Milá YAYA vitaj medzi nami.
Radu nemám, ale prosím neobviňuj seba a nehľadaj chybu len u seba. Vzťah váš vzájomný je predovšetkým o vás dvoch....ak sa to aspoň trochu dá sadnite si a preberte to spolu....
Je to prihorúce a priboľavé...
Posielam len svoje fúúúúúúúúúúúúúú....myslím na teba...a keď sa ti dá, napíš viac.
Moja milá, určite bolesť, ktorú cítiš ťažko rozložiť na nás ostatné , ale som ochotná trošku tej bolesti od Teba prebrať ,tak nech sa Ti aspoň trošku uľaví a vitaj medzi nami, píš možno aj to Ti pomôže.Cítim s Tebou.
Milá Yaya,
cítim s tebou. Nerozumiem chlapom, asi to majú naozaj geneticky zakódované, že musia stále dobíjať a keď zvíťazia idú na inú korisť...........
Ako však sama píšeš si matka dvoch zdravých detí, šikovná, úspešná..... isto existuje chlap čo si to bude vedieť vážiť, len to chce čas. Držím palčeky.
S mužom už asi nič neporiešiš, podľa všetkého je to nenapraviteľný záletník. Aj tá jeho "herečka" by sa mala hanbiť, akoby po svete nechodilo dosť chlapov bez záväzkov.
Jednoducho, staraj sa o svoj výzor a duševnú rovnováhu viac ako doteraz, deti ťa potrebujú a ty potrebuješ dobrú kamošku, ktorej sa môžeš zveriť, vyplakať. A potom nahoď na seba make up, daj si spraviť vlasy, kúp si niečo sexy a s tou dobrou kamoškou vyrazte na dámsku jazdu. Deti nechaj u svokry, alebo u mamy, alebo u toho tvojho "herca", nech si ich užije. Máme rovnaké práva a povinnosti ako muži /podľa zákona/, tak si ich presaď!
Ja by som asi môjmu mužovi spravila takú scénu, že by sa do konca života strhával zo sna! Ale ja som taká povaha...priama, nerada dusím v sebe problémy. Išla by som aj za svokrou a svokrom a pekne by som im vysvetlila, akého synáčika to majú, čo robí mne a svojim deťom. Nič by mi to nebolo síce platné, ale uľavilo by sa mi. A potom by som si našla rýchlo nejakú známosť, keď len kamoša, aby ten môj izidor videl, že nie je jediný na svete!
Držím ti palce, aby si túto neľahkú situáciu zvládla...máš moju duševnú podporu.
mila yaya, drz sa. naozaj si velmi sikovna ked to vsetko si dokazala. tiez sa sem chodim zalovat trosku. a naozaj si myslim ze je to aj o tych druhych zenach ... ako to dokazu? ked som zistila ze ma riskov "biologicky" (uz ho veru inak nazyvat nejdem) nechal kvoli inej, napisala som jej par riadkov na icq. nic zle. len ze ocina lubime a trapi nas ako sa rozhodol ale ze jej vinu nedavam. lebo mi bolo jasne ze nas asi pred nou riadne zhodil ked sa s nim dala dokopy. aj som chcela o nej co to vediet ako je to s nimi a ci je to vazne. a ona mi odpisala ze netusi o com pisem ake dieta? aky vztah? normalne sa so mnou nad nim rozculovala, bola sklamana. vravela mi ze odchadza z blavy ze skoncila skolu ze sa s nim uz nestretne, ze sa tak dohodli, maju to k sebe daleko a ze ziadny vztah neexistuje. a ze je nastvana ze sa s nim este chce stretnut kvoli tomu ako ju klamal. tak sa stretli a "biologicky" ju jednoducho ukecal. dali sa po tomto rozhovore dokopy a teraz v lete za nou cestoval. za nami nepride ... a aj ked je to blbost a pisala som s dobrym umyslom, trapi ma ze som to vlastne vsetko sposobila ja. moja naivita a viera ze jednoducho vsetci maju ozajstne priority, hodnoty, a hlavne ze moje dieta nebude vyrastat bez ocina.
yaya, vela si dokazala, tak sa netrap. som uplne nestatna co vsetko sa stava, o com mnohe pisu. my jednoducho musime byt stastnejsie ;) urcite sa pritrafi nieco necakane a prijemne. musi to mat nejaky zmysel a posunut nas to ;) paa
ani netušíte, akú ste mi urobili radosť tými pár riadkami...ani odpovedať cez slzy sa mi nedá....viem, že je nás viac, viem že existujú aj horšie príbehy...osudy....ubolené srdiečka....
tiež som jej chcela volať...povedať čo robí, muž mi povedal, že vraj bola šťastná, ked sa dozvedela, že to celé prasklo, tešila sa, že sa zbalí a pobeží za nou....ako veľmi sa trápi moja staršia dcéra, je moc naviazaná na otca....plakala takmer celé hodiny....mala poruchy trávenia....prosila, aby ju nechal....na tento obraz nikdy nezabudnem, ja som sa (a ešte stále sa veľmi trápim, nejak to nechce prejsť, nechce to odísť....neviem zabudnúť...) s tým nejako vyrovnávala, šak som dospelá, ale čo to dieťa....verím v jedno v božie mlyny, možno aj ona
raz bude mať deti a možno práve vtedy ju bude chcieť opustiť
manžel....možno ked sa vtedy ozrie na svoje deti pochopí...
ešte raz vám veľmi pekne dakujem želám veľa šťastných chvíľ a určite sem budem často chodiť, aby sme si pokecali o živote a tak....
Yaya, fest ti drzím palce. Aj detickám. Som tiché dievca, ale niektorých ludí by som tak zbila, ze az....
Na úvod - vitaj Yaya.
Neviem a nechcem si ani len predstaviť, aké to musí byť ťažké. Pri čítaní o vašej staršej dcérke mi bolo nekonečne ťažko. Mať tak silu zmeniť všetko, vrátiť čas ku krajším chvíľam. Nedá sa. Dá sa len popriať ti veľa síl do boja za vašu rodinu. Z celého srdca vám želám veľa šťastia.
Mila YAYA,aj ja som prezivala podobny problem.Tiez som zistila,ze ma manzel podvadza.Tak ako ty aj ja som varila,riadila,piekla,sila,strikovala..proste super gazdina!!!!a co moj manzel????prisiel domov z prace vylial si na mne celo dennu zlost a ked som si dovolila k tomu nieco povedat buchol dvermi a odisiel.K tomu mi povedal len tolko"ZAMYSLI SA NAD SEBOU PRECO ODCHADZAM"tak som sa zamyslala a nic ma nenapadalo..az zarazu som mala take stastie a stretla som sa z jednou pani ,ktora robi odblok stresu.Tak som sa k nej objednala.A vysledok?NEBER NA SEBA POCIT VINY ZA DRUHYCH!!NECH SA S TYM VYSPORIADA KAZDY SAM.KYM NEBUDES VERIT SAMA SEBE BUDES MAT STALE POCHYBNOSTI.A VTEDY NEBUS MOC ANI REALNE ROZMYSLAT.Zober to tak,ze tvoj manzel ta nedocenuje,nevazi si ta.Podla mna vyzor cloveka nezarucuje charakter.Cloveka treba brat ako celok.Nezamyslaj sa nad tym ci si nespravila nahodou chybu.Je to zbytocne mrhanie energiou.Zacni rozmyslat preco to tak je.Na co ta to malo upozornit?Daj mu priestor nech si to vyriesi sam.Ty mysli na seba a svoje deti.Dcere vysvetli,ze ocino ju ma rad.Aby nemala z toho daku traumu.Nerieste to pred detmi a hlavne na neho nanadavaj.Na svete je vela sklamanych muzov ako aj zien mozno aj na teba caka niekto zo zlomenym srdieckom a oceni to co si ponukala svojmu manzelovi.MNE SA NIECO TAKE STALO.A TERAZ VIEM PRECO TO VSETKO BOLO TAK!!!A co moj manzel?Ja som si dovolila podat ziadost o rozvod a pan je z toho na prasky!!!Necakal,ze sa postavim na vlastne nohy,ze som ho neprosila,neplakala....Zrazu mu doslo o co prisiel..ale uz je neskoro NIET CESTY SPAT...TESIM SA S PRITOMNOSTI A VERIM NA KRAJSIU BUDUCNOST...YAYA VER SI!!!!!!!!!
... ... nemam co dodat, snad ze vam vsetkym drzim palce a chlapy su aj fantasticki, len sa musime naucit vazit si same seba a potom si nas budu vazit aj chlapy a YAYA nehladaj odpovede na otazky preco, tie pridu same neskor.
Danilka hovoríš mi z duše, tiež to mám za sebou. Tak ako vy dve, starala sa o deti varila upratovala, čakala manžela s otovreou náručou , div mu stoličku nefúkala a on naháňal pipenky a chodil po bordeloch. Písala som o sebe dávnejšie. A keď som povedala dosť, herec dostal histerický záchvat a volala som sanitku, zbabelec. Zrazu nemohol bez nás žiť. A ja už som nemohla s ním. Potom som si ešte fest užila, ale obrnila som sa ako tank, nikdy som pred deťmi nenadávala, hoci som v duchu hromžila, žijem si svoj nový život som šťastná ako nikdy predtým, a on to doteraz nevie prežiť, hoci už žije a má dieťa s inou. To ich ego dostáva na frak, keď vidia , že nie sme na nich závislé, tak Yaya hlavu hore, ukáž , že sa nebojíš ani bez neho, hoci je to ťažké a daj mu na výber, ak vás má rád a váži si ťa tak sa veci vedia aj upratať, ale na to musí mať aj chlap nejaký ten charakter. A zváž hlavne dôkladne čo chceš. Držím palce.
Ved prave..podla mna chlap tazi z toho,ze zaraba viac to ze zena ma este druhu sichtu doma to nevidi leno to,ze jej ju nik nezplati..je to len a len o svedomi.Malo ktora zena kasle na deti a domacnost je to isty pud,ktory mame v sebezakoreneny. a kedze nam nema co muz vytknut tak nas vydiera cez peniaze..povedzte co ine na nas maju ti chlapi?????????
....nemajú, Dani , to sú iba zúfalé pokusy...česť vínimkám....
ved prave...a ked poznas tie vinimky tak sa pytas preco ich tie zeny opustili?
nieje o čom, lenže to musí niekto zažiť, aby to pochopil...
takých je nás viac.
Drahuska,Ked sme sa s priatelom rozpravali,ze za akych zvlastnych okolnosti sme sa zoznamili tak sam povedal,ze ci sa musi clovek prvy raz sklamat aby si druhy raz uvedomil kde robil chyby..Aj ja si uvedomujem kde vsade sa stala chyba,ale moj muz naozaj nestoji zato aby som sa nad tym zamyslela..proste davam sancu druhemu vztahu a cerapam z chyb,ktorych som sa dopustila...a takto to asi malo byt..aj moj priatel si priznava chyby dokonca ma milo prekvapil a na svoju byvalu nepovedal jedneho zleho slova..proste stalo sa.....Zato ten moj mi dava skutky ktore som nikdy neurobila..ale co uz vsetci sme daky....
Je to tak Dani. Práve so zložila telefón, môj drahý mi teraz plače pri nohách a tvrdí, ako ma strašne miluje a ako mu to je všetko ľúto, že všetko bude iné, ak mu dám šancu, že budem už len šťastná, že sa bude starat o deti....do určitej miery mi ho je až ľúto. Toto je ale pravda, že každý nevydarený vzťah nás má niečo naučiť, aby sme o tú skúsenosť bohatší išli ďalej. Je to ťažké, ale nemôžem inak. Pre mňa táto kapitola skončila, už ho neľúbim a chcem odísť. Je to všetko pekné, ako sa teraz snaží, ale pred mojím rozhodnutím sa mi smial do očí, a ponižoval ma, ak som niečo chcela s ním prebrať...čo mi zas je. Je už neskoro. Už ma nepriťahuje ani ako chlap, hoci teraz je ešte fešnejší ako predtým, pretože dosť schudol a svedčí mu to. Na ľútosti sa ale vzťah nedá budovať. V mojej hlave je stále predstava, že ak sa vrátim, bude to znova po čase v starých koľajách a to nedopustím. Teraz ani ja na neho nemôžem povedať krivé slovíčko, hoci...povahu človeka nezmeníš, aj pomedzi "riadky" sám seba zrádza. Ešte sme len na začiatku cesty, a či ostaneme priateľmi, alebo sa mi pomstí, to ukáže čas....tak drž päste.
samozrejme, ze budem drzat!!!Naozaj je to vazne rozhodnutie,ale ak si sa tak rozhodla isto vies preco.A tak ako pises mal sancu nevyuzil ju to znamena,ze ta podcenoval a ked si mu ukazala,ze to myslis vazne tak sa mu rozsvietilo??? No troska neskoro nie?naozaj ti prajem stastne kroky a uvidis kde ta zavedu.sama som zvedava ako to bude dalej dufam,ze aj nadalej budeme informovat je tu par zivotikov,ktore ma zaujmaju a vzdy si o nich rada precitam....som rada,ze tato stranka vznikla..ozaj kto je vlastne autor????Kamilka?
Ano, naša mama Kami:-} A keby sa ti chcelo čítať romány, prečítaj si príspevky v mojom blogu k článku ...ach chlapi! 
Tam sa toho namudrovaloooo...Pekný dník....
oki idem na to pri kavicke sa budem vytesovat
Potom napíš, či sa mýlim...alebo mám pravdu
ked ono sa to povie, zoberiem sa a skúsim šťastie inde....ked sa mne stalo, čo sa stalo práve vtedy som rozmýšľala, jednak kam s tými deťmi pôjdem a poviem vám, že ani k mojim rodičom som nemohla ísť, mama mi povedala, k nám nemôžeš, nepomestíme sa.....jednak som dostala panický strach a poviem vám prečo, aj ked sa mi budete asi smiať, ale ja chcem mať niekoho pri sebe, kto ma objíme, kto bude stáť pri mne, ked mi bude zle, komu môžem zavolať, že mám problém a pristihla som sa, že mám panický strach si začať nový vzťah....preto, že som sa dostala do roviny, že neverím nieto mužom, ale prestala som vôbec veriť ľudom...vždy som si hovorievala, ved o teba je taký záujem, ten ma chce a ten ma chce a zrazu som zistila, že by som naozaj nechcela ani jedného, že som zrazu na každučkom jednom našla chyby, že som vlastne už preberavá a nenájdem si nič...začala som svojho muža porovnávať a zatiaľ som došla k záveru, že aj on má kopec dobrých vlastností, ktoré som nevidela....len tá jedna vec ma horzitánsky brzdí...neverím...neverím.....až ma to dohnalo k paranoi....nielen pri mojom mužovi, ale pri každučkom jednom.....
Yayka moja co ti k tomu napisat?skoda,ze ta nepoznam.Mas niejake konicky?nesmies sa opustat musis verit.Kazdemu z nas niekto istym sposobom ublizil,ale musis verit,ze nie vsetci su zli.Pozri len na tejto stranke kolko nas je tu skoro z rovnakym osudom....Ako si tak citam tieto komentare prichadzam nato,ze ma nieco viedlo k tomu,aby som sa na tuto stranku dostala.Co myslis preco si sa k nej dopracovala ty?Vies mam kopec prace,ale neda mi to zas otvorit nanicmamu a precitat si kto zas nieco nove pridal.Normalne sa tesim ked zistim,ze pripudli diskusie a nove temy.V prvom rade sa prestan zamyslet nad minulostou tu uz neovplivnis.Povedz si co vlastne chces a chod za tym.Len musis mat cistu mysel aby ti tok myslienok a napadov bez prekazok plynul.Kazda z nas mame narok na stastny zivot,ale musime si k nemu pomoct aj sami.Otvor dvere STASTIU a prijmi co ti zivot nadelil!!!!!pekny dnik prajem
sú chvíle danielka, ked nechcem vôbec nič......sú chvíle ked sa trápim, plačem a neverím a ....sú chvíle ked mi je všetko jedno, som veselá a relatívne šťastná...tých je síce málo, ale sú..len presne ako si to danielka napísala, len keby tých myšlienok nebolo toľko v hlave chaotických....začala som sa viac zaoberať sebou, čítam rôzne knihy, snažím sa ovládať, hovoriť v kľude čo si myslím, čo ma trápi a čo by som chcela....učím sa myslieť pozitívne...niekedy si myslím, že veci, ktoré sa stali sa mali stať, aby som bola silnejšia, aby som sa viac venovala sebe a nemala výčitky svedomia, ak niečo urobím, alebo neurobím....som veľmi rada, že ste tu a občas ma povzbudíte, viem, že je nás viac, aj oveľa horších osudov, aj to ma povzbudzuje, že všetko nie je až také zlé, dakujem vám všetkým....
presne tak yayka vidno,ze na sebe pracujes ak si clovek uvedomi,ze vsetko zle je na nieco dobre ma prvy krocik stastiu.kedy je clovek stastny?Niekto sa dokaze tesit z malickosti ineho nepotesi vyhra v loterii.A preto si treba povedat ze som stastna,lebo mam dve krasne a zdrave deti som stastna,ze som sa rano zobudila a mozem ist do prace.........vies kolko stastia je okolo nas? Uz som spominala ze mam za sebou odblok stresu a to mi pomohlo aby som mala cistejsiu mysel to co sa mi zdalo kedysi nemozne je dnes malichernost.Naozaj som zacala vnimat zivot z tej lepsej stranky.teraz ma napadla jedna veta"POMOZ CI CLOVECE AJ BOH TI POMOZE".......Vidno ze si chces pomoc a ja verim,ze bude dobre,lebo ti to prajem z celeho srdiecka a hlavne ti VERIM,ze to zvladnes.SOM RADA?ZE SOM NASLA TUTO STRANKU A VSETKY TIETO FAJN BABENKY::::drzte sa....
Yaya, aj by som Ti nieco napisal, ale zatial ma nic nenapada. Paranoia? Len strach z ludi alebo aj z toho co moze byt v tme? Mam jedno odskusane cvicenie. Postav sa tam, kde je fakt tma ako v tme. Postav sa priamo a predstav si to najodpornejsie, co moze na Teba vyskocit v tme(bubak, Freddy Kruger alebo Lenin, noz, sekera) snaz sa podrzat tu myslienku a potom ju skus potlacit a priznat si, ze je to len vyplod tvojej mysle. Dospejes k nazoru, ze jedine, co ta moze stretnut je zle postavena stolicka a ze do nej zakopnes .
Neveris muzom? Ani sa ti necudujem. Oni chcu len jedno! Vsetci! Ze aj ja som muz? No vidis a to este ani nefiltrujeme . Daj si tych pomatancov pozor.
A nebud smutnucka, ved je pekne vonku. Chod k vode, uzivaj si slniecka .
ahojte baby,
ako to tu citam, tak som rada, ze som nasla tento web. Chalpi su fakt cudaci. Reagujem lebo chcem aj ja napisat skusenost s vlastnym chlapom-manzelom. Vydata som 5 rokov, mame krasneho chlapceka (3,5r.), byvame v rodinnom dome, ktory je na hypoteku, mame kadejake uvery, proste slovenska klasika . Okrem toho, ze mame caste vymeny nazorov kvoli peniazom by sa zdalo vsetko ok. Lenze to okey nie je! Ked sme sa vzali, vsetko bolo v poriadku, sex, spoluzitie, celkom sa dalo. Vzdy som bola velmi aktivna baba, spolocenska a pod. Myslela som si, ze ked sa vydam, nebudem musiet byt uviazana u sporaku a pod. Lenze par mesiacov po svatbe mi moj drahy povedal, ze by som sa mala zacat spravat ako manzelka (!!!!). Hovorim si, okey, asi potrebuje mat ten POCIT (vsetky jeho expartnerky boli od neho vzdy starsie o 10 rokov a ja som od neho mladsia o 10 rokov. Vsetky jeho ex boli uspesne, mali karieru, peniaze a boli rozvedene. Ja s cerstvo skoncenou skolou - nadstavbou - viete si predstavit ten rozdiel). Tak som zacala byt ako manzelka - jeho predstava - dobre ranajky, dobry obed, dobra vecera, ozehlene kosele, v byte poriadok a este jeho velka predstava, aby som si hladala pracu. Na tom nebolo nic zle, len som bola ochudobnena o internet, takze hladanie prace mi zaberalo dost casu vecnym pobehovanim po uradoch prace, firmach a pod. Casom sa zo mna zacala stavat neuroticka, ujacana a zanedbana zenska (to som mala len 23 rokov!!). Postupne sme zacali rozmyslat nad babenom, nakoniec sa podarilo, prve tri mesiace okey, lenze ouha! Z opat mileho sa stal opat divny chlap. Prestal chciet sex (vraj aby neublizil malemu), zacal byt velmi cudny, vzdalovali sme sa od seba na mile daleko. V poslednom trimestri sme nasli tento dom, prestahovali sme sa, manzel dostal este lepsiu pracu a ja som vybalovala, zariadovala detsku, drhla cely dom, behala po uradoch a pripravovala sa na porod. Som povodne zdravotna sestra a na porod som sa strasne tesila. Ked prisiel den D, odviezol ma v noci do porodnice, celych 12 hodin si to tam odtrpel so mnou (co ma velmi potesilo, vtedy som ho fakt potrebovala) a ked sa maly narodil sekciou, pomuckal sa s nim a siel do prace (!!!) a mojej rodine len sucho oznamil, ze mame syna 
. Z prace ho poslali domov, samozrejme. Na navsteve bol pocas 6 dni asi 3x, lebo je vraj velmi vytazeny pracovne( robi v blave a ja som v blave rodila..). No dobre, povedala som si. Prisla som z porodnice domov, naivne som si myslela, ze ma bude cakat kytica alebo aspon maly kvietok ako "Dakujem", ale cakal ma len bordel, kopa neoprateho pradla..proste klasika, chlap sam doma. A cakalo ma dost mesiacov, kedy po mne vyzadoval, aby som robila vsetko ja. Brrr. Nervozna, odporna zenska. Vrcala som, mala som depky, bolo mi strasne! Jedine co robil - kupal maleho, ale aj pri tom som mu asistovala...lebo som musela. Ked mal maly asi rok, tak zacal byt totalne cudny moj muz. Pri sexe som mala pocit, ze je niekde inde myslou, po veceroch si smskoval - vraj kolega (nikdy predtym to nerobil). Pytala som sa, kde je problem, co sa deje, nech mi povie, vyriesime to... ale kdeze! Vraj som paranoidna a pod. A potom, po par mesiacoch rano zaspal do prace...siel do sprchy a pipla smska (mali sme rovnake telefony). Tak som sa rozospata naciahla po telefon (myslela som, ze pipol ten moj) a vzala som jeho..otvorim spravu a: "dobre ranko, milacik" (bezne by o takom case uz bol na ceste do prace). Nejako som to predychala s tym, ze sa o tom porozpravame, ked sa vrati. Cez den mi to nedalo, pozerala som pokec, prihlasenia a pod. Kedze dovtedy sme namali tajnosti, mali sme hesla k mailom (jak su ti chlapi "mudri" xixi), tak som si citala..skoro ma slak trafil. Na pokeci si pisal s nejakou babou, od ktorej chcel radu - ze sa zalubil do kolegyne, ale ze ma doma zenu a decko, ze pri sexe so zenom mysli na nu, ze nevie, co dalej, lebo aj kolegyna ma rodinu... lapala som po dychu. Pol roka ma klamal, aj ked vedel, ze nieco tusim, pol roka sa mi vysmieval, ze som paranoidna! Vecer bola nasa debata dost temperamentna. Poslala som ho prec. a viete co sa stalo? on neodisiel... sluboval, ze to uz neurobi.. a ja som mu verila. Po case zacali chodit zase smsky, zase vysedaval na pokeci cele hodiny, ked som bola v praci. Tentokrat to zase nedomyslel. Cistila som si internetove subory a tam som na to prisla... zase kecal s nejakou, tiez ze je free, rozvedeny, chce to a ono, dokonca miesto, datum a cas stretnutia a v tom case bol na sluzobke! A ja sprosta som mu zase "odpustila". Sme spolu, ale ja uz nic necitim. Nemam chut na sex s nim teda som v stadiu, ze nemam chut na sex vobec. Sme manzelia, ale zijeme spolu len tak. Bavime sa, ale s laskou to uz nema nic spolocne. Nemame sa uz pomaly o com bavit. Lezie mi na nervy. A zrejme aj ja jemu. Naposledy mi hovoril, ze mam so sebou nieco robit. Ze som pribrala. Jeziiis ( a co sa tyka kvetov, o ktorych ste sa bavili ... mne ich ten moj nenosi vobec. Co sa zmenilo? mam skvelu pracu, poziciu, o ktorej sa moze snivat inym babam, zarabam slusne, znova sa o seba staram- ved mam len 27. Ale citim sa vybita, bez iskry, bez zivota. A mam pocit, ze po tych piatich rokoch som zostarla o 20 rokov. Lenze nedokazem ho poslat prec. Alebo lepsie povedane, dokazem, len on je tu. Stale zostava. Teraz siel s malym na vikend k svokre, 200 km od domu. Paradny vikend..ticho v dome, klud, ziadny bordel, ziadne oblecenie na stolickach a kde ja viem este. Ziadne otazky Preco? Kde ssi mi dala..? Kde mam..? a ziadne vety typu: Musime? Mne sa nechce. Chod sama. To si nemozeme dovolit. Aku budes mat vyplatu? Kedy budes mat vyplatu?.
Rozhodla som sa, ze sa porozpravame. Maly ide k dedovi nocovat. Budeme mat kopec casu sa porozpravat. Zacala som chudnut, podavam si prhlasku na VS. Viem, ze by som to zvladla aj bez neho. Drzte mi palce. Strasne mi drzte palce.
Ahoj deva, ťažký príbeh. Škoda ťa pre takého egoistu, nezaslúži si ťa a ani sa nezmení. Držím palce aby si sa rozhodla správne ako naložíš so svojim životom.
Zlato moje, je to len a len v Tvojich rukach. Ale byt na Tvojom mieste, nevaham, hoci je to naozaj tazke. A ked je preco, je dobre bojovat (vid moj prispevok - hlupa SMS - podobny pribeh ako Tvoj, ale s inym koncom - aspon zatial:-/ ) Ale v Tvojom pripade to nevidim velmi ruzovo. Kazdopadne drzim palce, aby si sa rozhodla spravne a hlavne aby si svoje rozhodnutie vedela dotiahnut do konca a neolutovala si ho.
Pekny den:-}
ahoj unbelami, nehnevaj sa za úprimnosť, ale ty snád ani chlap nemôžeš byť...si vtipný, veselý, máš rozumné odpovede, skvelé nápady, vieš potešiť ženskú(moju) dušičku, nefiltruješ (teraz ani neviem, či sa mám tešiť...ale čo už, nemôže ma chcieť každý, že... )....poprosím ťa, skús ostať taký aký si a ostan tu ešte pár rôčkov, nech sa mám na čo tešť...
Yayuska, to co vidis, vobec nie som ja. Je to len elektronicka podoba mna. V realite som aj sebecky(prideme domov a Kuschel sa stara o Helenku a ja jem), jesitny(juj keby si to videla, sam to citim, hlavne ked po 3mesiacoch nieco Kooonecne spravim a potom ma chvalte aspon 3× ), hluchy(ked robim nieco, nepocujem ine), pacia sa mi ine zeny(nastastie pre tuto uchylku ma moja zena pochopenie, ale jej sa cudujem, ze sa jej chlapy lubia, to ja by som nezvladol ), som nervoznejsi ako pred casom(v tom ma prsty nasa Helu) a vela krat mi ludia nerozumeju, lebo moje vtipy su az za horizontom.
Tak vidis, nie je vsetko zlato co sa blysti.
Si zlatý!!! A nevymenila by som Ťa! Mám Ťa rada aj s Tvojimi chybami.
Lu
vdaka baby, je to tazke a bude to nieco nove -rozist sa, ale mam sa takto stresovat cely zivot? moje predstavy su ine a som schopna veci dotiahnut do konca. viem aj to, ze muzi su fakt z marsu, ale co je vela, to je vela.
neviem, ako to budem riesit v sebe, lebo je to pre mna uplne nove a ine (urcite ine ako rozchod s frajerom v 17.), ale dufam, ze to vsetko zle mi bude na nieco dobre... zase budem mat o zivotnu skusenost viac. Od zivota som dostala uz vela kopancov, ale tento je najneprijemnejsi a vstky tie ostatne su ako cajovy odvar.
Mna to samu stve. Ale uz som bola pridlho "za blbu"...
Ahoj pastuska,chapem ta a viem co prezivas.Presne takto som sa citila aj ja.Najhorsie je ak svojmu muzovi uveris,ze si taka ako ta on vidi a vies preco ta tak vidi?Lebo to potrebuje ako aliby,ospravedlnenie za to co robi.Nechce ta vidiet aka skutocne si,lebo on je v podstate HLADATEL...nespokojny jedinec,ktory nevie co vlastne chce.Ani s tebou,ale ani bez teba.Poviem ti uprimne ,ze vzdy si budem viac vazit chlapa,ktory pride a povie Vies co?zalubil som sa odchadzam..proste stalo sa..ako takeho,ktory tych vztahov bude mat 500 bude to tajit a ked sa to prevali tak to bud zaprie,alebo bude lutovat a prosit!!!!Su to nevyrovnane osobnosti a svoje slabosti schovavaju zato aky su neodolatelny ako keby to bolo neviem ake tazke niekoho zbalit!!!Raz som citala jeden clanok,ze kedy muz vlastne dospieva."Ked vnima zenu vedla seba ako seberovnu z rovnakymi pravami aj povinostami"Z toho vypliva,ze niektory muzi sa dospelosti nedoziju! Ziadna z nas nechce muza nalinkovaneho presne ako pise unbelami aj on ma svoje vrtochy a nalady ako kazdy z nas,ale vidno,ze si svoju manzelku vazi a kedze je na tejto stranke tak isto chce pochopit zensku dusicku.Aj ja by som chcela pochopit muzov preto sa snazim vnimat a pocuvat, zbieram informacie a ukladam si to ako puzle .Lebo nic nije krajsie ako sulad dvoch ludi.
A ty Pastuska zi tak ako citis nechaj ho nech sa zo svojim problemom popasuje sam.Ty ries sama seba pocuvaj vnutorny hlas a riad sa podla neho a hlavne pis som zvedava ako sa to bude vsetko vyvijat..pa
Pastuska1 držím palce, si schopné žieňa, urob si podrobnú rekapituláciu všetkých pre a proti a niečo urob. Buď krok k záchrane vašeho vzťahu, alebo krok ku svojmu vlastnému šťastnému životu. Musíš si to ale pozorne premyslieť a správne sa rozhodnúť. Potom už iba ísť za tým. Veľmi ti držím palce.
unbelami,asi máš zasa pravdu, boooože ako zle sa to píše chlapovi..proste takto, predpokladám, že aj môj muž je chápajúci, milý, pozorný, vtipný a skvelý chlap, ked komunikuje s inou ženou....o to ma to bolí viac, maj sa unbelami, maj sa
tak, tak, aj môj
Lu
ano, to som si vsimla aj u mojho..k inym zenam je mily, galantny a neviem aky poloboh, ale ku mne..nic, nula, nic. Chcela som sa v nedelu s nim rozpravat..je unaveny, jemu toto a tamto..proste zase ziadna debata. teraz je sluzobne na vychode..volal mi..bla bla a potom ze mu chybame aj s malym..lenze ja som to tak necitila. mne nechyba.
A ano, je hladatel. stale bude hladat bohynu a nikdy ju nenajde. proste je taky, stale hlada dokonalost, pricom si mysli, ze on sam je dokonaly vo vsetkom, co robi..lenze nie je, tak ako mi vsetci a ani za svet si nepripusti, ze aj on robi chyby, ze aj jeho nazory a myslienky na niektore veci proste nie su fajn. mam pocit z neho, ze je umely... ze vsetko co povie ma z nejakej ucebnice "ako by to malo byt"... nehovorim, je sikovny v mnoho smeroch, eln strasne lenivy. A vo vsetkom vidi problem..dokonca aj vtedy, ked ho pochvalim..aj v tom je problem. Napriklad nasa debata: ... tatino, si sikovny, mas uzasne predpoklady urobit este skvelu karieru..." a tatino odpovie: "....stale sa do mna navazas, pozri sa na seba, preco neurobis nieco ty, ja nemam ziadne schopnosti, nikto ma nikde nevezme, bla bla..." A je to dokola to iste..ma sice fajn pracu, ale zmenilo sa vedenie a odvtedy ziadny progres a pod. ... viem, ze je schopny dosiahnut viac, ze inde by mal sancu.. on nechce..radsej bude frflat na svoju pracu, ale bude ju aj obhajovat... jezis, ako male decko. mam pocit, ze by najradsej nerobil nic a najradsej keby okolo neho kazdy skakal... tak to bolo vzdy..aj s jeho ex- vzdy to boli oni, ktore zaplatili dovolenku, vzdy oni boli tie, ktore nieco dokazali, vzdy oni mali peniaze a on sa len viezol. My sme zacinali od nuly, resp. z minusu, este stale ho mame a to je ten problem... riesime skutocny zivot, kde musime byt obaja aktivni a to mu asi nevonia..skutocny zivot..nebol na to pripraveny a skoda, ze v jeho veku fakt nebol..brali sme sa, ked mal 32 rokov....
Pastuska, tak toto mi pripomenulo vcerajsok, cely den som sa tesila, ako fajn, ze sa nehadame (vacsiu cast dna bol v robote) a vecer opravil malemu rebrik na postielke. Tak som ho chcela pochvalit: "vidis, aky si sikovny" a to som nemala, lebo sa rozputala velka hadka. Nenecham si predsa nahovorit, ze to nie je pochvala, ale vycitka odo mna... ako mam dosiahnut, aby pocul naozaj to, co hovorim?
Pastuska..musim sa zas opakovat naozaj mam pocit ako by sme kazda boli vydata za jedneho a toho isteho chlapa:-/ ..nastastie som mala moznost spoznat aj iny tip je to uplne o niecom inom.Mozno si poviete na zaciatku je to vzdy pekne,ale ked tak spatne uvazujem u mna to na zaciatku bolo take iste ako na konci,len neviem z akych dovodov mi to nevadilo ja som to prijala a nic s tym nerobila.Plynula som zivotom a naivne verila,ze to tak ma byt....az..... sa stalo co sa stalo....Ja som to prijala ako sancu zacat odznova proste myslim si ze niekto tam hore ma ma rad))))....TAKZE TREBA VERIT,ZE RAZ BUDE DOBRE....
vieš, že v to verím...vždy v niečo verím....že po búrke vyjde slnko....že všetko zlé je na niečo dobré....že keby nebolo zle, nevážili by sme si to dobré.....verím, veľmi verím, že božie mlyny....je to všetko fakt o komunikácii.....možno teraz napíšem niečo, čo sa vám nebude páčiť, ale veľmi sa mi to páčilo a myslím, že to má niečo do seba, aspon ja som sa vtom našla: "chlap v lietadle zavolá na letušku: rybička, dones mi prosím kávu...., letuška odíde za záves a rozmýšľa, povedal mi rybička, ale ryba je aj kapor, kapor má zuby a môže uhryznúť, ale to môže aj pes, pes je aj suka a suka rada jeb..., takže mi vlastne povedal, že som kurva...!!!??
a teraz z druhej strany: "muž a žena spolu v byte, žena kráča po izbe a potkne sa...muž hned zareaguje, zlatko, čo sa ti stalo, bolí ťa to, je ti niečo, pofúkam ti...? a pomilujú sa....po vášnivom sexe žena vysmädne a idúc si po pohár vody sa potkne, nato muž zareaguje:čo robiš, pi....jedna šmatlavá...."
z toho vyplýva, že muži sú z marsu a ženy s venuše, že proste komunikácia niekedy fakt šialene zlyháva na tom, že žena počuje niečo úplne iné, než povie muž....on fakt ked povedal, že rybička, myslel rybičku a pre chlapa budeš bohyna jedine vtedy, ked sa potkneš pred sexom, zásadne pred...!!!!sú dni, ked nerozumiem ani sama sebe, ked mi každý vadí, ked vadím sama sebe, ked mi niekto niečo povie a ja zavrčím ako divý pes dingo, ale mám dni, ked mi je fakt všetko jedno a aj na takú istú poznámku ako predtým nemyknem ani brvou...o tom to je, že aj muži aj ženy majú tieto dni, a ked sa náhodou nezladia, výsledok ste už opísali....ale veľakrát je to o tom, pastuška a katarínka, že chlap si lieči komlexy na vás pochvalu počuje niečo ako, no konečne si niečo poriadne urobil, ked on sa cíti, že všetko vie, všade bol a všetko počul.....na druhej strane, ked ho nepochváliš, tak si ho nevážiš, nevážiš si jeho robotu....mne z toho všetkého vyplýva jeden záver...každý máme svoje dni, aj ženy, aj chlapi, ale napriek tomu, pokiaľ celá komunikácia zlyháva na bežných veciach a v pravidelných intervaloch, vtedy si myslím, že tí dvaja sa proste nenašli....prepáčte všetci, za tie vulgárne slová, prepáčte všetci, za tie pocity.....sama mám problém komunikovať, sama mám problém so vzťahovačnosťou, prekrúcam čo počujem, nerozumiem, trápim sa....stále rozmýšľam, ako to zlepšiť, ako sa už netrápiť a toto je výsledok, pa
Trefné a za 100 bodov ...tie príklady komunikácie...nemôžem sa prestať smiať...také je to krásne zo života... a súhlasím s Tebou, že každý z nás má svoje dni a občas, keď by sme sa aj chceli "rozkrájať", aby sme niekomu ulahodili, tak to proste nejde, to isté platí samozrejme aj naopak o nás...a niekedy sme v kľude aj pri veciach a situáciách, ktoré nás zvyčajne vytočia až do vývrtky...občas pomôže už len to , že si to sami priznáme a uvedomíme
súhlasim s tebou yaya a ani nevieš ako veľmi ti rozumiem.
Yaya, Ty Ty Ty 
nepouzivaj skarede slova. Osobne sa mi to nepaci. Peknej zene take myslienky a ani slova neslusia.
Co sa tyka vyslovenych slov a ich rekostrukcia v muzskom alebo zenskom mozgu, to je znama a uz preberana tema.
Sme ini . Raz som bol na jednom biznis skoleni a tam som sa dozvedel, ze zakaznik ma v sebe nevhodne slova, ktore mozu blokovat. Mozno ich ma manzel viac, len treba pozorovat ktore . Potom sa im radsej vyhnut.
Este ste tu spomenuli, ze po oprave postele a naslednej pochvale prisla hadka. OK, nastartovala(ja si teraz nespominam, kto to pisal...nebudem to hladat) si ho. Zacal skakat a co si spravila? prilozila este polienko, lebo si si chcela zastat svoj nazor. Co keby si len tak v klude povedala: Lubim Ta!
yaya, tvoj príspevok ma nesmierne pobavil a strašne dobre sa to celé čítalo aj s tými vulgarizmami
čo tým chcel básnik poveddať?
r.r.
Basnik, tym chcel vyjadrit pozitivny vztah ku vode, ktora za vcas rana sa objavy a s prvymi lucami slnka strati sa. Len sa chcel trochu skontaktovat s mediom, ktore je tak daleko. :-}
ahoj yaya je to ťažké ale velmi dôležité je že si uvedomuješ že tie nedostatky máš aj ty. Nie je dôležité sudit iného ale vediet sa pozriet na seba (ako si napísala že aj ty si niekedy nesvoja a nerozumieš si). Hlavné je že o tom vieš a uznáš si to. Na zlu náladu mame niekedy nárok každý ale velmi záleži či si ochotná si to priznať že aj ty nie si vždy len usmiata a robiť s tým niečo a ako píšeš snažíš sa. Tak držím palce každá snaha prináša výsledky len vydrž a zlepšuj. Aj ked v podstate nie je čo si super . Hlavne myslieť o sebe len v dobrom pekný den babenky
:-} Myslím, že si to napísala výstižne Yayuška, máš bod Naviažem na tvoje posledné vety. No...a keď toto všetko vieme, ako ďalej? Ako neskĺznuť aj v nových vzťahoch do tých istých chýb. Musí prebehnúť akási vnútorná očista. To je ale vo vnútri nás žien. Ako daniela hovorí, sebavedomie, vyrovnanosť a pokoj. Veriť si, že si zaslúžime to dobré....potom si už nezaložíme ružové okuliare a vopred sa budeme vedieť na muža pozrieť triezvo. Nieje umenie trápiť sa a hnevať na nich, lebo sú iní, my musíme v sebe nájsť tú správnu múdrosť, aby sme ich milovali pretože sú iní a akosi nás dopĺňajú. Len si naozaj treba správne a s citom vybrať. Poznám viac dievčat, ktoré utiekli skoro spred oltára, tuším aj naša Kuschelka, a teraz sú šťastné. Možno tie z nás, ktorým to vo vzťahu neklape, sme mali určitú predstavu, ale tú sme napasovali na človeka. Má to byť ale asi inak. Rozhodnúť sa pre muža vtedy, ak naozaj spĺňa tú predstavu v našom vnútri. Sme trochu slepé a hluché, keď ide o lásku a idealizujeme si toho, koho chceme. V zamilovanosti nevidíme, aký v skutočnopsti človek je. Potom sa hneváme, ak je to inak. Je to v podstate náš chybný krok, ale jednoduchšie je viniť za to ich. Existujú iba dve riešenia. Zmieriť sa s tým, aký náš mužík je, a ľúbiť ho práve takého aký je, o tom je láska.....alebo.....odísť a skončiť to skôr ako sa utrápite navzájom. Hnev a smútkovanie nič nerieši, ani výčitky voči nemu, alebo sebe. Vziať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk. Tak to aj je. Všetko vo svojom živote si vytvárame samé, všetky situácie, všetky zážitky a aj každý vzťah. Vždy to záleží len a len od nás. Ako sa vraví...Každý je strojcom svojho šťastia. Ja verím, že je to tak. To čomu v živote každý verí, sa stane jeho skutočnosťou. Preto, nehnevajme sa na naše polovičky, ale poučme sa z chýb a urobme niečo. Nejaký krok, podľa toho, čo nám našepká srdce. Len nesmieme ostať uväznené vo svojich vlastných smútkoch a ublíženiach a nikdy sa nepostaviť do role obete. My sme si vybrali a malo to určite zmysel. Možno nás život chcel niečo naučiť. Prostredníctvom muža, sa máme zmeniť my, nie on. On to nespraví, ak nebude sám chcieť, lebo on je zodpovedný zase za svoj život. Tak nadýchnime sa odvahy pozrieť na svoje vzťahy triezvymi očami. Čo nám tým chce život našepkať, čo sa máme naučiť, v čom sa zmeniť....a podľa toho konajme. Veľa šťastia a usmejme sa, veď život je taký krásny a taký krátky na to, aby sme ho preplakali...:-} :-} :-}
Drahuska. Videla si film nevesta na uteku? Vies Richard ju tam nahanal a ona frnk . Tak u nas to nebolo. Kuschelka povedala ano, pocul som . Mozno niekde v myslienkach pochybovala, ale k tomu by sa mala vyjadrit ona...
:-} Ja som len kdesi čítala, ked v nejakom príspevku písala že sa "skoro vydala" za ineho, ale že to dobre dopadlo, lebo má Teba, a že je veeeeeľmi šťastná...alebo som to poplietla? Neviem teda, ak ano tak sa nehnevajte . Hlavné je, že ste sa našli a "ľúbite sa ako kone". Dobre teda spravila, že si ťa zavesila na krk, že? Dobre sa aj tebe visí, nie? Stále sa ľúbte.
Jasne, ze sa dobre visi. Mame to podelene, parne visi ona a neparne ja .
(šeptom)psss Drahuska. Asi vies viac ako ja o tom skoro vydaji
....šak som niečo povedala? ja nič.... Lubte sa ďalej...a nezabudnite na Helušku....
P.S. našla som to. Oprava: ...ktorého si chvalabohu nezobrala...tak sa nehnevajte.... pekne tam písala o tom, ako treba udržovať manželstvo, ako záhradku a ako si po práci na chvíľku sadnúť a porozprávať sa, aby sa dvaja naladili na rovnakú vlnovú dľžku. Vidíš, preklep, aspom som si oživila tú peknú vetu. Ahoj.
NO TEDAAAAAAAAAA BABYYYYYYYY JA SOM NA VAS TAKAAAAAAAAAA PYSNAAAAA!!
tak toto boli najkrajsie slova co som kedy citala YAYA a DRAHUSKA...normalne si to musim precitat este raz....az mi z toho dosli myslienky ......................
Lu
je to krasne citanie, ale zase je to o nas..my musime rozmyslat, my musime riesit veci, lebo on sa nezmeni..preco by sme sa mali menit my? ak to skutocne nefunguje na malickostiach, tak si ti dvaja skutocne "nesadli"... Uz nemam dovod sa menit .. lebo to plynie zo situacie, lebo moj muz zase chce, aby som bola niekto iny... robila som to skoro 5 rokov, 5 rokov som ho milovala a dala by som mu prve posledne, aby bol spokojny. Sama som vyrastala v uplnej rodine, v rodine, kde sa nasi aj po 30 rokochvodia za ruky a tiez boli problemy..ale zvladli to - SPOLU. Lenze, ak ty chces nieco zvladat s niekym a ten niekto nechce a podsuva ti argumenty, z ktorych ta ide roztrhnut, chces plakat, kricat..tak to je uz silne kafe. Tam fakt konci romantika. ja som napriklad az morbidne realisticka a ako som vcera povedala manzelovi: ".... Ja som to riesit chcela, aj som to riesila, chcela som zabudnut, ale chcela som aj pochopit preco a potom tuto kapitolu zamknut..." Lenze on neurobil nic. Nic. Nic. Neurobil ziadny krok k nejakemu rieseniu. Bol ticho a myslel si, ze sa to vyriesi samo. Preto uz nemam naladu, nebavi ma tento vztah, ubija ma to. Aj ja chcem zit. Aj ja si chcem obcas vylozit nohy a povedat niekomu, aby mi urobil trbars veceru... ale otroka a vsetky mozne pracovne pozicie v domacnosti uz odmietam robit...kazdy vztah je individi, v kazdom sa pomaly riesi to iste, ale v skutocnosti je dovod vzdy iny..netreba to zovseobecnovat....
ach pastuska koko pravdy je v tvojich slovách.....
Lu
toto bola ironia alebo konstatovanie?
Mila pastuska samozrejme,ze je to o nas...ale nieje to o prisposobovani..to by nebolo dobre aby si sa prisposobovala,ale ako pisu baby treba si vediet vybrat....to je asi ten najvacsi problem ...ako pise drahuska ze mozno to stoji zato aj ujst spred oltara ak citis,ze nieje vsetko v poriadku...ak si precitas vsetky nase clanky..(ozaj zaujmave poznatky)zistis,ze vacsnina z nas chce riesit svoj problem..nie problem polovicky..aj ty sama pises co citis my nevieme ako to vidi tvoj manzel precitali sme si len tvoje myslienky..podotykam MYSLIENKY!!!...pretoze zatial nic neriesis mas problem,ktory ta tazi chcela by si nieco urobit a nevies kde a ako zacat...co myslis,ze ta priviedlo na tuto stranku?..asi to co aj nas.....Vies kolko slov,myslienok a skutkov som tu nasla ja?naozaj ma zaujali..ja osobne som uz na ceste... myslienky som zacala realizovat..je to tazka cesta ale je MOJA a som rada,ze mam na nej stanice kde mozem odychovat a nacerpavat energiu a jednou z tych stanic je aj nanicmama (KAMILKA DIIK)....Tak pastuska a vsetky ostatne prajem vam na vasej ceste vela,vela zastavok na odych a nacerpanie energie....
Lu
keby si spoznala mojho manzela, tak by si si myslela, aky je on uzasny a co ja pisem za hovadiny..po case by si zistila, ze je to len jeho maska.
Co sa tyka nasej situacie, manzel myslienky nema. pretoze mu vyhovuje, ked sa okolo neho beha a naco by sa vyjadroval, ked jemu je fajn a vsetko ma "na haku"...
Prisposobujeme sa kazda, lebo kazda chce byt fajn manzelka, milenka, matka a potom nam z toho zacne sibat, lebo zistime, ze to nie je to, co chceme.
Aj ja som to zistila, chcem zacat od zaciatku, ale aj na to treba cas. Tiez si potrebujem sama v sebe utriedit myslienky a hlavne ako bude dalej. lebo dalej bude bez NEHO.
Pastuska ,ved aj ja som mala doma pana dokonaleho...tiez momentalne chodi a kazdemu rozprava,ze sa rozvadzame lebo ja mam frajera!!!!Nechce pochopit,ze nik treti s tym nema nic spolocne,ze to bolo len o nom a o mne..Nevravim,ze je zly ma aj svoje dobre vlastnosti len nieje pre mna.Lebo to bolo o tom prisposobovani..ale len o mojom!!!!!Ano vsetko ma svoj cas proste musi prist ta spravna doba.Moja nastastie uz prisla..ale trvalo to 20 rokov... nebanujem proste som to tak chcela ale ako pises nebola ta spravna doba hlavne som si neverila tak som pre istotu nic nevidela,nic nepocula...Ja viem ja som teraz mudra...ale chapem ta viem kde stojis...a drzim ti palce...
som si zmenila nick..mala zmena, ale potesi
ano, pri vcerajsej debate ma manzel atakoval recami typu: ty mas niekoho ineho, urcite je v tom niekto iny, a pod. ..no co mam na to povedat? Budem uprimna, nie je v tom nikto iny, ale bola by som rada, keby bol, o koho by som sa mohla opriet....
Nedalo sa mu vysvetlit, ze tento problem je nas dvoch problem a ze to nie je kvoli niekomu inemu.
ale zase to bol argument, lebo nevedel, kam z konopi.
Aj ja niekoho potrebujem k zivotu a nevylucujem, ze niekoho stretnem v buducnosti. a zelam aj manzelovi, nech si najde "tu spravnu". Podla mna je to normalne. A musi to byt uzasna ulava, ked mas vedla seba niekoho, s kym si fakt rozumies a je to ine, pokojne a fajn.
A co na to deti? Tvoje su uz velke, ale neviem, ako s nasim malym. Vidi, ze sa nieco deje, aj sa pyta, ze co..ale hladam slova, ako by som mu to normalne vysvetlila. Urcite nemudem manzela ociernovat. Len sa bojim, ze manzel bude ociernovat mna, pretoze ma take tendencie. je mi jedno, co si povedia ludia - cudzi, ale na malom mi zalezi.
Pastuska ci blabla)))))) to je vlastne jedno...Prajem ti aby si aj ty stretla toho "praveho" t.j. niekoho pri kom by si sa citila sama sebou s kym by si mohla riesit vsetky problemi pretoze ked sa problem rozdeli tak je o to jednoduchsi...ale ak mas riesit vsetko sama a niekto sa bude len prizerat a komandovat tak je to len a len o jeho ubohosti a neschopnosti, ktoru vie samozrejme dobre maskovat osocovanim a ponizovanim druheho. kdesi som citala,ze je blbost umelo udrziavat manzelstvo koli detom ale inac sa to pise a inac sa to kona...ja sama neviem co by som tu pisla napr.pred desiatimi rokmi... Pamatam si rozne situacie a poviem uprimne mala som aj cierne myslienky..ale nastastie som nic nevyviedla.......kazda milujeme svoje deti... ale budu tie deti stastne ked budu vidiet teba nestastnu??????Moja dcera je uz sice velka ale aj tak to nema jednoduche.Uz nieje dieta,ale nieje este dospela.Ma rada aj svojho otca aj ked ju momantalne citovo vydiera.Ona to chape ze je zufaly.Vie,ze my dvaja nemozme byt spolu,ale nevie si predstavit,ze musi odist zo svojej izbicky vzdat sa niektorych zvykov..aj pre nu je to tazke..ale raz to skonci a vsetci si zvykneme.Najhorsie je zacat..najst v sebe to odhodlanie...A ci to zacnes teraz,alebo za 10 rokov tak to bude stale rovnake..len musis vediet co chces....
potrebujem tu len pofúkať svoje ubolené srdiečko a napísať niečo o tých chatových neverách aj môjho muža, o tých reálnych kamarátkach aj môjho muža, o jeho reálnej milenke toho môjho muža....neviem kde som doteraz urobila chybu....porodila som nám dve deti, varím, preriem, starám sa, vyštudovala vysokú školu, zarábam, starám sa o seba.....obliekam...vraj neodolateľne a veľmi mlado vyzerám(komentár a zvádzanie aj mnohých ženatých mužov..)...mám rada spoločnosť, žijem s mužovými rodičmi, mám rada mužových kamarátov...a predsa..prišla medzi nás ešte mladšia.....dodnes neviem prečo a na túto otázku dostávam rovnakú odoved....."ty za to nemôžeš....to nie je tvoja vina...", tak potom čia..čo robiť inak...ako sa viac nesklamať ako vôbec dalej veriť.....ako s tým žiť...????