Čo s ním?

Skôr mám pocit, že by si mala myslieť na jeho zdravie pri takejto váhe a povinne mu začať servirovať napriklad delenu stravu, je pestra, automaticky prinuti jest vela zeleniny, ak chce aj on pohnut so svojou vahou, lebo bez toho aby on chcel nieco pre seba urobit to nejde. Niekedy pohyb nestaci, treba upravit stravu, viac mensich porcii, vela ovocia hlavne doobeda, zeleniny, kvalitne bielkoviny, menej sacharidov, vylucit cukor...

Ale chapem, ze ta jeho "vystrelky" v obliekani rozculuju. Ja by som bola vytocena na temu, ze moze pochoriet v tej zime, ako z toho co si o tom myslia ini. Nemyslim si, zeby ta mal niekto hodnotit, ze sa nestaras o chlapa. Snad si uz mnohi vsimli, ze je dospely a ma vlastny rozum.
Aj ked rozmumiem aj tomu, ze ak si ty stihla kocka a partnear mas kus vystredneho s velkou nadvahou, ze ti nie je vsetko jedno.

Pomoze len vzájomne komunikovat, vela lasky, podpory ... zdravého varenia ...

vaha je o stravovani, nie o sporte, by som podotkla (a uz toboz nie kvoli zamestnaniu, to je vyhovorka. Co robi ochutnavaca Snickersiek do kelu?). Uprimne mozem povedat, ze mna by 140kg muz nepritahoval (vravim 140 kg tuku, 140kg v svalstve by bolo asi uz tiez na hrane). Hlavne by mi to vsak vadilo kvoli jeho zdraviu, to uz vyzera na morbidnu obezitu a tam je to casovana bomba (cukrovka, srdce atd atd). Je to od neho velmi sebecke a nezodpovedne, voci tebe aj voci detom.
Ze sa oblieka letne by mi nevadilo, s otuzovanim nemam problem. Asi tomu napomaha aj to, ze viacero mojich kolegov beha aj v snehu len v slapkach a kratkom tricku . To je naopak zdrave a do toho nemaju co cudzi ludia kecat. Pokial teda nechodi a nesmrdi ako bezdomovec

piškotka11, tvoj manžel má príšernú nadváhu Odhliadnuc od zdravotných problémov, ktoré mu hrozia, riskuje, že ťa stratí. Každý máme hranice inde, ale ja by som určite nemohla byť s tak obéznym človekom. Prepáč, že sa opýtam takú intímnu vec, ale dá sa s takým obrovským chlapom sexovať? Nemyslím teraz na príťažlivosť, ale či je to vôbec technicky možné... V tomto prípade je to síce ten najmenší problém, lebo infarkt je horšia vec, ale aj tak mi nedá sa to neopýtať.

Ach jaj, keby môj manžel riešil moju obrovsku nadváhu v časoch, keď bola najhoršia, tak by som sa cítila veľmi urazene a zle. A naviac, keby riešil aj šatník, tak teda by som sa fakt cítila blbo.
Stále chcem mať pocit, že ma chce pre niečo iné a nie pre to, koľko tuku obaľuje alebo neobaľuje moje telo.

Šatník sa dá čiastočne riešiť tým, že mu nakúpiš iný typ oblečenia. (Ja som napríklad jedno také tričko, ktoré bolo veľmi obľúbené, ale mne sa z nejakého dôvodu nepáčilo vyriešila tak, že som ho proste neoprala, furt som mala plnú pračku a nevošlo tam - ostávalo v koši :) )

A jeho stravovanie sa tiež dá čiastočne riešiť tým, že mu na cesty pripravíš stravu. Aby nebol odkázaný iba na to, čo ponúkajú pumpy. Ostatné je na ňom.

Ono je to tazke pre ludi s takou nadvahou pustit sa do chudnutia sami od seba, niekedy z nich ide pocit, ze im je to jedno, ze rezignovali. Ja si vsak myslim, ze nie, len si nevedia sami pomoct a dostavaju sa do zacarovaneho kruhu.

Pri tejto nadvahe je ozaj potrebne chudnut s odbornikom. Odporucam mrkni si zopar dielov http://www.youtube.com/watch?v=TocW3WrWpUE . Pozri si stranku chudnutie-ako.sk, pripadne kup manzelovi knihu Ako som schudol 30 kil od Mira Veseleho, ak je to reklama Kami pls, vymaz S chlapmi je to niekedy na dlhe lakte chce to hooodne trpezlivosti a tolerancie, najtahsie je zacat. Drzim palce

Hnevať sa na neho nepomôže. Ak mu chceš pomôcť zaplať mu odborné poradenstvo týkajúce sa výživy aj osobného trénera. Môžeš športovať aj s ním. Minulý týždeň bol v modrom z neba či ako sa to volá tiež takýto chlap, ktorý sa prejedol do obrovskej hmotnosti a pomáhali mu schudnúť. Keď ukazovali proces chudnutia, tak mi ho prišlo aj ľúto, je to veľmi náročné. Keby nemal oporu v rodine, nepodarilo by sa mu to. Pozri si to v archíve a uvidíš možno aj svojho muža v inom svetle. Oblečenie a chlapi to je kapitola sama o sebe aj u štíhlych. Myslím si, že pri takej nadváhe ako má, mu skutočne môže byť teplo aj na tie kraťasy. Toto by som až tak neriešila alebo riešila až potom, keby sa mu podarilo zhodiť.

Nechcem ho ospravedlnovať ALE...baby-čítali ste?jazdí na tiráku!tam o pravidelnej a vyváženej strave sa dá len snívať!nečudujem sa,že doma potom asi všetko"doháňa"..a to chce raz takú vôlu a chuť chudnúť ako keby sedel mozno v kancelárii apod.myslím že tam traba obojstrannú spoluprácu a hlavne trpezlivosť...Mám známu ktorá robila vedúcu v predajni..komplet cely den na nohách boli dni ked sa k normálnej strave dostala doma na ranajky a večeru ktoru potom statočne dojedala kadečím a váha nehorázna..ked ukázala doktorke čo zje cez den povedala že to je na podvíživu.. no to večerné dojedenie sa bol zabijak! oblečenie- keby som vám poslala foto našho spoluobčana 60r-asi 70kg na jar ako vyhupne slnko oblieka kraťasy a obuva žabky toto oblečenie vymení až ked napadne sneh..myslím že to nik nerieši-v podstate to máme ako meteo.znamenie..ON je už v kraťasoch bude teplo,ešte je v kraťasoch zima ešte len príde-pohodička!Sice ja mám teplé topánky a pri pohlade na neho sa mi postavia všetky chlpy ale aspon vyčarí úsmev...

piškotka 11... neviem, či Ti mám čo poradiť, dievčence už vyššie napísali rád dosť a vždy sa nájde zdrhel, ktorý sa "nedá-nechce" vyriešiť. Chápem ťa, že sa Ti už zunovalo žiť s chlapom, ktorý sa stavia "sebecky" ku Tvojím výhradám, kašle na zdravie=nadváha, kašle na Tvoj pohľad na módu...
Nuž, je dospelý a svojprávny, ťažko mu môžeš prikazovať do čoho sa navliecť /ruku na srdce, tiež by sa Ti nepáčilo, keby sa snažil v Tvojom obliekaní pretlačiť svojský vkus/, postoj k svojmu telu môže mať rapídne skreslený, ale ultimáta z Tvojej strany tiež nemajú veľký účinok. A ako píšeš , žijete si tak 10 rokov, takže mávnutím čarovného prútika ho nezmeníš.
Ale podľa mňa je to hlavne o komunikácii - netlačiť na neho, nevytýkať, nedávať ultimáta. Vyjadriť svoje pocity, ako sa bojíš o jeho zdravie, že o neho prídeš, že deti prídu o otca a vyriešiť to musí chcieť v prvom rade ON. Vyjadriť mu podporu, naplánovať si chudnutie s odborníkom, odmeniť ho za snahu, pochváliť... A čo sa týka oblečenia, neviem, či má zmysel "zlaďovať" celú rodinu /osobne nechávam na výber aj mojím deťom, čo chcú mať na sebe, dohováram len v prípade, ak ide o extrém/. Nechala by som ho ísť svojou cestou /nech si trebárs navlečie aj tepláky od číňana, keď sa v nich cíti dobre/, ale vysvetlila by som mu, že pokiaľ ma má kompromitovať / a to by som nezniesla tričko a šortky v mrazivom počasí/, tak so mnou nikam nepôjde /treba ústupok z jeho strany a aj z Tvojej/.

Rozhodne by som nezacala strasit chorobami s hroznou smrtou.Takmer za kazdou obezitou su emocionalne problemy. Sekera nad hlavou(ani po boku) mu nepomoze.ako sa oblieka je jeho vec a tu obezitu by s nim riesila cez terapeuta.

Ojoj, poznám.
Môj má 120 kg, lenže ten človek zje menej než ja, mäso nemusí vôbec, stačí mu prežívať na zelenine. Jeho vypustiť na záhradu, tak sa napasie, fakt. Stravuje sa lepšie ako ja. Kedysi som riešila, že aspoň na tých 90 by to mohol dať , ale keď som spoznala jeho rodinu (čo predtým nie), že všetci muži sú po rode presne ako on, tak som tak –nejak pochopila, že s tým nič nenarobím. On nieje huspeninový typ, je to hustý pevný človek, len veliký. Radil sa tu aj s mozolanim, však ako ináč, že upraviť stravu a on čo tam naupravuje, ke´d sa stravuje fakt zdravo a zdravo varí, múčne veci ani nejeme, kvôli mne, lebo z toho kvasím ja. Šatiť je to horšie ako živiť. Aramana pozná, ak čítaš. Nič nezozenieš a čo zoženieš a dovlečieš domov to malé.

Obliekanie je u neho to, čo u vás. V zime kraťasi a mikina. Aj sa ho ľudia pýtajú, čo chce nosiť v lete, len mávne rukou. Moja snaha za posledný mesiac natiahnúť ho do riflí, bolo, že roztrhal na zadku 3ks riflí, keď sadal do auta. Tento víkend som sa zdula patrične, že ešte jedny rifle, a natiahnem ho do elasťákov a je mi to fuk. Môj bazíruje na pohodlí tela, čiže kraťasov máme prenesmierne množstvo, za to gatí dlhých toho času rátam cca 2 ks. Bundu nosiť nechce.
Obliekanie u neho neriešim, je dospelý, čistý, dobre vyzerá aj tak, akurát na to doplatil tento január, sme išli s dcérou na zápis, samozrejme mínusová teplota, my bundy, kapucne, šály, severák dul, že sa o nás opieral, som sa ho po ceste pýtala, či mu nie je zima, že nie! Skončil s obojstranným zápalom pľúc a bolo poriešené. Do jari sa kvázi šanoval, uvidím čo táto zima. Včera som sa ho pýtala, čo bunda? Že netreba.

Ale spomenula som si na jedného kamionistu, čo nám priviezol na tiráku tehly na dom, mal čas, keď si metlou pucoval auto od bordelu všehodruhu, tak mi rozprával, že mal okolo 140 kilo, že nejedol celý deň, iba večer sa dobre najedol. A že manželku ma malinkú, tri deti. Aj mi ju opísal, no určite to musela byť sexykosť! Tak sa zbadal, začal pravidelne raňajkovať, obedovať a vynechávať večere a povedal, že zhodil 20 kg a že sa cíti vynikajúco. A tak mi dal ešte školenie pomedzi metlodance, že mám pravidelne raňajkovať!
Skús znovu rozhovor, tebe na ňom veľmi záleží, ale musí sám chcieť. Ale za rozumný rozhovor nič nedáš, priprav si argumenty dopredu, pekne, milo, slušne, veď ho máš rada, jasné, že ťa najprv pošle do hájazeleného aj neviemkde, ale určite začne uvažovať. Veď úplne taká praktická vec, keď sa takému kolosu niečo nedajbože stane, nemáš šancu mu pomáhať, opatriť, ani zdvihnúť – ani otočiť na posteli, proste s ním nepohneš. Viem podľa môjho, ten jeho zápal pľúc mi stačil, bo môj odmietol nemocnicu a doma kvázi v karanténe to je iný zaberák. Pomáhať pri prezliekaní, doprovod na wecko...alebo po operácii, napr. u nás kolena, keby na mňa zletel, tak je zo mňa placka.

Neviem baby, ja som zazila tu druhu stranu - mna neustale nutil moj manzel do chudnutia, vymyslal mi chudnuci plan, varil mi zdravo....a nekonecne mi to liezlo na nervy. Neviem ako to vplyva na vsetky z vas, ale ja akonahle som do niecoho tlacena, tak v hlave mi zasvieti velka kontrolka NIE. moze to dotycny so mnou mysliet tak dobre ako chce, mam voci tomu velky odpor a just NIE. mozno je to detinske, no priznajme si uprimne, kto ma rad ultimata? nikto.
schudla som, ked sa zacal zaoberat sam sebou, a nechal mi priestor. (nebolo to o tom,ze by som si neuvedomovala zdravotne dosledky, ci nechcela chudnut)

Ako sa to hovori? nemen ludi, zacni menit seba? staraj sa o seba, a nechaj inym priestor?

co sa tyka obliekania, tak to ja neriesim, hlavne z aspektu co si kto mysli.

Ja nemám nič mimoriadne ako odpoveď iba to že ťa chápem.
Pre mňa je takýto tlstý človek nejakou hrozbou, nechápem to, ale mám z nich určitý strach. Teda nie že by som bola celá preč z toho, ale týchto ľudí nevyhľadávam.
Tirákov máme aj v rodine a sú to 180/80 kg aj v 40 a potom 180 ale 140 kg a ten presne o tom lamentuje, že sedí za volantom a priberá, lebo nemá pohyb.
Pravda je iná, veľmi rád papa a to sa prejavuje.
Súhlasím s tým že je to o psychike, ale tiež viem jedno že ak niekto ma roztiahnutý žalúdok tak jednoducho žalúdok pýta jesť aj ked je úplne v pohode. Tučnota ak nejde o chorobu je vždy o stravovaní a teda aj o tom kto varí v domácnosti.
Za všetkými týmito obezitami je väčšinou veľa jedla a zajedanie pamlskami.

ten žalúdok sa ale musel najprv niečim, nejak "roztiahnuť" a to je práve tým prejedaním sa, alebo stratou kontroly nad jedením,v tom prípade je to kompulzívne jedenie, jedna z porúch príjmu potravy, ktorá ako všetky ostatné z tejto kategórie, má psychické pozadie. Ty nemusíš vedieť a zrejme ani nevieš o tom, čo ktorého človeka v hĺbke trápi, on môže vyzerať navonok úplne v pohode, dokonca šťastne, takže ty môžeš mať dojem, že on sa proste len tak prejedá, bez nejakej hlbšej príčiny, iba preto, lebo "žalúdok si pýta". Ale väčšinou to nie je žalúdok, kto si pýta. Netvrdím, že každý silnejší alebo aj obézny človek musí trpieť práve tým, čo tu popisujem, ale drvivá väčšina má v sebe nejaký problém, vedomý, alebo podvedomý a neverila by si, s čím všetkým, môžu poruchy príjmu potravy súvisieť.

nebudem zovšeobecňovať, ale ja by som svoje deti neprepchala, ani keby som chcela. Jedia len toľko, koľko potrebujú. Iste. Matka môže narušiť túto prirodzeú reguláciu tým, že trvá na tom, aby dieťa dojedlo všetko, čo má na tanieri, aby jedlo podľa jej predstáv - polievka, hlavné jedlo atď. aj napriek tomu, že dietko nemá chuť, alebo nemá potrebu toľko jesť. Prípadne sa v dome je za odmenu. Ak zješ všetko, dostaneš po obede ešte koláč. Katastrofa. A úplná pecka: nátlak, vyhrážanie sa trestom, ak neje, alebo nedoje. To sú veci..podľa mňa jeden z dôvodov rôznych porúch v súvislosti s jedením. Zaujímam sa o to už dlho a pozorujem, že sa x ľudí upokojuje jedlom, zvlášť ženy, je to postavené na emóciach, aj keď to ovplyvňuje celá rada vecí, ktoré spomínaš - výchova, možnosti - už sme tu skonštatovali viackrát, že chýba striedmosť, všetkého je príliš, nadbytok, do toho kopec stresu, počas ktorého sa človek cíti v ohrození, aj keď to nie je priame ohrozenie života, organizmus je napätý do krajnosti a priamym protipólom tohto stavu je uvoľnenie pri jedle. Je to prvý pôžitok, ktorý človek dostane keď sa nacucne na mamin prsník, preto sa jedenie spája s pocitom bezpečia, s teplom...je to ozaj dosť komplexné a sú terapeuti, ktorí sa venujú špeciálne tejto problematike. Jeden príklad z praxe psychoterapeuta: žena menom Betty bola obézna, jej otec zomrel na rakovinu, v poslednom štádiu bol veľmi vychudnutý, ona celé roky nedokázala zhodiť tie prebytočné kilá, dopracovali sa k tomu, že za jej problémom je strach z choroby, zo smrti (spomienka na zomierajúceho otca a asociácia chudosti s chorobou a smrťou), nebola si toho absolútne vedomá, počas terapie postupne zhodila čo mala. V rodine boli obézni, v tom mala zrejme prsty mama, zlé návyky, ale prečo táto Betty nevedela svoje kilá zhodiť, za tým už bol jej osobný emocionálny problém. Je to zložitejšie, než je bežná predstava...že proste neje, ale žerie a priberá, tak mu treba. Áno, v podstate je to tak..ale možno len potrebuje pomoc. A obézne rodinky to je tiež zaujímavá téma..ako mama prenáša svoje strachy na deti, hlavne na dcéry a ako upokojuje koláčikom, alebo čokoládkou...a vytvárajú sa asociácie jedna radosť.

K tomu emocionalnemu jedeniu nas este fantasticky masiruju reklamy, takmer v kazdej reklame na cokoladu je zena, bodaj by potom mnohe z nas nesiahli po,cokolade ked nas nieco trapi a dalsia oblubena masirovacka su reklamy na lupienky

prečítala som si komentáre, radu nemám mňa by len veľmi zaujímalo, prečo si ešte stále väčšina ľudí myslí, že ovocie a zelenina je odpoveď na všetko, hlavne na váhu človeka je tomu pár mesiacov čo choroba dala zas o sebe vedieť a ja som ostala mesiac na šťave z lisovanej zeleniny a ovocia, lisovala som všetko (zemiaky, cvikla, špenát, brokolica...), potom dva mesiace ku vylisovaným šťavám pridané len polievky a zemiakové kaše a za tie 3 mesiace dohromady ani gram váhy zo mňa dole nešiel

Dodám len že, ak sa robia kúry podobné Breusovej (ako popisuješ..cvikla, zemiak atď.), tá šťava sa pojedá v malých množstvách namiesto jedla, teda asi tri až päť krát denne, dokonca by sa to malo jesť lyžicou, prípadne po malých dúškoch, úplne pomaly. Najčastejší omyl pri "šťavičkovaní" je ten, že ľudia toho pijú veľa, zakaždým, keď cítia hlad, vypijú tak na litre šťavy denne. Ale aj tak ma prekvapuje, že si nedala dole ani gram. Niekde musí byť chyba. Lebo ak je človek len na zeleninových šťavách, a aj keby k tomu dali denne pohár ovocnej celý mesiac a nič iné nejedia, tak normálne idú dole nie gramy, ale kilá. Možno tie zemiakové kašičky... A prečo si všetci myslia, že zelenina je odpoveď na problémy s váhou..asi zrejme preto, že 99% ľudí stravujúcich sa na zelenine a bielkovinách chudne.