bude ten tvoj ex este lutovat. Ale, mieru utrpenia si urcuje kazdy sam. A kedze oni sa maju teraz fajn, kvitne im zem pod nohami /myslim si ale, ze v reale ich vztah nie je az taky idilicky, oboch ich nahodlavaju rozne pochybnosti- obaja vedia, ze svoje stastie buduju na nestasti niekoho tretieho, a mimochodom, spaja ich len sex, zatial urcite, co si vytvorila k nemu ona neviem, ale co si uz len mohol vytvorit on k nej, ked sa stale vraci k tebe?/, tak aj tebe bude pod nohami kvitnut a vobec sa nicim netrap. Pockaj si. Cas ti prinesie sladke vitazstvo
.
Len ho zase neprijmi naspat, ked pride s psim pohladom a sladkymi recami. 
Ach jaj. Na vsetko treba predsa dvoch....nielen ona je ku.va a neviem aka samica ci fenka ako to tu niektora nazvala....
baby predsa vo vztahu su dvaja, kazdy si nesiej svoj diel viny a nevravte mi ze vzdy je len chlap na vine alebo vzdy je na vine len ta ku.va co nam ukradla chlapa....
Takze Athina, ak sa ti stalo toto, a do tretice....tak by som pouvazovala ze to takto asi nemalo byt....nechcem sa opakovat ale vsetko sa deje pre nieco....takze to ze vy dvaja nemate byt sspolu moze znamenat, ze na teba caka pan pravy a dokonaly, tvoja druha polovicka.....
Vies ked srdce krvaca tazko sa cloveku nieco podnika, ale skus sa odputat od toho choreho vztahu a nemaj v srdci nenavist voci nej a ani voci nemu pretoze ti to ako bumerang pride stonasobne naspat...praj im lasku a stastie, ono sa to vyvrbi aj samo bez toho aby si ty v sebe chovala nenavist....
suhlasim, ze to baby prehanate a poriadne. Co ma ten chlap urobit, ked chce proste oddist ... OK, urobil chybu, zaviazal sa spolocnym byvanim ... a z toho dsa teraz akoze neda vycuvat ?!
Ja som naviac bola raz v situacii, ked som bola ja ta na druhej strane - podotykam, nikoho som nezvadzala, nic (alebo takmer nic, no trochu urcite ) medzi nami nebolo, pokym ten druhy vztah nebol formalne ukonceny ... pravdpovediac, ani neviem, co to za vztah bol a nikdy som sa o to nestarala. Ale vinna som sa necitila ani sekundu.
Athina, proste to ukonci, nech to boli ako chce. Vsetko sa da riesit, aj prenajom bytu, vsetulinko-vsetko ... Prajem vela sil a pokoja v dusi
Podla mna, ak tu niekto poriadne prehana, tak je to Athihnin priatel. Beha medzi dvoma zenami podla aktualneho stavu svojho libida versus svojho svedomia a zbytocne stresuje Athinu.
Ak je chlap a taky velky frajer, nech sa rozhodne a neprijima ziadne ponuky na zmier. Chlap musi byt zasadovy, aj keby mal umriet. Aby vobec nieco mohol v buducnosti vytknut zene.
A proste odist? OK, ale aj to treba vediet, akym sposobom, zvlast, ked s niekym zijem v spolocnej domacnosti. Ak po 4 rokoch, kedy je prva velka kriza vztahu bezna zistil, ze Athinu nelubi, mal po 1. ukoncit vztah s nou /tj. vysporiadanie vsetkeho, vratane bytu/ a po 2. potom nech si lame krky s kym chce.
Nema styl, nevie co chce, je to uboziak, ktory necha Athinu zaplatit aj to posledne. Myslim to v prenesenom vyzname, platidlom su jej slzy a bolest aj z toho, ze vidi svoju sokynu. Udusil Athinu zaziva s nejakou konkretnou zenskou, ktora je urcite uplne tuctova a nic extra, akurat ju este nemal a to ho rajcuje. Znamy syndrom kohuta, alebo byka, ak chcete.
No Daniela tak tieto tvoje slová ma oslovili...fakt chlap by mal mať štýl, ak sa už chce rozísť, aj to treba vedieť urobiť dôstojne...Mám doma tak nechutne čestného chlapa až mi je niekedy z toho zle- teda vlastne kedysi som ho mala doma...ale je to v podstate veľmi čestné ako sa zachoval- aj keď minule sme sa na tom smiali, že je nechutne čestný...
a zena ? tej styl netreba ?! 
mozno som naivna, ale myslim, si, ze predsa vidim, citim, ako to ten chlap mysli ... OK, som naivna
Vies, Daniela, toto vsetko su zas trochu len dohady - vzdy myslim na to, ze nik Athinu nepozname osobne, ani jej priatela.
Mozno mas pravdu, ja sa to tvrdit neovazujem.
Tiez by som si nedovolila tvrdit o niekom koho nepoznam ze je uboziak a zbabelec....de facto kazdy ma narok na stastie a ak dvaja nie su spolu stastni...ak jeden z nich nie je stastny.....tak nema zmysel vo vztahu zotrvavat....preto sme ludia, lebo mame pravo volby....a vieme sa porozpravat a dohodnut...
Pozname pribeh z Athininej strany....ale nepozname jeho pohnutky a nazory...preto sa nechcem zastavat ani jednej ani druhej strany lebo len ti dvaja vedia aky skutocny problem je medzi nimi.....
A mozme sa tu natahovat o slovicka kolko chceme - pomoze to Athine ?
Pomoze jej, ked jej budete pritakat, aka velka svina je jej priatel ? A zivit v nej poziciu obete, nenavisti, pocit, ze ona to ustala, kym on zdradil ? ! Ak ano, kludne pokracujte 
Ano lydusha, mas pravdu, treba na to dvoch. Alebo, na neveru treba vlastne troch.
Ja som to nejako ani nespominala. Nechcem byt zla, ale v pripade muzov mi castokrat pripada zbytocne zdoraznovat, ze oni su k...vy od prirody. Cest vynimkam, ale ja osobne by som ich uz aj rada videla nazivo, tie vynimky. Pretoze ak zena dovoli, je len naozaj malo muzov, ktori z moralnych dovodov/tu patri aj aktualny vztah s inou zenou/ s nou do postele nepolezu.
Daniela, ak toto z teba vyzaruje, no ....
Ty Svetlana, mozno si ma len zle pochopila, co zle som napisala Athine? Podla toho co pise ona, je zradena a zranena svojim partnerom, ktory ich pravdepodobnu vztahovu krizu riesil neverou. A to ako je zle, ak sa mi to tiez nepaci?
Isteze, kazdy ma mat svoj styl, ale tu je tato otazka nejako pomimo, ci aj zena nema mat svoj styl. Athina ho predsa nestratila, to co preziva je normalna reakcia. Pokial viem, Athina ho nepodviedla, takze odsudit ju za nestylove chovanie by bolo teoreticky mozne len v pripade, ze by ho osobne doviedla do spalne dotycnej damy /bola by spolupachatel/, alebo by sa sama dopustila nevery niekde inde /bola by pachatelom/.A to by bolo nestylove, resp. nefer voci vztahu.
Chcela som tym povedat len tolko, ze sa jej partner zachoval v tak citlivej a stresujucej veci, akou je rozchod, dost necitlivo. Proste nevera je vazna vec. Po nej to uz nikdy nebude take, ako predtym.
A z tohto dovodu si nebudeme spinit do vlastneho hniezda nadmerne tolerantnym postojom k nevernikom a nevere ako takej /akoze aj ona urobila chybu a pod/. Co uz take vyparatila, ze musel bezat k inej? Som presvedcena, ze nic, tak ho netreba nejako velmi ospravedlnovat, davat mu priestor na obhajobu. V tej chvili, ked sa dotykal inej, urcite dobre vedel, ake nasledky jeho konanie ponesie.
Jednoducho, zivot ma naucil, ze aj tolerancia ma svoje hranice, hoci, na Slovensku je modnou vlnou byt tolerantnym akoze vzdy a vsade a za kazdych okolnosti. Ale to sa blizi k alibizmu, az pokrytectvu. Bezuzdna tolerancia v duchu nekonecnej vyspelosti a nadhladu nad vec dovoluje prehliadat aj pripadne chyby, a tak isto je to aj s fanatizmom. jednoducho chyba tu priestor na racionalnu analyzu problemu.
No isteze, toto vsetko su len dohady a odpoved na to vsetko pozna athina najlepsie.
PS: Nebolo mojim cielom sa nikoho dotknut, mrzi ma, ze moj prispevok vyznel ako nadavky na Athininho priatela, hoci, paradoxne ,som ziadnu nepouzila. Predsa pojem "zradca" a "chudak" este nie su nadavky.
Danielka, ale ja som ťa pochopila a celkovo súhlasím s tým čo si napísala.V podstate som osobne dosť tolerantný človek, ale čo sa týka čestnosti vo vzťahoch dvoch ľudí tak som dosť nekompromisná...ale v prvom rade dosť nekompromisná sama k sebe a potom aj k partnerovi...Dokážem napríklad pochopiť, že niekto vo vzťahu podvedie- že to proste nejako nezvládne a podľahne tomu akoby ľahšiemu riešeniu situácie...ale sama sebe by som nedovolila takto konať...proste vzťah dvoch ľudí, zodpovednosť k človeku ktorého som milovala a už nemilujem je stále rovnaká a taká situácia si vyžaduje dôstojné riešenie a vyriešenie...a potom keď je pole čisté tak mám priestor poobzerať sa po novom partnerovi...
Aj ja to tak citim Klodik. Jednoducho, ak uz musime ranit, lebo rozchod toho druheho boli, a v podstate boli a rani oboch, tak nech to je co najmenej bolestive. Ak sa totiz moj expartner dozvie, ze uz mam "nahradu", ranim ho tym viac, ze mu dam najavo, ze existuje nikto konkretny, niekto, kto je lepsi, ved preto som s nim. A ono to tak vobec nemusi v skutocnosti ani byt, pretoze aktualny priatel tj. ten novy sa mozno casom vyfarbi negativne a vobec nedosahuje kvalit toho prveho /navyse, clovek je uz raz taky, tomu druhemu odpusti ovela viac nez tomu prvemu partnerovi/. K cloveku, s ktorym sme v minulosti zdielali nieco intimne a krasne by sme sa v sulade s moralnym citenim nemali chovat neuctivo a zbytocne zranujuco. Uz len minimalne preto, lebo sa s nami ochotne a rad delil o seba sameho, o svoj cas, smiech, radosti, starosti atd. Je to /podla mna/ prejavom stupna nasej zrelosti, to ako nasmerujeme rozchod.
Athna baby majú pravdu kašli nato tým že ju budeš osočovať tak ti to nepomôže.Viem o čom hovorím aj ja mámnázor, že baba ktorá lezie do vzťahu zadanému chlapovi je ku.. ale vieš čo jej navyprával, nevieš to vedia len oni dvaja a ty to radšej vedieť nechci.Mne sa žije po nevere ťažko aj ja som dala šancu ale snažil sa iba dovtedy kým mňa nechytili znova pochybnosti a nevykričala som mu to na oči.Ide o to že ak sa fakt baba rozhodne odpustiť tak to musí urobiť a premáhať sa ako sa len dá len aby ten dotyčný nevidel, že ťa to stále trápi lebo potom vie povedať vidíš pre toto sa mám snažiť? Aj u nás to skončilo otrasne nadala som mu škaredo treskla cez papulu on mne a je to tak ako to je odišiel a ja možno chem aby sa vrátil ale takisto si uvedomujem, že nedokážem s ním žiť s jeho úletom neviem to a pokial sa stým nezmierim nemáme šancu.No u nás bol víkend o hladaní si cesty k sebe ale nenaašli sme ju namiesto toho sme hladali na sebe chyy jeden druhému slovne ubližovali čo sa do koho zmestilo a potom sme vykrikovali vidíš šak ty si povedal, šak to ty to ty...a všetko dokola a ja som chcela ty si nechcel a tak dále.Nmáme si viac čo povedať a ja možno fakt stále chcem keby teraz prišiel a povedal Miška pod spolu to zvládneme tak sa mu vrhnem okolo krku a som šťastná že si to uvedomil ale potom zas príde hádka a my vyťahujeme záležitosti ktoré sme si " odpustili" a znova si ubližujeme a chceme vedieť čot en druhý vydrží a kedy mu to príde luto.Tak ako napísala Lydusha je to chorý vzťah.Dvaja dospelí ludia, ktorí majú spolu dve zdravé deti si nevedia dať rady so sebou a nájsť normálne riešenie.No čo to je normálne riešenie? To keby niekto vedel mal ten recept na manželstvo.U nás to bola len malá zámienka aby sa mal načo vyhovoriť aby si očistil svedomie, že odchádza od rodiny.A možno o tom trochu pochybujem možno mu krivdím ale to možno je tam len naoko lebo za ten čas čo sme spolu tak viem ako sa chová chce mať navrch a vo všetkom ale ja už nevládzem stále utekať a keď ho predbehnem tak aj tak povie že bol prvý.Je to egoista.AJ ja mám chybu pretože si myslím, že je to hop na kravu a je tela ale ono to tak nefunguje človek musí byť trpezlivý a hlavne mi ženy chceme toho naraz až príliš občas a sami by sme to nevedeli dať.
Athina poď hlavu hore zbilancuj to celé čo bolo fajn a čo nahovno aj s tvojej strany nie len z jeho a ži bez neho a bez chlapa dá sa to a ver že vzťah príde nebudeš sama a ano jemu sa odcháza lahko lebo sa má komu zdovberiť komu posťažovať, v noci prituliť a cítiť spriaznenu dušu ale ver, že v živote nie je doležité byť milovaný ale milovať a ja sa toho držím a dnes ma to drží nad vecou i ked to tak nevypadalo bola som už histerická, odvážna, kludná znova ahisterická ale už chcem byť iba kľudná a sústrediť sa nato čo má zmysel u mňa deti dvaja chlapci Erik mal teraz 6 rokov a bude z neho školák a Matejko je šikovný škôlkar a viem, že iba láska ktorú vložim do detí sa mi skutočne vráti a iba tá stoji zato lebo je úprimná a nezištná.
Misenka never tomu ze iba laska ktoru vlozis do deti je nezistna .....mna lucia najviac lubi ked mame ist na nakupy handier do maxu, hehe
Ale nie, vazne.
Netreba sa detom celko obetovat lebo raz dva su dospele a ty zistis ze jeeeeeeezis a teraz co....som stara korytnacka, deti z domu a co dalej? poznam vela takych bab co sa obetovali detom a zabudi zit svoj zivot....
Je dobre ked to vies podelit....a ked tvoj zivot plynie spolu so zivotom tvojich deti...a len sa tak pekne doplna a prelina....chapes?
A skutocnu lasku, cistu a nezistnu ti da......pes. Tvoj moj max jej rozdava na tony.
Maxík to hej ten vie dať ale nebolo mu u nás dobre a mala si pravdu tak ako sa choval môj muž k tomu psovi tak sa chová aj ku mne.Drží ma v zlatej klietke che mať nadomnou kontrolu ale on chce mať volnosť a byť somnou a deťmi iba kedy mu to vyhovuje a kedy poslúchame.
A viem, že sa nemôžem obetovať de5om ale to je terz jediná vec na ktorú sa musím sústrediť a možno mi to skôr pomôže aby to prebolelo lebo len pre seba by som nedokázala fungovať sa poznám by som sa uzavrela do seba a bolo by konečná pre chalanov musím fungovať a je to niečo načo s musím sústrediť.Ja viem, žesa hvorí ži dnes akoby si žil naposledy ale vieš treba mať aj nejaký ciel teraz sú to deti a verím, že po čse to bude nejaký partner ktorý ma bude mať rád takú aká som a aj mojich chalanov a podrží ma.Dnes viem, čo som robila zle a dufam, že v budúcnosti sa to nebude opakovať.
no to som rada ze sa na to dokazes takto pozerat....drzim palce, aby si nasla co hladass a aby si sa mala v zivote dobre.....
poviem ti je mi mizerne a najradšej by som porozbíjala niečo a revala stále jak taká krava ale k čomu mi to pomôže? ja viem že to príde, ten pocit že nič nemá zmysle namňa to ešte dolahne ja to viem poznám sa a že sa budem lutovať aká som chuderka ale viema j to že mi to nepomôže ale srdcu a duši nerozkážeš a potom sa rozum chová ako chová že vypne a potom zas naskočí ale najlepšie by bolo keby a reštartoval.No vymazať sa to nedá salo sa,lutovať toho čo kedy človek urobil by nemal žijeme krátko no stávajú sa veci ktoé nás mrzia a ovieme ich v návale zlosti ale kto je neomylný nech vstane a ukáže sa pred celým svetom.Nikto to neni a ani Boh nie len môj manžel
Misena ja tie stavy poznam......tiez by som sa niekedy chcela vyresetovat....a vzdy ked si myslim ze uz je vsetko, ze ma uz nic nezaskoci tak sa stane nejaky pruser.....nieco sa domrvi, nevyjde tak ako by malo.....
lenze ked sa na to divam s odstupom casu tak prichadzam na to ze sa potom neskor stalo nieco lepsie.....a to lepsie by neprislo, keby sa nestalo to zle...
Uvediem priklad.
svagrina kupila kempingovy stol. Perfektny,kovovy, stolicky, slnecnik....letim do obchodu, lebo sme chceli ist stanovat a nemali ho uz......taka som bola sklamana....O par dni ideme do kauflandu a kukam....mali kempovy stol...v drevenom kufriku, styri drevene stolicky, dreveny stolik, nadhera...a lacnejsi ako ta kovova opacha....
A takychto nahod sa mi stava velmi vela....preto verim ze to nie su ziadne nahody ale ze to ma prave tak byt.
Vieš ked sme spoluzačali bývať sami tak bol problém lebo chodil neskoro domov a ked bol doma tak bol unavený.Potom prišiel na svet Matej to bol v robote častejšie a ja som mala zas histerické nálady a vykriovačky že sa nám nevenuje.Vždy pri hádke som mu vykričla že určite nejakú má a že preto neni s nami doma len sa vyhováral, stále mal na všetko odpove až mi to bolo divné.No on mi vždy vedel vykričať že všetko čo máme je len vdaka nemu a ja som sa o to ničim nepričinila a že on može ničiť rozbíjať veci lebo on to kúpi.Potomsa prevalilo že má ženskú, najprv chcel ju potom zas mňa a le pri prvej hádke ušiel za nou potommu ona vykrikovala že chodí zamnou a že decká sú len výhvorka no bola histerka aj ona ale ani sa jej nečudujem.Vrátil sa s tým, že to olutoval čo spravil a že bude rád ak ho prímem nazad ale ak nie tak to rešpektuje a ja som ho prijala ale som mu povedala Tono musíš sa snažiť aby som ti uverila aj sa snažil, osil kvety, čokolády bol pozorný v posteli sa pretočil o 360 stupnov proste bol iný.No prišla firemná akcia a ja som ostal nervozna jasné že som mu hned šplechla do ksichtu že ide za nou a že ... Neudržala som sa a on poveal načo sa ja snažím ako taký k...t na toto aby si mi to stále oj... o hlavu.Potom som mu narozprávala že pokial bol on preč ja som si cez net našla kamaráta ktorý mal o mna záujem len aby žiarlil nič viac.Konečná prio hádke mi ho vyhukol a ja som vyuchla a povedala mu že sme si nepísala že som sním spala jasné že nie v živbote som ho nevidela ale povedala som to no keď som sa obhajovala že to bolo od nervov tak mi neveril keĎ som plakala a prosíkla že to nei rvda neveril, ked som nehovorila nič poveal, že mlčím tak svedčí to o pravde a ked som zas vyhukla ja jemu tak to bolo: A ja som si myslel, že budeme mať pekný večer.Alebo niečo proste povedal aby som sa ja cítila ako že tak ti treba ty koza máš si dávať pozor na hubu a nemusel ťa ignorovať a osočovať.A takto je to u nás dokolečka ale ked on vblafol traz pred hdinou čo sa zbalil že som darmožráč a že som sa nepričinila o to čo máme tak ro bolo od nervov.Nevie čo chce a vie dobre že nemôže mať aj rodinu aj slobodu to a nedá ja budem mať volné manželsvo len či by to trpel on mne.Nikdy by mi netrpel ani kolegu nie to kamaráta nejakého ale ja mu kazím pracovné vzťahy lebo som tej jeho kráske volala tak mi vytrhol mobil, že mu nemá kaziť prcovné vzťahy.Chapete to je to chudák a ja krava že som myslela že to môže fungovaťAž ked bude vedieť čo chce tak to pojde dovtedy ee
Bohuzial, tvoj muz este nepochopil, ze ked niekomu totalne dodruzga doveru vo vztahu, sebavedomie, vieru v buducnost a hlavne istotu, nestaci kupit 4 Milky a dve kytice ruzi. Nemoze sa spoliehat ani na formou prevedenia bezchybny a jedinecny sex /ved vie velmi dobre, ze prave pri sexe s nevernikom boli nevera podvedeneho najviac/.
Musi si byt vedomi, ze obcas ti to prijde a vsetko mu to "otrepes ohlavu". A tu nastava priestor, ktory cely venoval len bonbonieram. musi ti dat priestor sa aj vyzurit a mal by to pochopit. Mal by sa kajat. Kajat a este raz kajat a prosit o odpustenie. Svoju Zenu musi muz dobijat trpezlivo a s laskou. Potom sa mu dostane to, co by rad videl za kusok cokolady.
Lenze muzi rozmyslaju inac. Namiesto toho, aby boli hrdi, ze svojou pracou zabezpecia matku svojich deti a samotne deti, vykrikuju jej , ze je darmozrac. Namiesto toho, aby si zakusili do jazyka, ked vedia, ze v minulosti zradili, zvrtnu vsetku vinu na zenu a budu sa vypravdovat, dokonca fyzicky napadat manzelku. Cize slabsieho. vydierat a snazit sa ju vtesnat do roly, ze to ona je na vine vsetkej rodinnej nepohode. Ani to uz nechcem dalej rozpisovat.
Venuj sa Misenka svojim detickam , oni ti to vsetko vynahradia, vlastne uz aj vynahradzaju, tesis sa v nich, su zlati a mili. A ked ich budes s laskou vychovavat, ukazes im prave hodnoty a budes im trpezlivo nasluchat, tak aj ked vyrastu, svoju mamku budu nadalej milovat a vzdy sa k nej budu vracat. To poznam zo zivota, vobec neplati, ze deti, ked vyrastu, zmiznu. Tam, kde sa vytvori zdrave puto medzi matkou a dietatom, nie opicie lasky a pod. , tam cas nic nemeni. Prajem ti vela stastia a uzi si svojich krasnych drobcov.
Ak mozem k muzovi, ignoruj ho, tak slusne, nie provokativne na noze, bud zdvorila, ale nechaj ho, nech si svoje mindraky ventiluje sam, nie na tebe. Nevolaj tej kraske /nie ze jej das pocitit, ze ona ma navrch, len to nie/, nezaujimaj sa onho, ani o nu. Toto ho bude boliet, tvoj postoj zeny vysporiadanej so situaciou, zeny so vztycenou hlavou, ktora je este k tomu vsetkemu aj stastna, ale chce to cas. Bude ho to boliet, lebo on to aj vie, ze si lepsia /inac by ZIL s nou/, ma ta rad, ved mate spolu aj synov a tych on len tak kvoli nejakej sukni nebude chciet stratit. On vie co chce, ale chcel si aj uzit, pokakal to a teraz zistil, ze nemoze sediet na dvoch stolickach. Vela stastia.
Daniela dobre píšeš...Veľmi pekne si to vystihla...Mne sa stalo to, že môj chlap sa zaľúbil a myslel si že stačí to ak si bude želať aby to medzi nami bolo také pekné ako predtým... že proste na to stačí to želanie a ono to príde...že vôbec nemusí okresať svoje chovanie k dotyčnej ženskej, že proste to pochopím a bude dobre, alebo to nepochopím a rozvedieme sa...proste v ponímaní chlapa- ty si žena, prekvap ma...možno ma očaríš tým ako sa zachováš a mne bude dobre, alebo neočaríš a bude rozvod...nepochopil ten moment, že ženu to bolí a má právo byť nešťastná a on by mal byť ten kto je odhodlaný to ustáť, ak si želá návrat pekného vzťahu v manželstve...Fakt si to veľmi pekne napíslala...Nie je to len a len o tom aby žena bola trpezlivá a veeeľa vydržala...chlap musí pochopiť, že ak chce niečo dobré musí to dobré vedieť poskytnúť... a keď zlyhá a chce návrat toho dobrého tak v prvom rade ak on zlyhal, tak on by mal byť ten nekonečne trpezlivý a dať žene priestor aby negatívne emócie mohla slobodne prejaviť a on by to mal ustáť...Niečo takéto práve riešime s manželom vo vzťahu...
paci sa mi ako vies napisat aj to zle, co robis ty, nie len tak, aby si vyzerala ako jedina ukrivdena.
jasne, ze nevie, co chce. doma ma peklo, lebo podvadza manzelku, u milenky ma peklo, lebo ta ziarli na manzelku. popravde, tak mu treba.
ale ak chces toto dostat do nejakeho normalu, musite sa snazit obaja, nielen on, hoci tu najhorsiu chybu urobil nakoniec on - riesil vase nedorozumenia, hladanim porozumenia u inej, hoci ma zavazky k tebe.
jasne, ze cokolada a kytica nic nevyriesi. a uzasny sex tiez nie. to su len take chladive naplaste na ranu, nie lieky.
mozno citis, ze by ti pomohlo, keby s nou spretrhal uplne akekolvek kontakty, aspon do doby, kym sa z toho nespamatas. ale to je tiez len docasne riesenie, zase by si znervoznela, keby sa s nou mal stretnut, aj keby to bolo po rokoch. ta vecna neistota: co ak tam zase nieco zo spomienok preblesne?
nehladiac na to, ze je to nemozne, kedze je to jeho kolegyna.
takze sa krutite v zacarovanom kruhu. on caka tvoje ocenenie, ze sa snazi a aj trochu dovery, ze veris, ze s nou uz nic nebude mat, ked to slubil. ty cakas, ze sa ma snazit hlavne on, ked on zradil. ze ma pretrpiet a chapat tvoje vybuchy a hnev (popravde, mal by to chapat, on ich sposobil). on caka, ze ty mu budes znova vytvarat pohodovu rodinu, kde sa bude rad vracat (aby si z hlavy definitivne vymazal, ze u nej je to lepsie a aj mal dovod tesit sa za tebou, nie cakat namrzenu tvar, vycitky, kriky a hnev), ty cakas, ze on ta bude neustale ubezpecovat, ze ona uz naozaj nic neznamena... a to sa neda. aspon nie teraz, kym je to cerstve. to akoby si si zlomila nohu a chcela na lusknutie prstov, aby prestala boliet a ty si mohla hned vyliezt na Mt. Everest. aj ked sa to zahoji, musis si dat cas na doliecenie.
tak ako neexistuje absolutny dokaz na vernost, neexistuje ziaden absolutny dokaz na to, ze s dotycnou uz nic nema. pokial si nenajde dalsiu .
ja viem, ze ti davam pekne rady a nic ti to zatial nepomoze. poviem rovno, ze keby sa to stalo u nas a on by siel na ten vecierok, vykricala by som mu to rovnako. preto, lebo by som chcela uistenie, ze ho uz nezaujima, ze sa o nu ani obtrie, aj keby tam cely cas mala sediet sama a nudit sa. a aj tak by som mu neverila. najradsej, keby povedal, ze tam radsej nejde, ked je tam aj ona a ostane so mnou doma .
Proste, mas pravo na vsetky tie pocity, co prezivas. aj na ziarlivost, aj na hnev a vykrikovanie, ze zase ide za nou, ze mu stale neveris. ze ta vobec nepresvedcil. mas pravo mu dat najavo, ako hlboko si zranena a trpis. len to nesmies prehanat, ak chces, aby ste ostali spolu. ziadne klamstva, ze mas ineho. a neplette do toho deti (asi ste zatial ani nie). ziadne reci o tom, ze spolu ostavate len kvoli detom, nie kvoli tomu druhemu. len si to vsetko zhorsite.
pohadaj sa s nim, vykric mu, ze mu neveris, aj ponadavaj, aj sprosto, ak sa ti ulavi, ale povedz mu, ze to robis preto, lebo teraz inak nemozes. ze vies, ze on chce, aby si si cenila, ze ostal a verila mu, ze to s nou skoncil. a ze si to vlastne cenis. ale ze je to teraz, ako s jeho vernostou. ty mu teraz nevladzes dat skvele dokazy, ako si to cenis, tak ako ti on nemoze dat dokazy svojej vernosti.
vzdy ked budes pokojnejsia (lebo v amoku to nezavazi), skus si predstavit, ze ty si podviedla a on ta prijal spat. co by si chcela, aby urobil, ako by sa mal spravat, aby si s nim ostala? mala by si pocit, ze je to vsetko len tvoja vina a tu musis teraz odcinit, najlepsie so vsetkou pokorou? ze musis pretrpiet jeho znova sa opakujuce vycitky a ze musis neustale znasat dalsie a dalsie dokazy, ze ten druhy je uz minulost? alebo by si chcela, aby ti dal najavo ako ti odpustil a uz ti tu zivotnu hlupost nikdy nepripomenie? nevykricala by si mu aj ty, ze naco sa tu snazis, ked on stale pri kazdej prilezitosti len vycituje?
jasne, ze do istej miery by si to musela znasat, ale len do istej miery. aj on s tym musi pocitat a znasat to. je to trest za jeho chybu. ale nemusi znasat vsetko.
a on by si tiez mal skusit predstavit, ci by ti s radostou odpustal, nekrical, nevycitoval, nenadaval pri kazdom naznaku, ze budes v blizkosti toho druheho. a pochopit, ze ani ty nemozes zabudnut zo dna na den. a vazit si, ze to aspon skusas.
a nevolaj tej druhej, nie ked si nastvana. nezhadzuj sa. kym zavolas dobre si premysli, co jej vlastne chces povedat.
Baby ja už fakt neviem či to chcem dostať do normálu na jednej stránke áno je to otec mojich detí a mám ho stále rada ale na druhej stoja mi tie nervy a rany pod pás zato.Vydrží to tak mesiac dva a potom zas nadávky, vyčítanie aj ja nehovorím nie som bez viny.
najhoršie je ale to, že on aj ked vie že spravil chybu tak ju neprizná radšej ju hodí na mna a prizná to iba v slabej chvílke no ak sa to zopakuje koho je to vina?
Ja som prchká hneď kričím, plačem,nadávam viem že to neni dobré ale aspom niečo on je ticho a potom to vybuchne rozbíja byt a ničí veci a len vyhukuje že to nevadí že on nato má aby kupil nové.Strašne ma mrzí že mi vie vyhučať že si nič nevážim čo zabezpečil, to že udržujem byt čistý a starám sa o domácnosť ako viem to je asi nič.Berie to ako samozrejmosť tak ako ja beriem to že on nás finančne zabezpečuje ale som mu povedala nedaj bože niečo sa ti stane ty prídeš o robotu a kto nás bude živiť ja a ešte sa starať aj o domácnosť a deti.Je to naprd.Jediné čo ma trápi je to že keď je aj doma tak je stále unavený nemá záujem nikam s nami ísť a keĎ ide tak to vyhukuje šak som bol.Alebo nám slubuje už druhý rok že pojdeme do dinoparku ale ked príde k veci ráno otvorí pivo len aby nemusel sadnúť do auta a niekam s nami ísť.JA si uvedomujem, že má náročnú robotu aj že je unavený no ked ho pozvú na akciu s firmy to unavený neni iba keĎ ma tráviť čas s nami.A to je stále dokolečka.Ja si uvedomujem to že som často netrpezlivá a najradšej by som mala všetko hned aj jaho aj nový nábytok aj poslušné deti. No keď vie, že mi to vadí prečo sa nesnaží aspom občas nehovorím stále.Kolkí chlapi chodia na týždnovky alebo do sveta a prídu a venujú sa aj žene aj deťom a odbremenia manželku od každodenncýh povinností.Ja teiž potrebujem vypnuť a odreagovať sa nejak.PRečo ked on má nárok ísť s kolegami piť tak pri mne je to problém? On odišiel na dva dni a prišiel jak dekel ožratý lahol a spal další den vstal bolo upratané, navarené a deti mu dali pokoj.Urobí to on pre mna? Nie.
A to aby som sa ja vžila do role kedy by to bolo opačne tak by mi to nepomohlo lebo on povedal narovinu, že by mi to nikdy neodpustil a verím tomu.KEby som bývala u chlapa 3 týždne a povedal mu že som urobila chybu a že nikdy som s ním nespala a že s ním nechcem nič mať a aol by to ešte moj kolega tak sme mrtvy obaja.A aj keby mi to odpustil tak by bol ešte horší ako ja stačilo by málo a už by si namýšlal a ja viem, že by som ho nepodviedla aj ked nikdy nehovor nikdy.A keby sa mi to stalo tak som neni s ním aj s druhým proste sa poznám bezhlavo by som sa zalúbila do druhého a na naho z vysoka kašlala.
Dnes sa ma svokra pýtala čos me zas mali tak som jej povedala nech sa opýta synáčka a to som nemala.Už som škrekana lebo tak o mne hovoria v paneláku a iba nadávam potom skaredo nadávajú aj deti atd.Zastla si synáčika aj ked vie že je to svina prvej triedy.Aj ked je rozvedená a mala prvého muža alkoholika, ktorý ju podvádzal a bil kedy sa mu zachcelo.Ona povie ale my sme nemali dať čo do ust tebe dá aspom peniaze alebo si zabezpečená čo mám z toho? že mi to obúcha o halvu že som obyčajný darmožráč a že upratať a navariť mu môže barzjaká slúžka.
Včera po ostrej výmene názorov odišiel nezabudol podotknúť že som ho vyhodila, samozrejme že som mu stále vyvolávala a písala smsky jako krava a odn nereagoval a ak tak ma urážal a ponižoval alebo niečo mi šplechol a rýchlo položil.Dnes od rána milujem ťa, chybaš mi ale ubližila si mi aj ja tbe ja viem ale namna to je privela.Na mna to nebolo privela ked mi v tehotenstve vynadal do k.. a že som chudera a nakoniec si to ani nepamätal a ked som mu to povedala tak to som si vymyslela a takto.
Ja neveim prečo s ním chcem byť alebo čoho sa bojím ak by sme sa rozišli.Veim čoho bojím sa že ak by som si našla v budúcnosti niekoho ta by mi ubližoval a znova ponižoval ja viem ved je to absurdné ved by primne stál iný muž ktorý by si ma ochránil ale viem aký je moj muž a viem čoho je schopný.Neni na toto rady a len čas ukáže ako to dopadne no dnes viem, že si so sebou mávať nenechám a musím si stáť za slovom konečne a neodpustiť mu všetko tak rýchlo a ak ano tak mu to nevykrikovať znova na oči.
dievcata, ja nexcem aby ma niekto lutoval, lebo nie som ani prva ani posledna, ktoru priatel podviedol a opustil kvoli inej.
len som sa potrebovala vyrozpravat, lebo mi bolo tazko na dusi.
to ako vnimam ju, je myslim logicka reakcia, lebo ziadna z nas by ju nepoklepkala po pleci a negratulovala k takemu kapitalnemu ulovku.
ide len o to, ze niekde som musela napisat, co citim, ako mi je a ked ma niekto pocit, ze ho to nezaujima, tak nex to necita.
nexcem ani radu, ani polutovanie, staci mi len, ze som to niekde napisala.
dakujem kazdej z vas, ktore ste mi napisali povbudzujuce slova, problem to sice nevyriesi, ale citim sa lepsie.
momentalne spolu normalne komunikujeme, sme predsa dospeli ludia, ale povedala som mu zopar veci do oci, co si aj sam uvedomil. ked odxadzal, mal slzy v ociax, lebo vedel, ze to, co som mu povedala, je pravda.
trapila ma este jedna vec, kramy meskaju, som z toho nervozna, tak sme spolu robili test. obaja sme dufali, ze bude aj pozitivny aj negativny. a ked vysiel negativny, obaja sme plakali. prislo mi to luto, ze to babo tam nie je a aj on mi povedal, ze dufal, ze tam bude. hm len to sa vynara otazka, ci by zostal pri mne. tvrdi, ze ano, ale comu verit?
cast mojho ja by to babo xcela, ale druha mi vravi, ze je lepsie, ked nie je.
co ma ale mrzi je to, ze ako mi mnohi "priatelia" hovorili, ze ked nieco budem potrebovat - pokecat a tak, len sa mam ozvat.
no a ked som to potrebovala, kazdy sa mi otocil xrbtom a zrazu mal tolko na praci, nema cas a ja neviem co.
hm, veru, v nudzi poznas priatela
Athina,naozaj buď rada,že to bábo nie je.Ono to teraz tak nevyzerá,ale raz stretneš iného,ktorý bude s tebou kvôli tebe a nie kvôli bábu / potom by si celý čas riešila v sebe dilemu,či je s tebou pre dieťa,alebo teba/ a ten niekto to potom aj s tebou bude úplne ináč prežívať a Ty s ním.Ver mi,bábo Vaše problémy nevyrieši,len ich na čas odtlačí.Poplač si,vyrozprávaj sa nám ,tu je veľa báb,ktoré tým prešli a sú s tebou,aj keď Ťa nepoznajú a pomôcť Ti možno nepomôžeme,ale aspoň budeš vedieť,že sme tu. A čo sa týka tých priateľov,asi si si nevybrala správne,ale aspoň si mala možnosť prísť na to teraz. A možno sú to spoloční priatelia,ktorým je blbé k tomu sa vyjadrovať a možno boli iba jeho a teraz sú Tvoji,ťažko posúdiť prečo.
bud rada, ze to babo nebolo. mozno by ostal s tebou, ale to neznamena, ze by sa automaticky navzdy vysporiadal s tou druhou a nakoniec by si si kazila tehotenstvo, aj mamickovstvo placom a zachvatmi ziarlivosti a hnevu a aj tak by si mu uz nikdy neverila.
ak to boli vasi spolocni priatelia, tak sa nediv. mnohi sa nechcu zapliest. vedia, ze nakoniec si to zliznu oni, ak drzia jednu alebo druhu stranu. a ak chcu ostat pre obe strany, tak to kazdy z tych dvoch berie ako podraz. je velmi neprijemne riesit otazku, ako s nimi oboma komunikovat, aby sa necitili dotknuti. tak radsej pasivne vyckaju ako sa to vyvinie a potom zase nadviazu kontakt. je na tebe ako to pochopis.
nie su to spolocni znami, skor moji priatelia, ale to je jedno, zacala som sa stretavat s jednym fajn xalanom, nehladam hned novy vztah ani nic take, len si pokecame a je nam fajn.
inak dnes som sa stretla s mojou sokynou. vela veci sme si vysvetlili a cenim si na nej, ze aspon ona mi povedala pravdu ako to medzi nimi naozaj bolo. tak sme posedeli a zistili, ze to co sa deje, je vysledok nexutnyx klamstiev, sice nebudeme nikdy najlepsie kamosky, bolo fajn pozriet si situaciu aj z druhej strany.
a s odstupom casu a emocii, som rada, ze babo nie je, aj ked mi to bolo luto - ale je to tak lepsie
Athina, urcite je to tak lepsie. Budes mat babo s clovekom, ktory si matku svojho dietata bude vazit.
Obdivujem kazdu zenu,ktora si posedi z oci do oci so sokynou. Ja by som to nezvladala,urcite by som sa napatim triasla, nehovoriac o tom, ze by som pravdepodobne namiesto reci iba pipala od sucha v ustach a mozno ju nakoniec aj vyfackala. /Sono italiano vero.../ .
Vela stastia
Ale ked tak nad tym rozmyslam, rozhovor so sokynou moze byt aj velmi prospesny. Zmyje nezdrave iluzie a pravdepodobne ma znacny liecivy ucinok, /nieco ako urychlovac zabudnutia/, pretoze vidiet, ze sokyna je z masa a kosti a je to konkretna zena, ktora sa bije o toho nepodarka. To odlahci celu situaciu a kaze ist dalej v ustrety novym zaciatkom. / ta posledna veta sice znie ako prvomajovy prejav zpred 30 rokov, ale dufam, ze je to zrozumitelne/.
No ono to môže pomôcť aj v tom že si zrazu uvedomíš že pred tebou sedí žena ktorá má možno väčší strach z teba a tvojej reakcie ako ty z nej...to sa stalo mne, a ani do vlasov sme si neskočili, ani oči sme si nevyškriabali...Za iných okolností by sme mohli byť dokonca možno aj dobré priateľky...
Uf, athina, pokecať si so sokyňou, to chce nejakú tú guráž a zdravé nervy.
Si fajn baba, držím päste aby si sa "uzdravila" (myslím boľavé srdce) a plávala veselo životom ďalej.
No a ja som bola kedysi taká "šibnutá", že som si so sokyňou nielen pokecala, ale vedeli sme si občas vyraziť aj na výlet...
povedzme ze rozhovor s nou mi otvoril oci a xapem viac veci. teraz uz len doriesit veci ohladom bytu a vsetko bude fajn.
nasla som v mojej priamej nadriadenej skvelu zenu, vedela som to o nej uz davno, ale prave ona ma zobrala vonku, dala mi pocit, ze som pre nu dolezita, ked sa mi ostatni otocili xrbtom, som prekvapena, ale velmi prijemne.
podrzala ma a ja som za to vdacna, najmä preto, ze jej prisiel priatel po dlhsej dobe domov a ona nevahala zavolat mi a zobrat ma vonku, tak sme sedeli vsetci 3, najskor sme sli na hodku, som myslela, ze o 10 budem doma, ale ked som v miernom alkoholovom opojeni prixadzala o 1 domov, nevadilo mi to. domov ma viezol veeeeeeeeeeeeeelmi xutny taxikar, tak som aspon mohla rozmyslat o niecom fajn, ked som zaspavala :)
je mi uz lepsie
A to si predstav athina koľko takých skvelých ľudí máš ešte okolo seba...a nevieš o nich, alebo len tušíš...je to super, treba len oči riadne otvoriť a potom sa v živote dajú mnohé bolesti prežiť viac menej v pohode...
Teším sa s tebou athina.
Náhodou, byť nezadaná má tiež svoje výhody. To vzrúšo, neistota, pokukávanie, oťukávanie, úsmevy, nesmelé pozvania... naťahovanie druhej strany, že nechám ho trochu potrápiť akože mi na ňom nezáleží... čas strávený s priateľom len tak... a keď to zrazu prerastie v niečo iné... Vychutnaj si to a buď chvíľu len tak. Len tak sama sebou a pre seba.
snazim sa uzivat si to :) nie vzdy to ide, ale je to celkom fajn.
teraz cakam na vysledok jednej pracovnej ponuky, co by pre mna znamenal riaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaadny karierny postup, tak pevne verim, ze to vyjde. tym padom by som ziskala viac sebavedomia, lepsi plat, nezavislost...
a xlapi ma momentalne nezaujimaju
No vidis!!!!!! Super. Tesim sa s tebou.
inak ja som tiez daniela :)
a čo znamená prezývka athina? Nejaká grécka bohyňa?
hej, je to odvodene od greckej bohyne ateny, strasne sa mi to meno paci, preto som si ho dala
ahoj,1.-dolu klobuk pred tebou,ze si vedela odpustit neveru,co ja by som nedokazala.2.-skus nemysliet nato,ze preco ti to urobil,co si urobila zle.pretoze si myslim,ze jedna zena ked lubi tak da do vztahu maximum.3.-mysli nato,ze teraz je s tebou a vlastne teba lubil vzdy,inak by ste neboli spolu teraz.4.-skus vymyslat nejake nove vylety,kde ste este neboli,urobit si nove spomienky a zazitky,fotky.5.-povedz mu,ze ta este stale trapi jeho nevera a potrebujes pocut a citit ovela viac jeho lasku,aby si si bola ista.6.-ten psik bol dobry napad,aspon prides na ine myslienky.