Chápete už toto???, Ona a on, Diskusie

tebe nie moja skôr asi jemu .Nevie čo od dobroty. Musíš si ho podať Držím palce

Akira

ja nechcem byt hnusna a ani zbytocne provokovat (to urcite nie, tak sa prosim neuraz) ale nenaucila si si ho tak sama ???
nejak mam pocit, ze toto nie je situacia, ktora by nastala len pred par dnami ...

Inak ti vobec neharasi. Aj ja by som bola z takychto "heftov" podrazdena. No asi by som mu to oplatila rovnakou mincou. Pri jedle by som poprosila aby mi podal : oharky, kecup, vodu, sol...
v nedelu vecer ked by som bola vo vani by som nutne od neho potrebovala : kosielku, nie tu tu druhu, uterak, osusku, hreben, kefu...
ked by som odchadzala s molaou von urcite by bol taky laskavy a podal ti : kluce, mobil, penazenku, kabelku...

a keby papuloval mozes sa kludne ohradit : Ale zlato ! Ja ti ten kecup, mobil, oharky, sol, uterak podam a som ochotna kedykolvek a ty si vravel, ze si tiez ochotny, ale ak to vidis takto prestavam byt od dnes ochotna aj JA - mas rucicky, mas nozicky tak si odteraz tiez nos svoje veci sam !

no tak tu môžem s čistým svedomím povedať, že už som ho tak naučeného "dostala". Mamička by mu doteraz najradšej "utierala riťku" a ja len vôbec neviem, ako mu vysvetliť, že ja to robiť nebudem.
A aj to obskakovanie..mne to príde také..odplácanie. On je inak strašne dobrý človek, milý, láskavý manžel aj otec, ale občas mi z neho ide poraziť. On tak vyrástol a je pre neho samozrejmosť, že to tak bude- že sa niekto postará. Ja sa inak starám rada, ale občas...čo je moc, to je moc..

Akira moja a ja ti veru veľmi dobre rozumiem. Tiež som si niečím podobným prešla, aj keď je to už dávnejšie... môj muž bol z domu zvyknutý-muž si sadne za stôl a je obsluhovaný, lebo moja svokra všetkých obskakovala.
..obsluhujem ich jedine v nedeľu na obed, ked vstanem aj niekolko krát, ked si niekto niečo prosí doložiť,,inak, je moja odpoveď, veď vieš kde je chladnička...
asi zo začiatku pomože, mu pripomenúť keď ide do vane...milačku a nezabudni to alebo to
...ale ked tak nad tým rozmýšľam, že u nás asi veľmi pomohlo to, že my sme zo začiatku manželstva bývali s mojim otcom..a môj muž doslova videl, že u nás toto "obsluhovanie" nefunguje
To neznamena, že keď ma občas poprosí o to či ono, že mu nepodám, ide o to aby to nebola samozrejmosť, aby si sa ty sama necítila ako slúžka
Ale Akira, to je na začiatku spolužitia normálne...treba si to vyjasniť

no ved prave, mamicka nauci a on si potom mysli, ze my sa pretrhneme, aby sme ho obsluzili :((((((((
ja mam aspon tu vyhodu, ze my vanu nemame, len sprxovy kut- ale co ma zas rozculuje, tak doma ani prstom nepohol a ked sme sa teraz konecne spolu nastahovali, tak sa stazuje, ze je v byte bordel. jasne - kratko po stahovani, este je to tam len take provizorne, ale snazim sa, aby aj ten xaos nejak vyzeral. minule mu zas vadilo, ze kym som sla do prace - zacinam o 2.15 poobede ( ked mam poobednu) a nestihla som umyt riad- lebo som cele doobedie upratovala, varila a kym som sa kukla na hodiny, bol uz cas ist do prace - no tak som nestihla.
no boze!
nezblaznim sa, dosla som o pol 11 domov a on mi vravi asi pol hodku potom, ze ta kuxyna ESTE STALE nie je upratana. ale on to upratat nemohol, lebo cely vecer pracoval - jasne, zas bol u mamicky, stale tam xodi po veci, nevie to zobrat vsetko naraz a vrxol vsetkeho je to, ze tam bol od nedele kazdy vecer a nemohol si zobrat papuce - tak nosi moje!!!!!!
xlap na zabitie

Presne tak, nemôžem sa nezapojiť. ˇBudem hádať a keĎ niečo odmietneš tvári sa ako odvrhnuté šteňa. Svokru by som za to zabila ešte aj u nás mu skáče okolo zadku a volá mu každý večer (to som už okomentovala - čo také sa mu asi mohlo stať za posledných 24 hodín,že?). Mám taký pocit, že muži si manželstvom len polepšia. Vymenia totiť starší unavený servis za mladšiu so službami navyše.........Najhoršie je, že keď to malá vidí samozrejme že to opakuje po ňom.
Ja osobne sa už dlhší čas chystám na tvrdý zákrok, mám toho dosť. V práci toho mám veľa a doma fungujem ako slúžka, niekedy vážne nechápem, prečo sú ženy také sprosté a dobrovoľne zo seba robia otroka - tým myslím manželstvo. To že sa o nich starám 24/7 už považujem za následok pre pokoj v rodine...

Ked tak nad tym uvazujem, ja aj moja mamina mame rovnaku chybu - rady obskakujeme... A moj drahy, ked uz je u nas tak si je toho vedomy, ze bude "obsluzeny".

Raz ma to tak nastvalo (a on vie ked sa dostanem do vysokych otacok, neviem kedy skoncit) ze som mu povedala : "Tak ja som ti doniesla jest, mama navarila a ty chod umyt hranty !"
Kukol na mna, ze ci teraz a ja na to, ze teraz okamzite! Poumyval a ja som mu s usmevom podakovala - odvtedy je to viac menej samozrejmost...

A moj brat to iste. Ja rada navarim, aj doniesiem pred papulku, ale... Ale mne si nikdy nedovoli povedat "sprav mi", "dones mi" to si dovoli len k mame... Ku mne si to dovolil len raz ked som mu nakladala jest. Povedal : "Dones mi to do izby idem pozerat film"
Prastila som tanierom a povedala : "Dones si sam ! Mas rucicky aj nozicky a ja tu nemam platenu funkciu sluzky !!!"
odvtedy ked mu daco donesiem podakuje, ked navarim vzdy pochvali, ked upracem - pochvali ma, ked operem a ozehlim podakuje mi ale rodicom ee ani za svet (inak bracek ma 33 rockov)

no lenze ja som cholerik a neviem riesit kludne veci ked ma rozculia

neprerobíš ho dievka, veru už neprerobíš ... buď toleruješ, abo ignoruješ...ináč si zbytočne nervy drásaš

akira13, ja moju manželku obskakujem rád,pretože si to "zaslúži" (necháp od slova slúžiť) a ona taktiež mňa, lebo si to predpokladám tiež zaslúžim. Ak by to nechcela tak to robiť nebude a opačne. Som rád, že jej dávam aj takto najavo, že si ju vážim a mám ju rád. Nikdy nerobím to, s čím nie som vnútorne stotožnený. Niekedy tu niektorým témam naozaj nerozumiem. Veď mu asertívne vysvetli, že nech si uvedomí, že svoje pohodlie nemôže kompenzovať tvojim nepohodlím. Ale povedz to taktne. Muži sú na formu komunikácie hákliví. Znesú menej ako ženy.

navrhuješ akú formuláciu??

Moja, nech Ťa teší myšlienka, že niesi sama. Môj muž teda až tak nevykrikuje z vane, ale tiež po ňom stále upratujem. Kéď niekam ideme, tak ja musím myslieť aj na jeho doklady, mobily, kľúče od auta a dokonca aj okuliare. Je to hrozné, je ako malé decko. Najhoršie je to s ním, keď je chorý, tak robí zo seba nejväčšie chúďa, ako keby mal už umrieť. Čaká, že ho budem obskakovať a ja mu aj podám lieky a uvarím čaj, ale mu aj pripomeniem, že nech vidí ako sa to robí, keď je nietko chorý. Lebo ja, keď som chorá, tak sa toho čaju od neho dočkám, len keď mu poviem, aby mi ho urobil a ja mu to potom aj vrátim, keď je zase chorý on. No väčšinou ho ľutujem a postarám sa o neho a ešte aj o malého, o domácnosť, teda skoro o všetko, vrátane seba, aj keď to je posledné. Každý nieje ako Mirec. Ja si nesťažujem na muža, len niektoré veci proste niesú v ňom, nebol tak vychovaný jednoducho. Na druhej strane je samostatný v tom, že veci si nachystá, jedlo si pripraví, aj keď neuvarí a tak podobne. A do kúpeľne ma volá len pre jedinú vec................

Akira môžeš si skúsiť svojho partnera nahrať keď sa takto sypú na teba jeho požiadavky a potom mu to skúsiť vo vhodnej chvíli prehrať.Možno by seba potom trošku inak vnímal z tej druhej strany- nevie si to asi dosť dobre uvedomiť ako to pôsobí...on to môže vnímať ako milé službičky,ale viem si predstaviť že to fakt lezie na nervy.

Akira, tiez sa vzdy rehlim, ked ten moj sa niekde usadi a potom zacne takto "organizovat", ale musim sa zastat toho tvojho, ja ked sa nalozim do vane, ja by som taaaak strasne rada, keby mi niekto nieco doniesol... ja si to tam vsetko nachystam a donesiem, ale to vies, to nie je ono Mozno len chce trosku tvojej spolocnosti pri tom kupani

aj ja mu rada takými nežnými drobnosťami pripomeniem, ako ho ľúbim a že si to "zaslúži". A viem aj, že aj on by mi /väčšinou/podal. No síce neviem, on to tak tvrdí, ale keď sa mi vyjasňujú situácie typu: ležíme v posteli /obaja/ a ja ho poprosím o vodu...ach jaj. Asi si "nezaslúžim"

Akira, a nie je mu náhodou v tej kúpelni bez teba smutno?

Ja pre drahého urobím aj nemožné, a on pre mňa tiež. Tým si vyjadrujeme, že nám navzájom na sebe záleží.

Ale ak máš pocit, že ťa niektoré jeho požiadavky viď leží vo vani a pýta od teba vodu, inak to je humorné , obťažujú, tak mu to nejako jemne a logicky zdôvodni. napr. Miláčik, a nemôžeš sa posunúť tvárou ku kohútiku a pustiť si tú vodu rovno do pusy???

Ahoj, Akira.
No, ja mam tiez taky problem s drahym. Ja mozem podavat, odkladat, chystat, varit, upratovat, on nie. Do kupelne chodi bez uteraka. Salku z kavy neodlozi, tanier z obeda tiez nie. A ja to tak isto nemozem pochopit (lebo moj ocino nikdy nic take nerobil, aj navaril, ked bolo treba a este ako )
Ked mu ja nepripravim veceru, ani si nepomenie, ze by mal jest.
Mna to tiez strasne hneva, citim sa ako sluzka. Ja sa tiez rada staram, ale co je vela, to je moc.. Bola by som rada, keby sa aj o mna niekto dakedy postaral a cakal ma napriklad s teplou vecerou nalozenou na tanieri a potom aj riad popratal a umyl. Vsak si to zasluzime obaja, nie? Aby sme sa o seba starali...
Tiez som ho skusala prosit,aby mi podal to, spravil to, ale nepomohlo. Proste nesplnil moju prosbu. Takze viem, ze tak to nefunguje. Snazim sa prist na to, ako to ma fungovat k obojstrannej spokojnosti a ked na to pridem, dam vediet Ale dakedy mam pocit, ze su chlapi, ktori vedia, preco maju pomahat a pomozu (ako Mirec a este nejakych poznam) a taki, ktori su "zvyknuti od maminky", a my s tym uz nic neurobime

U nas to je ako pise Mirec, my sa fakt obsluhujeme navzajom - podla toho, kto je menej unaveny Ja ho hocikedy poziadam, ked ide na wc, nech mi donesie z kuchyne (ktora nie je pri wc ale ma to odtial blizsie ako ja zo spalne) vodu alebo nieco, takisto ja jeho obsluhujem, ked uz vecer lezi a chce nejaku mnamku z chladnicky. co sa tyka maleho, tak pri kupani - on pocka s malym a ja idem vychystat vecicky, ale zacinali sme tak, ze som mu len diktovala, co mi ma doniest. Takze skus aj ty od neho pozadovat sluzbicky... alebo odmietnut. alebo mu to pripomenut, ked ide do vane, ze nech si nezabudne vziat vsetko, aby si mu uz potom nemusela nic priniest.

...rozmyslam, ze keby bolo muzsky nanicotec, ci by moj muz nezacal takuto temu, ale o mne...

Tak si predstavte tú nehoráznosť... Ja som toho môjho už asi stokrát požiadala cestou na WC, nech sa vyciká aj za mňa a on svička zatiaľ ani raz!!!!!

teraz si uvedomujem, že aj ja som bol "hubatejší" na moju manželku. Ale čím viac sme spolu, tým sme na seba lepší. Aj ona aj ja. (píšem ona a tak to neznášam, keď nazveme partnera ona ).
Znova sa dostávame ku tomu, že vždy obaja ten vzťah budujú rovnakým dielom a tedaobaja majú rovnakú zásluhu ako sa vzťah zveľaďuje alebo nie. Na druhej strane poznám ženy, s ktorými by som fakt nevedel žiť pre ich názory. Mám šťastie, asi som si dobre vybral. Teraz mám radosť, keď môžem urobiť svojím správaním radosť manželke. Ona to považuje za obrovskú devízu a preto sa mám tak dobre. Veď ženám stačí tak málo... Trochu toho porozumenia, úcty, vážnosti, akceptácie. Nuž ale...
Ja napríklad nikdy netrieskam dve/tri aký som víťaz nad manželkou, ako to robia s obľubou muži. Ja takéto ich vyťahovanie vnímam ako trápnosť. Do krčiem nechodím. Radšej mám šport. To by ste neverili, že chlapi vôbec nechcú ísť na nejaké športové stretnutie- teda myslím aktívne. Ale kvákať pri pive ako by to ten či onen vedel lepšie kopnúť - to sme chlapi majstri...

Mirec teraz chcel, aby sme si kazda povedali : skoda, ze ho nemam doma, taky idealny muz (only joke)

hej? tak to vyznelo?
no neboj,veď by si si našla toho aj na mne dosť negatívneho. Možno aj na dve strany formátu A4.
Volala mi žena, že robí chlebíčky, nevie sa ma dočkať, mám kúpiť červené víno. Dnes posedíme a ja večer budem študovať GSM navigáciu MIO C720. Už sa teším...
No nie je to krásne? Len treba chcieť. Tak rpekvapte aj vy doma toho svojho. Hádam si to povšimne??!!

Mirec,sorry,možno je to osobné,ale máte deti?Lebo ak nie,/a sa mi zdá z Tvojich príspevkov,že nie/tak je to úplne iné,keď sú len sami dvaja na seba a je to iné,keď sú traja,štyria.........ja strašne rada obsluhujem môjho muža/fuul servis ú,ale niekedy,keď mám toho veľa,som unavená a deti sú zlé a tak,tak potom som naštvaná napríklad aj na to,že dýcha.A pán Boh ho chráň,keď s niečím nepomôže a nie to,aby odo mňa niečo chcel.Takže plne chápem Akiru,o čom píše,ale každý sme rád rozmaznávaný.

absolutne suhlasim, ze o tom to je. rozumny muz proste vidi, ze si ide zena nohy dolamat (a robi to s laskou, podla moznosti nic nikomu nevycita, to je potom lepsie sa na to radsje vykaslat), aby fungovala domacnost a pomoze s tym s cim vie, prip. ked manzelka odpadava od vysilenia, tak sa ponukne za totalnu nahradu .... bol by hlupy, keby sa spraval inak, keby nevidel, ze bez jej suportu by aj on inak fungoval.

a mne veru ľúto nie je, mám možno ešte lepší model (s viacerými funkciami) píšem možno, lebo Mirca nepoznám

to je správne. Každá máte možno lepší model, len si treba dôkladne prečítať manuál a hlavne naučiť sa mu rozumieť.

... "a nezabúdať na pravidelnú údržbu, je to ako pri všetkých zložitých zariadeniach, čím lepšia starostlivosť, tým dlhšie a spoľahlivejšie slúži" - takto som vysvetľovala manželovi, prečo jednoducho potrebujem pohladenie, úsmev, účastné porozumenie, keď sa chcem vyrozprávať... a naučili sme sa to obaja dosť dobre za tie roky, už je nám spolu fajn...

mirec pekne si to napisal ten manual ma zaujal ked tak nad tym rozmyslam tak toho mojho prveho som dostala bez manualu a to vies ako to chodi stlacas,skusas obcas aj poistky vyhodis az sa to nakoniec cele dodrbe sory za vyraz ale hodil sa tam no ten druhy mal pri sebe manual dost citatelny tak som si ho veru prestudovala aj bez okuliarov a dokonca mu aj rozumiem nemusim nic skusat viem presne ktory gombik treba stlacit,kedy vypnut a kedy zapnut a zatial veru ziadne poistky nevyhodilo
a veru mi nerobi problem mu podat alebo priniest nieco trebarz aj do tej vane..no neurobte mu co mu vidite na ociach ked vas cez vikend zobudi vona kavicky ktoru vam nesu rovno do postielky dve vysmiate ocka a usmev od ucha k uchu

Nuž babenky moje, ja som ti tiež v tomto urobila s mužíčkom poriadok hned skrátka. Vysvetlila som RAZ a rázne že ten tanier nelevituje zo stola do drezu, a že nákup sa sám nenosí ráno z obchodu a nepovesí sa zvonka na kľučku a že ak chce hotelové služby typu dones odnes (pardon ale čo som Rexo?) tak nech ide do hotela. Doma sme obaja dospelý, obaja sa staráme o to aby bolo čo jesť, jeme obaja, takže obaja budeme aj variť a umývať po sebe. Až som sa čudovala že mu to prišlo normálne logické ak som mu to takto povedala a odvtedy sme na to dvaja veď keď sme dvaja do postele, prečo nie aj na robotu? Ale ženy pozor! Bez kriku, v kľude posadiť a vysvetlovať ako novinky z najnovších objavov, ktoré dokázali že ...

Evisska

A zase idem vysvetľovať
Náš pracovný deň vyzerá asi takto:--- manžel príde z roboty, sadne si pred televízor, prinesiem mu teplé jedlo, soľ, čili, pohár vody, taniere spracem, umyjem, odložím. Vďačne. Rovnako mu zohrejem jedlo aj večer a naservírujem až pred čumáčik. Robím to rada, teší ma, keď vidím, ako mu chutí. Občas sa však stane, že je priam hnusný a netaktný- presolila som polievku /malej rastú zuby/, dala sa jesť, ale bolo to cítiť. Ja som za tanier v pohode zjedla a on? Urazil sa. A nebavil sa so mnou. Alebo si večer zohrial zemiaky /sám / a nechal ich do rána vonku. Na druhý deň pri obede mi povie, žeč sú obschnuté a už mu nechutia a ja opäť raz vyhadzujem plný tanier, príp. plech, príp. hrniec.
V niečom je fakt neznesiteľný!
Keď býval s mamičkou, vyzeralo to asi takto: "máme na obed rizoto" "nemám naň chuť, sprav mi krupicu" mamička vykonala. Ja nie
Ale zas v inom je úplne super /presne to, čo popisuje Kaktus- ps: aj ja ho poprosím, keď niekam ide, aby mi priniesol, aj mu rada prinesiem, ale keď ležíme v posteli obaja.../- najnovšie sa s krpaňou kúpem vo veľkej vani a drahý "skáče" okolo- poutiera ju, natrie s olejčekom a nadôvažok aj zabalí do plienky. Včera som ho tak sledovala, milujem ho ale niektoré zlozvyky ma vytáčajú dobiela. A o tom chystaní? Obliekam mňa, malú, chystám jej jedlo, pitie, mobily, peňaženky, doklady a na pol ceste do Nitri zistíme, že kúpna zmluva leží v zakladači. Ale ja nemôžem predsa myslieť na 1000000000000000 vecí!

Pre pána jána Akira13 to nemyslíš vážne že sa odul skrz polievku? a teba to trápi? Nuž, asi by som mu pripomenula že nech sa len naje bárs aj presolenej lebo je to to posledné čo odomňa dostal uvarené. A urazila by som sa ja. Uvaríš, naservíruješ a mladý pán sa ofučí? Nehnevaj sa,ale je to tvoja chyba, podporuješ ho v takom chovaní, pripomína mi to 4 ročné dieťa ktoré ofučí dolnú gambu a odstrčí tanier "nebudem!" Dievča daj si to rýchlo do poriadku lebo budeš riadne nešťastná. A čo si ty šéfkuchár reštaurácie kam prišiel sa najesť? Som zvedavá či by on urobil takú polievku hoc aj viac slanú. Ofrflávat jedlo vie každý tak nech si to miláčik skúsi a potom nech robí také divadlo. A ked zemiaky nechal vonku tak to je ako fakt sila aby na druhý deň nejedol pretože ON ich nechal obschnúť a teraz ide ohŕňať nos?!?!? Nuž nejedz keď si trúba, ty budeš hladný ale zabudni na to že bude navarené niečo iné. Nikto nie je tak bohatý aby mohol vyhadzovať jedlo do koša pre pár oschnutých zemiakov! Asi by dostal tým pekáčom do hlave a bola by som večer v krimi správach. Ja žasnem ako niektorí muži manipulujú so ženami a tie to ochotne znášajú a dovolia im to...

Evisska
ako by som moju maminu pocula
u nas ked sa dakomu nepaci co je navarene a frfle tak ho mamca posadi rovnakym tonom

Evisska akoby som to ja napísala, ty si naša, taká od rany... že Lyduš, Zuzanka, Eifelovečka, Kefara a ostatné ženičky sebavedomníčky

tak sebavedomie je to posledné, čo mne chýba. Taktiež viem rýchlo vysvetliť, kde je koho miesto, ale... Môj chlap je inak skvelý človek, manžel aj otec, len ešte stále bojujem s "výchovou". U nich to bolo samozrejmé a ja neviem ako "prerobiť" to, čo ho niekto učil 20 rokov za 3 roky.
Dlho je u nás ticho, keď si "neuvedomí s kým hovorí", ale to tiež nerieši vôbec NIČ.
Bohužiaľ, zatiaľ mu neviem vysvetliť, že ja nie som jeho mama- slúžka, upratovačka, kuchárka ktorú si zavolá a odmietne jej zaplatiť za obed, pretože bol "nejedlý". Nie som, nechcem byť a nebudem. Ale občas potrebujem "vyfučať", inak by som mu sebavedome, veľmi hlasno a veľmi škaredo vykričala, čo si ja myslím o úžasnej výchove jeho mamičky a jeho úžasnej náture.

Nie nie nie! O mamine ani slovo!!!! Zakázané územie útočiť na maminu výchovu! Urob to štýlom mama mala takýto systém v kuchyni ale ja mám iný. A nechcem kopírovať tvoju mamu, si dospelý, nepotrebuješ opatrovateľku. Neoženil si sa predsa s mamou aby si mal doživotný "full servis". Žiadne servírovanie až pod nos. Môj muž bol tiež zo začiatku taký z domu naučený, že čakal kým mu pomaly lyžičkou do huby tráfat nebudem....zo začiatku. Jeho mama je na dôchodku a keď synáčik išiel na 6-tu ráno do roboty tak ona od pol piatej strašila po byte a chystala kakafko a čerstvé rohlíčky. Cha! Zabudni. Ty by si vstával kvôli mne v taký čas??? No vidíš a nie je tým pádom čo viac vysvetlovať. Sme na jednej lodi, 50 na 50. Obaja dospelý tak keď sa nestaráš ty prečo mám ja? Som azda tvoja mama že mám povinnosť ti chystať??? Chystať budeme jedine deťom keď budeme mať, aj to spoločne Sme dospelí, tak sa tak chováme, nie? V deň svadby si si predsa dieťa neosvojila, ale vydala si sa za MUŽA! Tak by sa ako muž mal aj chovať nie? Ja som sa jedno víkendové ráno zobudila, a zasa prišiel že a čo budem jesť. Tak som sa na neho uprene zadívala reku že "a ja??? čo budem jesť ja?" a on že neviem. Tak prečo sa reku pýtaš ty mňa čo budeš jesť ty. a na otázky neurobíš mi ranajky??? odpovedám otázkou...a ty mne???
pochopil a tak stojíme ráno pri linke dvaja, on odkrojí chlebík, ja natriem, ja dám zovrieť vodu, on nasype do šálok čaj...a potom si to spolu prenesieme na stôl a spolu papaáme... A čo sa týka tichej domácnosti za "nevhodne volené slová" tak tu som to prirovnala tiež k tomu že prečo keď si toto nedovolíš povedať mame alebo otcovi, prečo ku mne hej? mám snáď menej tvojej úcty? a odvtedy si dáva pozor na to čo z huby vyletí. Keď sa vieme ovládať pred rodičmi prečo nie pred partnerom nie? Myslím ale voľbou slov ovládať sa , aby som zasa nebola pochopená zle. A ak sa nemieni chovať k tebe s úctou, potom si ťa nezaslúži a otvor mu dvere že ak myslí že nájde nejakú ktorá mu bude také chovanie tolerovať, može začať hľadať, ale ty to nebudeš. Páčilo by sa jemu keby mu bársjako povieš? A vôbec prečo by si mala veď sa predsa ľúbite, nie? a tak sa človek nespráva k niekomu koho miluje.

počkaj, on sa ku mne vždy správa s úctou- ofučí sa a máme tichú domácnosť, ale nepovie nič. Aj občas pripraví raňajky pre oboch, inokedy prekvapí a prinesie na večeru pizzu. On urobí pre mňa, ja pre neho ale občas mám dojem, že toho žiada priveľa. Nechce, aby som bola ako jeho mama, ale "snaží" sa ma na ňu prerobiť. Podvedome, ale občas to cítim. Ja mám asi príliš horúcu hlavu, dokážem sa príšerne rýchlo "naštartovať" a aj vzbĺknuť.

Akira, normalka Ja som par krat, ked ma vytocil pripravila jedlo len pre mna, prestrela len pre mna a nechala vsetko na stole.. vsak nezijem v byte sama nie obcas to pomoze, obcas sa tvari, ze to nevidi, a obcas sa tak chovam ja.. napriklad teraz sme kazdy vikend niekde prec a tak sme uz taaaaak dlho neupratovali, neprali a nezehlili, ze zo skrin vyberame uz aj veci, ktore normalne nevyberame.. ale aspon je pohoda, nikomu to nevadi a vzdy stravime peknu lyzovacku na horach.. obcas stresujem ja, obcas on, obcas obaja naraz, ale prezijeme dufam

Nuž Mira-Mária, ako si hneď "zrána" muža vychováš taký bude no nie? Teraz síce vládzeme ale ak budem o 30 rokov staršia bude chcieť po mne nejakú polievku priniesť alebo inak "poslúžiť pánovi" tak už by to moc srandovné nebolo. A ešte k tomu aj deti keď budeme mať, veď jak ja k tomu prídem aby som sa sama starala o malé deti + jedno rozmaznané velké decko. nie, radšej volím dvoch dospelých na tie malé deti.

No, mne to "povedanie si" moj nazor nie vzdy prinesie "ruzove chvile" ale co narobis, ked si to neodpustim a jednoducho MUSIM

Urazil sa za presolenu polievku??? Ja zasnem. Tak to by u nas doma skoncilo varenie Na varenie som zvlast hakliva a to sa mi obcas ozaj podariii Mna taktiez vytaca, ked mu navarim, on pride o 22hej z roboty, zohreje si a necha to na sporaku a na druhy den vylievam a vylievam a vylievam... a to uz sa stalo x krat. Ale zas vidim, ze aj jemu je to luto, ze ZAS zabudol...

Akoze - zabudanie veci doma, na to je moj muzik expert. A tiez mi to sem-tam vycita. Ze ked si uz myslela na toto a toto - nepodstatne veci, podstatnu si mi nemohla pripomenut??? Tak sa trosku odujem a je ticho... a potom sa ospravedlni a zas je klud

My ked odchadzame a zabudnem mu povedat, ze "a chod na zachod", tak budeme 100 pro o chvilu riesit, kam sa pojde vycikat

Posledný odsek - BOMBA!!!!!!

aj u nas je to vzajomné, v domacnosti si navzajom pomahame, ked treba niečo spraviť tak to spravi a nečaka na mna, kedže chodi autom do prace tak aj nakupi a tiež rad vari, stalo sa xkrat že som prišla domov z roboty po dvanastke a večera bola na stole prichystana pre mna, a ja potom aj tie ponožky po nom rada upracem......o tom to je

Čo z toho vyplýva, baby? Starostlivá matka=hotová pohroma...teda vždy si treba spomenúť, ked synátor ,,niečo zabudne,, a my mu blahosklonne odpustíme...lebo, však je chlapec...ee...raz z neho bude taký istý muž., akého sme dostali od ,,starostlivej ,,svokry...Ja razím doma cestu, máš dve zdravé ruky a nohy, tak sa aspoň pokús....pochopili to po tom , keď som furt otvárala fľaše od minerálky, najčastejšie vtedy, ked som si sadla k obedu.Na otázku,,prečo si to neurobíš sama?,, som dostala odpoveď
,,lebo nevládzem,, ( sú niektoré dosť nasilno)chvíľu som to tolerovala a potom raz prišla odpoveď,,predstav si , že si na púšti a ja tam nie som,,sedela som dalej za stolom a jedla...teraz sa nad tým smejú... Všeličo sa dá zmeniť....podstata človeka nie...

Ahojky,
no ja som mala tiez taky problem,ale s mojim ocinom.To bolo furt:"Prines mi cigarty,odnes tanier,nalej mi polivku,zohrej mi,zrob kaficko!"A toho bolo hodne.Nikdy som si nedovolila povedat,ze mas nohy-ruky urob si.(aj ked chut bola)Ale som si vtedy vravela,ze ked sa vydam,tak toto tolerovat nebudem!A aj sa stalo.Chvala Panu Bohu mam nmanzela,ktory ma "nevyuziva" k posluhovaniu,ale ma svoje chyby v zabudani a v neustalom hladani klucov a inych malych predmetov.
Inak s tou polievkou este.Som si spomenula.Moj Lars nemusi 2x polievky.Ale raz som navarila paradajkovu so syrom a privarok nejake pecene maso(uz si to moc nepamatam).A on na mna,ze:"ta polievka mu nechuti."
Nie.Tak ja som ju pokojne vzala,vyliala sliepkam do kyblika a povedala:"ale privarku sa ani netknes!A vezmi si tak ti to od ust odtrhnem a vyhodim sliepkam!"No napalena som bola mravne!A teraz,radsej nic nepovie,naberie si pomenej a ja viem ze mu neberie.Ale ochutna a decentne si da,aby ma neurazil.
To chce maly vycvik Akirka.Skus to a mas pokoj.
Pa zienky.

Keby moj muzik uvaril nieco nejedle, aj tak by som si to dala a este by som sa aj usmievala... A to iste ocakavam aj od neho Mozno o desat rokov to bude inac, ale teraz je to takto a mne sa paci, ked mi pochvali jedlo, ktore sama viem, ze sa mi nepodarilo... no co, ved sa ucim. A to akurat tak s Andrejom Bicanom, pretoze moja mama nikdy varit nevedela a co aj vedela, to sme jedli tak casto, ze uz mam k tomu odpor
Akira, tusim nikto si tu tak nepochvaluje svoju polovicku ako my dve Myslis, ze z toho "vyrastieme"???

no dievcata tak uz len treba tym vasim "lepsim " polovickam urobit poslednu sluzbicku....doniest do vane fen

Moj sa sprchuje

tak ty by si mala vymysliet nieco blaznivo italske ozaj ako by odpravila talianka toho svojho??? mas tam priatelky z horucou krvou???

Asi to bude zniet zvlastne, ale ja som ta "najhorucejsia" krv, ktoru tu v babskom prevedeni poznam.. asi preto, ze ma tu dost veci irituje a je pre mna neskutocne tazke sa s nimi vyrovnat.. navonok to neriesim, lebo to by nikto nepochopil, ale sama v sebe s tym mam vcelku velke problemy.. ale to by bolo na trosku inu debatu a na temu "Kolobeh zivota"

no tak vidis mozes povedat o sebe ze si tam kde patris..mozno si bola v minulom zivote zakladatelka Cosa Nostry

Moja polovicka o mne vyhlasila, ze som trojnasobok jeho, ked sa vyslovene naserinka a to uz je teda co povedat.. ale ja tvrdim, ze mi bol dobrym prikladom a som prevysila ucitela Ale neviem, ci sem patrim, resp. je vidiet, ze som vyrastala v inom "svete", v inom systeme a v inom vychovnom pristupe..

Jáj,baby,som sa ták nasmiala,mám Vás rada.to ten môj vôbec,ale vôbec nevarí.Už som ho naučila nedeľňajšiu polievku a teraz,keď som bola chorá a nemohla som variť,tak aj kura upiekol.Síce málo slané,ale táááááák som vychválila,však nabudúce bude lepšie,nie?A mimochodom,myslím,že to,čo človeka doma naučili,sa veľmi ťažko prerába,ale dá sa.

Vyvyka, ani ten moj nevari bol to trosku skok z ex, ktory neuveritelne dobre varil, ale nevadi, ja si navarim aj sama a polovicka ma obcas "vyvenci" na veceru do nejakej restiky a mame to vyriesene

Však aj mňa,tak to beriem pozitívne,aspoň sa dostanem z domu von,nie?Ale zasa za sedem rokov,čo sme spolu som ho naučila polievku a kura,tak za ´dalších sedem možno niečo ešte zvládnem a bude z neho aj kuchár.

som muž,ale teda take naroky až nemam

Môj muž varí super. Má to v krvi, len škoda,že je to vždy originál. Na ďaľší raz už zabudne čo všetko do toho podával.Ale vždy je to jedlé.
Akira13 nie si náhodou z Hlohovca?