Prepáč, ale ako si odpustila a nechceš sa k tomu vracať, keď trváš na "prepac-take z duse" a ""prepac" ma bude dozivotne otravovat..." ?
Buď si odpustila naozaj alebo len nejak podmienečne...
Podla teba sa tieto dve veci navzajom vylucuju?
áno
Nemáš to ešte doriešené ani v sebe, Daška ma pravdu.
Ak to naozaj chceš od neho počuť a je to pre teba dôležité tak mu to povedz, no ja mám skôr pocit že edôveruješ dalšiemu spolunažívaniu, alebo ten strach je veľký alebo nároky.
Skús sa stíšiť a porozmýšľaj prečo po tom tak túžiš a možno sa dozvieš niečo iné. Bud k sebe úprimná, zasluží si to celá rodina .
Ak niekomu odpustím, už nepotrebujem viac jeho ospravedlnenia ani vysvetlenia. Je to zabudnuté.
Čauko dievča,
ja mám tiež tento problém. Ja ak spravím chybu, nemám problém sa ospravedlniť, ale MM sa mi ešte nikdy neospravedlnil. Dokonca mi nepovedal, že ma má rád a podobne. Ak mu to poviem tak mi povie, som tu pri Tebe a to znamená, že Ťa mám rád.
Takže skôr asi by som ocenila, že zmení správanie a pod. a nemusí sa ospravedlňovať.
Si predstav, čo máš z ospravedlnenia ak sa chová stále tak isto.
Dakujem, devy nanicmamky , presnejsia formulacia teda asi bude: zo vsetkych sil sa snazim odpustit.
Nechcem sa riadit strachom.
Zlepsenie vidim v mnohych oblastiach. Buducnost by mohla byt celkom jasna. Asi sa ozaj netreba upinat na slovicka...
Na 2.str. plne uvedomenie si chyb by bolo rozhodne prospesne pre nas dalsi zivot... Otazkou je, ci je vobec schopny takej sebareflexie...
Ideš na to dobre.Odpustila si.
Odpustenie z hĺbky svojho srdca partnerovi a sebe samej, ti má otvoriť priestor pre "nové veci".
Pokús sa uveriť slovám partnera, lebo ak ti to má opakovať stále, nevypestuješ si z neho "papagája"?
Pokús sa nekamarátiť so strachom, veď skúsenosťou si už poučená, tak mu nedovoľ oberať ťa o energiu.
Ešte pekný večer a krajší zajtrajšok. 
Ty ho stale lubis jula .
poznam to ked chces pocut prepac ale tak aby to myslel vazne,on to sice povedal ale iba tak ako keby zo slusnosti ako ked niekomu stupis imylom na nohu tiez povies prepac.Ja by som mu dala pocitit ze to nie je len tak povedatt prepac a vec je vyriesena..lebo pri kazdej dalsej chybe ktoru urobi ti zase povie prepac a zase mu vsetko odpustis.nechaj ho trochu trpiet..a az potom zisdtis ci to uprimne lutuje..
Vravi, ze sa mi ospravedlnil 100x. Ja som vsak pocula len ironicke "no tak prepac" na konci hadky. Pripadne "prepac, ale " a kopec uplne hlupych a nelogickych vyhovoriek.
Ak sa k nemu vratim, myslite, ze to nebude visiet medzi nami? Pripravil nam tazky zivot, verim, ze sa zmenil, viem, ze ja uz nedovolim to, co predtym... No citim, ze neolutoval, neni si plne vedomy, ako zle sa choval. Neni si vedomy tej hlbky. Mysli si, ze to bolo z kategorie:"to sa stava"... Som odhodlana zachranit manzelstvo, vidim vela chyb, ktore som robila, prejavila som uprimnu lutost nad mojim spravanim, chcem byt dobra manzelka. Ale nepocula som prepac-take z duse. Da sa s tym zit? Dockam sa, ze pochopi, ako velmi zle sa zachoval? Alebo sa mam zmierit s takym polovicnym?
Odpustila som, skutocne, nebudem sa k nicomu zo starych veci vracat... Len mam strach, ze to "prepac" ma bude dozivotne otravovat...