co s tym?

Lebo si to nezazili. Moja najjednoduchsia rada - nechaj mu raz malu na vikend a aj domacnost... a v nedelu sa prid pokochat, v akom bude stave (aj malinka, aj byt). Pochopi iste, mozno vsak rychlo zas zabudne

.... dobre si povedala, oni nechápu....lebo sú z Marsu a ženy z Venuše. A kým si porozumieme, ono to nejaký čas väčšinou trvá, ale nakoniec si porozumieme. Toto je výborný receptár, táto naničmama. Tak len sem tam nakukni, prečítaj a odreaguj sa. Tu ti zázrakom všetci rozumejú .... asi budú tiež z Venuše hi hi.... alebo niektorí aj z Marsu, ale určite už nejaký ten čas na Venuši strávili chlapci.A po niekoľkých chvíľach čítania sa ukľudníš, a potom sa staneš závislou .... a bude ti hne´d na svete lepšie .... však milé senzidámy naničmamy?
Pozdravuujem všetky senzi dámy naničmamy, ktoré pomáhajú .....

Ata,
ahoj, si na správnej adrese, určite tu nájdeš vždy dosť pochopenia a podpory. Odhadujem, že nejakých 97 - 98% dievčat bude s tebou bezvýhradne súhlasiť.
Ak sa chceš len posťažovať, máš pochopenie a podporu aj u mňa. ak s tým chceš aj niečo robiť, potom asi napíšem niečo iné...

Ako radí kaktus- nechať mu dieťa a domácnosť cez víkend na starosť a pochopí. -chlapovi môžeš takéto veci vysvetľovať do nemoty a nič nedosiahneš- to si musí zažiť na vlastnej koži- je to zážitkové učenie...Tomu môjmu akosi nešlo do hlavy že sa z milujúcej maminy dvoch po roku narodených chlapcov po nejakom čase stala "uvrieskaná fúria"...tiež bol maximálne pracovne vyťažený, ale čo už navysvetľujem... našla som si prácu a on bol odkázaný tráviť s nimi čas a pochopil to aké sú to občas nervičky, že to proste nie sú len zlaté detičky...(no ešte sa mi to aj rýmuje)

treba ho s malou nechať na jeden-dva dni, myslím že to kočky už aj písali. K tomu napisať na papier čo bežne stihaš ty (utreť prach, ožehliť, navariť, upratat....) možno by som porozmýšlala čo všetko ešte urobím, aby bolo toho tak akurát . Kým to nezažije na vlastnej koži nebude si vážiť tvoju prácu a to čo pre neho a dcerku robíš, lebo ved ty si len na materskej a to za almužnu Takže žiadny súcit aj keď rátam, že po tých dvoch dňoch budeš upratovať byt cca týžden, ale žiadne výhody . Náš tatino robí mimo republiky, ale keď je doma pracuje zarovno so mnou či vari, vešia, baví chalanov, niečo majstrujeme.... Keď vidí že ešte o 21,00 pobehujem po byte bežne sa pýta čo mi má pomôcť. A prácu ma takú kde robi od rana od 7,00 do večera do 19,00 a niekedy aj dlkšie. Tým chcem len napísať, že je to o ochote pomôcť a zapojiť sa a nie o práci a vyťaženosti. Musí vedieť čo všetko robíš lebo inak to nepochopí.

Asi budem odporná , ale robíš to čo je podľa mňa úplne normálne, v mamičkovskom svete bežné, skôr budeš asi psychicky rozladená lebo máš novú situáciu v živote, zodpovednosť za iného človiečika, ktorá ako keby nikdy nekončila . Ja vždy keď by ma drapla sebalútosť, aké to mám ťažké, tak si vždy spomeniem na ženy, ktoré zvládali život bez elektriky,plynových šporákov, splachovacích záchodov, pračiek, plných obchodov, a len tak mimichodom občas prebehlo zopár svetových vojen a to ešte zvládli aj hospodárstvo okolo domu.

No nemáme úžasný život

No mirka celkom svieži pohľad na problém, môže žene pomôcť nevidieť to tak "čierno", ale ja by som si dovolila dodať, že zrejme ati skôr ide o pocit uznania, nie až tak pomoci ako uznania zo strany manžela.Kedysi sa žilo síce ťažšie, ale sociálne kontakty boli silnejšie a maminy na "materskej" sa necítili celý deň samé...neviem... skôr to vnímam z toho pohľadu ako som to vnímala na materskej ja- zvládala som hravo všetko- dve deti narodené po roku, domácnosť úplne sama od rána do noci, maminkinu ťažkú chorobu a ďalšie problémy s bratom- ale len do istého obdobia. Potom mi strašne chýbali kontakty s ľuďmi s ktorými by som si rozumela, často som potom upadala do smútku že mi nikto nepomôže- manžel už vôbec nie, že ma nepochváli, že nevie oceniť čo ja robím- ale za tým všetkým bol vlastne smútok za normálnymi sociálnymi kontaktami, normálne cítiť, že fungujem medzi ľuďmi. Všetko sa to samo napravilo keď som sa zamestnala- aj práca v domácnosti začala opäť normálne chutiť...a ešte dodám, že to všetko opäť v pohode zvládam, aj keď vlastne opäť som na to všetko sama, ale ide to oveľa lepšie lebo už mi nechýbajú "spriaznené dušičky" ktorých mám teraz okolo seba dosť

Samozrejme, že sa posťažovať môžeš! Ba priam musíš, inak by ta skolilo!

Ale Mirka11 to napísala bravúrne. Tie sociálne kontakty boli fakt o inom: predstavte si, že dobehnete s kopou prádla k potoku. Ok, beriem, že tam strávili pol dňa, ale koľko ďalších žien okolo! Žiadna kaviareň a pokec pri poháriku vínka sa na toto hrabať nemohli! Apropo, hrabať! Aj k senám sa chodilo húfne, že?

Či sa mi len zacnelo! (akokeby som to zažila, hehehe!)

ja mam nato taky nazor,ze kedysi chlapi robili okolo domu drevo,uhlie,seno.......a zeny sa starali o domacnost, zahradku.....ale detom sa tak nevenovalo ako teraz myslim,ze moc prezivame svoje deti..pamatam si ako mamicky vodili deti uz pred 6 hodinou do jasliciek a potom utekali do roboty.teraz sme doma s nimi do 3 rokov a mozno aj viac a najradsej by sme za ne aj dychali... ale chovame s nich citlive stvorenia co budu mat vacsi problem presadit sa v zivote..netvrdim-konstatujem!! a chlapi????ozenili sa aby si zabezpecili vychovatelku a sluzku v jednom..si myslia,ze ked zarobia viac ako zena tak su majstri sveta a umyvanie riadu ci vysavanie ci ine domace prace pokladaju len a len za zensku zalezitost a ja sama nechapem preco??????ved aku inu starost by mohol mat chlap v panelaku???? teda cest vynimkam!!!! ale asi sme si ich sami naucili nie???

molekula suhlas

Mama mojej spoluziacky hovori, ze najvacsiu chybu urobila, ked dala muzovi najavo, ze vsetko zvlada sama - zvykol si a odvtedy nepohol ani prstom. Tak nam zdoraznovala, ze nikdy nemame popri babatku mat vsetko porobene, potom bude cely zivot ocakavat full servis. Treba mu dat najavo, ze bez jeho pomoci sme stratene a vyclenit mu hned na zaciatku povinnosti, ktore budu len jeho parketa. Taktiez netreba zabudnut aktivne ho zapajat do starostlivosti o dieta. Ked pride z prace, nech este malu pekne vyblazni, aby bola unavenejsia a dobre sa jej spalo (len aby ju zas moc nerozrusil, ked sa budu privelmi jasit). Kupel by mohol byt tiez napriklad jeho uloha, ty zatial mozes pripravit izbicku na spanie, pyzamko, cistu plienocku, popripade vyvetrat, cize nebudes zahalat, ale aj on sa bude musiet aktivne venovat malinkej.
Ked budes teraz robit vsetko na 100 percent, co nevidiet pojdes tiez do prace a po navrate z prace ta bude cakat neporiadok, snad si nemyslis, ze zacne pomahat, ked uz si za ten cas pekne zvykne, ze po praci sa uz len zapne telka, zje teple jedlo, co mu k telke samo pride a vypije pivko, co sa mu same otvori... Myslis si, ze jeho praca je narocnejsia ako starostlivost o babatko??? Ja som narocnejsiu pracu nerobila - hoci je to veeelmi prijemna praca, rozhodne to nie je dovolenka. Si vytazena psychicky i fyzicky, musis byt nonstop v strehu a po ruke, mas na pleciach ooobrovsku zodpovednost - aka pracovna pozicia je vobec porovnatelna???
Mne sa pekne pise, viem, ze takto funguje teoria, mali by sme hodit nieco z domacich prac aj na polovicku, hoci nase matky fungovali inac... Ale pravdou je, ze ked sa moj muz niecoho doma chyti, mam len vycitky, ze to malo byt davno porobene... Ale snazim sa dopracovat k tomu modelu modernej domacnosti

ja som zas pocula vyrok zeby sme sa mali obcas spravat ako blondynky....sory ak som niekoho urazila ale to som len pocula

Ahoj Ata,
normalne som poburena!!! Postojom Tvojho muza. Vraj "ze co som cakala ked budem na materskej...???" Moj exmanzel to tiez na mna skusal - nevyslo... "Materska" znamena starostlivost o dieta, pokial viem... Tak sa teda staraj o dieta... par dni ziadne upratovanie,ziadne pranie a hlavne ziadne teple vecere pre chudacika vytazeneho manzelicka. Pokial nebude chapat, tak mu to vysvetli....si predsa na materskej - mas sa starat o dieta (a to je vela krat praca na 24 hodin denne!!!), nie o jeho pohodlie.... Pokial nie je uplne tupy, pochopi...
Budem ti drzat palce... s tymi nasimi " Uzasnakmi" je to naozaj niekedy veeeelmi tazke...

ahojky ata,
myslím si že všetko je o porozumení jeden druhého ... takže hor sa do poriadnej debaty a napominaj ho, alebo lepšie ak mu povieš urob to a to ,lebo oni ak im nepovieš často nevedia že to maju urobiť....