hlupa SMS

si uplne normalna a celkom chapem tvoje myslienkove pochody... a drzim palce, aby to prebolelo, utriaslo sa to a aby sa vam nikdy nic horsie nestalo

siza, ja by som na Tvojom mieste mala v hlave rovnake myslienky - bez ohladu na to, ci by som bola tehotna alebo nie....
mame tak trochu podobny zaciatok jak vy dvaja - tiez sme boli najprv kamoshi, maximalne sme si doverovali a aj teraz mu maximalne doverujem, preto by ma taka sms a vlastne cele okolo toho zlomilo presne jak Teba....bolo by to pre mna velke sklamanie - asi je to aj o tom, ze clovek nema vela ludi, ktorym bezhranicne doveruje a ked to ten jeden najhlavnejsi a najdolezitejsi pokasle, jak by sa zachovali ti ostatni??? je to proste rana pod pas bez ohladu na to, co konkretne s nou mal alebo nemal, lebo z Tvojho pohladu s nou nemal mat absolutne nic....
je dobre, ze ste sa o tom porozpravali a myslim, ze je dobre, ze mal snahu a chcel Ti to vysvetlit, priznat sa, olutovat...keby Ta odbil nejakym klamstvom alebo skratenou verziou - loz ma kratke nohy - casom by si sa dozvedela pravdu a vtedy by to bolo este horsie...
bohuzial, v hlave to budes mat bolave dost dlho a aj ked si odpustila, nezabudnes, len casom vychladnes z toho a dalsie radosti a starosti to zatlacia dozadu....

Nám sa to stalo pred 3 rokmi, alebo ináč povedané niečo podobné
Keď môj manžel začal robiť na discotéke stretol nejakú mladú 20ročnú , inteligentnú babu ktorá ho vypočula, poľutovala, pochválila, (ja som bola v tom čase zatrpknutá, depresívna a hašterivá) a začali si SMSkovať. On my nič nepovedal o nej (že vraj sa bál čo poviem že si SMSkuje s
kočkou ) trvalo to asi 3 mesiace medzitým som sa znormalizovala a začala som si uvedomovať že si veľa SMSkuje ale nič som nepovedala. Nemal ju ani uloženú v telefone , keď som na to prišla (tiež pri náhodnom pozrení do telefonu) tak som myslela že zomriem:-/ On hneď začal že ma nepodviedol že on si s ňou len písal, že sa nestretávali , že ona tiež nemôže mať deti (ani my ) , že ich to zblížilo a vedeli si dobre pokecať (vtedy bol manžel na materskej s Miškou) že ho to mrzí a že by ma nikdy nepodviedol a bla,bla,bla.................

Mali sme ešte niekoľko vážnych rozhovorov a zabudli sme obaja
(dúfam ), ale ja keď máme nejakú krízu tak občas mám chuť mu to zase vyčítať ale zatiaľ sa my darí kusnúť si do jazyka.

Pochopila som že bol vtedy dlho doma sám, nechodil nikde (raz za 2 týždne na pivo s kamarátmi) a že mu inponovalo že sa oňho zaujímala mladá "kosť"
a mám pocit že v niečom nám táto skúsenosť pomohla, ale už by som ju nechcela zažiť , pochybnosti síce ostali ale len niekde vzadu lebo odvtedy sme nejaký otvorenejší a dúfam že aj u Vás to bude OK
A čas to zahojí, týždeň je málo.

Katus

Ahoj Siza,verím,že to máš ťažké.S chlapmi je to tak,aspoň s tým mojím a všetkými čo na okolo poznám.Keď ho o niečo požiadaš,tak veľké haló že mu rozkazuješ,keď mu nič nepovieš tak lamentujú že si ich o to nepožiadala.Nemôžem ta nejak utešiť,len ti priať nech už toto hlúpe obdobie máte za sebou.Ja viem,že to bude ťažké,ale čakáš bábinko,tak sa snaž trošku upokojiť,lebo ste potom nervózni obaja.Držím palce

Fakt veľmi nepríjemné. Najprv ma napadlo, že "vystihol" dosť hlúpe obdobie - keď si teraz oveľa citlivejšia. Ale vzápätí ma napadlo, že kedy by vlastne bola príhodná chvíľa na takého odhalenie? Najideálnejšie by bolo, ak nikdy. Ale stáva sa.

Tá SMS bola fakt dosť intímna - to oslovenie a tak, ale netreba hádzať flintu do žita. Viem si živo predstaviť, že ak dovtedy mal z jej SMS vzrušené šteklenie pri žalúdku, v momente odhalenia musel sám sebe pripadať, ako niekto cudzí, kto to robil a písal a cítil... Priority sa záhadne prehodia znova do správneho poradia a to vaše malé škvŕňa na ceste to porieši celkom - celkom. Ak ste si boli blízki odjakživa - a to žena cíti, keď jej to je opätované, tak len "pretrpieť" toto obdobie, kým sa nad tým budeš zamýšľať. Na druhej strane, v pozore by som bola už pri najnevinnejšej zmene. Hold, naštrbiť je ľahko...

Milá Siza, máš môj obdiv v tom, že si dokázala svojmu mužovi odpustiť. Mne by to trvalo veľmi, veľmi, veľmi dlho. Ale odpustiť by som odpustila, lebo....som sa dostala (už veľmi dávno) do role tej druhej ženy. Mala som 18, skončila som školu, 3 krásne mesiace prázdnin a potom šup do školy. Keďže prázdniny boli dlhé, môj otec mi vybavil brigádu u nich v podniku. Pracovala som v sklade aj so spolužiačkou. Robota ľahká, dobre zaplatená, vládla pohoda a veget. Keď tu zrazu do nášho života sa vkradli dvaja muži. Prišli, pozdravili a že sa prišli zoznámiť. No, tak títo nám tu ešte chýbali, ako sa ich zbavíme (hútalo mi v hlave), veď mám úžasného priateľa (terajší manžel), tak netreba si robiť zbytočné problémy naviac. Lenže ako tak čas plynul, jeden z nich sa mi stával sympatickejším. Vedela som, že je ženatý, že má 9 mesačnú dcéru, ale keďže sme sa vždy len zhovárali, tak som to nepovažovala za niečo zlé. Lenže, zašlo to aj ďalej. Vždy vedel nájsť tie správne-krásne slová, ktoré som chcela počuť a vedeli ma rozochveť (do dnešného dňa som také nič nepočula od môjho manžela, ale chlapi sú veľmi rozdielny). Ktorej žene by sa nepáčilo počúvať aká je krásna, krásne voní, že sa pri nej cíti úžasne, dokáže muža rozpáliť, že ju miluje......atď. Slová, ktoré mi znejú do dnes v hlave, a ktoré hladili vtedy moju dušu i srdce (môj muž v tom období nemal na mňa veľa času, mal skúškové obdobie, stresy a ako som už písala, nikdy nevedel prejaviť svoje city navonok-slovami). Láska vo mne horela, bola som zamilovaná. Jednej krásnej noci sa mi prisnil sen, že mám dať od toho chlapa ruky preč, jeho žena je tehotná, stále dookola. Raz som ich videla spolu v meste a zostala som ako mechom uderená, jeho žena naozaj bola tehotná. Pri najbližšom stretnutí som sa ho spýtala, že prečo mi to nepovedal. Spýtal sa, či by sa niečo zmenilo. Povedala som, že áno, nestretávala by som sa sním už dávno-hneď po zoznámení. A najhoršie na tom bolo to, že sme podviedli (a to myslím doslova) svojich najbližších partnerov, ktorých sme ľúbili, verili sme im a oni nám. I keď som ho prosila, že sa s ním nechcem milovať-bolo mu to jedno, "chtíč" bol silnejší. Ľutovala som to, dlhé predlhé roky, cítila som strašnú vinu (dnes som sa naučila s tým žiť, viem že to zo života nevymažem, ponesiem si to so sebou) voči jeho rodine, voči priateľovi, voči sebe-mohla som to hocikedy zatrhnúť, ale nešlo to, láska a ten úžasný pocit zamilovanosti bol silnejší. A tento pocit človek zažije málokedy-je veľmi vzácny.
Nemusím písať o tom, že sme sa dôverne zhovárali o našom súkromí, ja som vedela o jeho rodine všetko, že mali tiež manželskú krízu, aj čo sa týkalo sexu. Jednoducho potrebovali sme obaja sa o niekoho oprieť, ja som potrebovala cítiť lásku, že ma niekto chce (neuveriteľne), miluje. Nežiadala som od neho, aby odišiel od rodiny, nikdy, bolo by to surové. Môjmu priateľovi som sa to snažila aj povedať, ale nechcel mi veriť.
Z času na čas aj chlap, aj žena potrebujú (v kolobehu stereotypu), opäť zažiť pocit zamilovanosti. A zamilovaný človek sa nedíva na okolnosti, životnú situáciu, jednoducho to prežíva, tak ako to prišlo. Neuvedomuje si, že ubližuje tým, ktorý ho milujú a dôverujú mu. Nechcem nikoho ospravedlňovať, chcem len napísať čo človek prežíva v danom okamihu. A to, že cíti vinu, bolesť.............s tým sa musí vyrovnať a žiť ako vie-ak sa to dá. Dnes viem, že by som to nezopakovala, lebo by som opäť ublížila nevinným ľuďom.
Ešte raz Siza držím palce, nech sa vaša situácia vyvinie čo najlepšie, a že jedného krásneho dňa dokážeš svojmu manželovi dôverovať. Držím palce

Sizka, len jedno ti poviem: ak sa rozhodneš odpustiť, NIKDY mu to v budúcnosti nevykrič. Držím palec

Siza, ja viem, ze je to tazke a tiez by som radsej prijala "znamost na jednu noc" ako pocit, ze by mohol mat rad niekoho ineho....., ale ja si myslim, ze ked ste si to vysvetlili a dokazes mu odpustit, tak bude vsetko dobre. Vies, jeho to naozaj asi trapi viac, ked vie, ze ti ublizil a dokazes mu odpustit ako keby si zacala byt ziarliva a robit sceny. Ale ako napisala kefara, NIKDY mu to nevykric. Co bolo, bolo a ide sa dalej, neboj, ten maly drobcek ho zase zamestna a bude stastny, ze ma taku skvelu zensku, ktoru si bude vazit za to, ze sa dokazala preniest cez vsetko a lubit ho aj nadalej. A ked budete mat chvilku pre seba... skus ho prekvapit niecim novym... skuste nieco, co ste nikdy neskusili, alebo ho vezmi na miesta, kde ste sa zoznamili.., kde ste chodili na zaciatku vasho vztahu, spomienky sa vam vynoria, bude vam zase ako za starych cias.......Neboj, bude dobre a ty si silna zenska

Ahoj sizi,keď som čítala o Tvojom manželstve,ako keby som čítala o nás.Ja tiež svojmu mužovi verím,nekontrolujem mu SMS,ani telefón,ani nohavice,nič.A akurát dnes som mu hovorila,že žijeme v nejakom stereotype,on do práce,ja s deťmi,a že už ani neviem,či je to zvyk,alebo láska.A ten sa na mňa pozrel,či mi šibe.Oni muži sú úplne iní,problémy znášsjú ináč akomy,možno len potreboval duševnú podporu......Ja ho neospravedlňujem,ja sa to len snažím vidieť triezvo.Dlho som totiž robila v mužskom kolektíve a viem,že Ťa určite ľúbi,len asi si chvíľu nebola tá,čo ho posúva dopredu,možno žiarlil na dieťa.Je super,že je späť a aj keď je to veľmi ťažké,skús pozerať len dopredu.Veľmi Ti držím palce.

Ahoj Siza.
Toto som riešila v marci. Kúpila som si o2 kartu a manžel mi dal svoj starý telefón nech ho používam. No ako som sa tak v telefóne "hrabala" našla som tam 2 SMS. Jednu prijatú a jednú odoslanú. Prijatá bola v nejakom takom znení: Idem ešte do lekárne. Mám ťa počkať, alebo ..... No niečo podobné. No to mi ešte nedošlo. Potom som si prečítala tú odoslanú: Ahoj láska. Ešte aspoň na chvýlu by som ťa rád videl. Ale musím ísť pre Mareka do škôlky. Aspoň letmý božtek na líčko.... Milujem ťa! niečo v tom zmysle. No to som ostala ako obarená. Nechápala som. Akurát nebol doma. Tak som mu volala čie je to číslo. Povedal že kamarátove na služobný mobil. TAk som mu povedala že kamarátovi určite nenapíše láska a milujem ťa. Medzitým ako prišiel domov som uložila spať malého a zistila si čie je to číslo. No ako prišiel, snažil sa ma presvedčiť niečo o tom, že to je už stará karta a že teraz to používa jej mama. a samé hlúpe lži. No a potom povedal tú vetu z ktorej mi je ešte ddnes do smiechu: Chceš počuť pravdu? To bolo to srandy... Hahahaha. Tak mi prisahal že s ňou nič nemal a že ju ani npobozkal ani nedržal za ruku. Neviem či tomu verím, ale strašne som chcela. No a asi tak o dva týždne na to som si omylom vypočula rozhovor kde niekomu vysvetľoval kam ide so mnou a oslovaval ju mojko a miláčik....Bože. Ešte dnes tie slová z jeho úst počujem. Ale nevedela som to riešiť ináč ako že mu to odpustím. Odpustila som to áno. Ale zabudnúť? To nedokážem. Presne ako píšeš, povedala som mu že asi by som mu skôr odpustila fyzickú neveru takú tú jednorázovku ako toto. Týra ma to ešte dnes. A hlavne preto lebo stále sú v kontakte, aj keď on si myslí že ja o tom neviem alebo čo. A ak náhodou aj vidím, tak sa tvári že akože nič. Rozhodla som sa to neriešiť. Zaujala som postoj hluchej a slepej, aj keď vnútro mi niekedy ide rozorvať. Ale čo už. Neviem to ináč vyriešiť. Nepovedala som to nikomu ani mojej mame ani nejlepšej kamarátke. Viem že mama by ma pochopila. Ale nechcem jej pridávať starosti.... Tak Siza. Držím ti prsty a hlavne kľud. Kvôli bábetku. Držím prsty

Ajula .... klobúk dole ... čumím ako puk a ... obdivujem ťa. Nekonečne. Toto by som nedokázala, aj keby som chcela. Alebo... žeby v danej situácii človek uvažoval inak ako takto "od boku" ??? V každom prípade ti vyslovujem svoj nekonečný obdiv a aj tebe držím palce moc-moc-moc !!!! Nie je ľahké žiť s takým šrámom na duši.

Ja som sa tu ani neozývala s komentárom, lebo keď mám pravdu povedať po prečítaní vaších skúsenností mi bolo normálne zle, nielen na duši, ale normálne fyzicky. Zdieľam názor kefary, ja by som to nedokázala a ozaj vás obdivujem dievčatá a hlavne vám prajem, aby váš boj za zachovanie vzťahu, rodiny a lásky k manželovi bol raz ocenení skutočnou láskou a uvedomením si manželov akú chybu urobili. Naozaj je to ťažká situácia a akokoľvek nad tým rozmýšľam netuším, či je lepšie tíško trpieť a dať druhú šancu a pomaly získavať dôveru, alebo naozaj dať voľný prechod sklamaniu a strate dôvery a vzdať sa manžela. Koľkokrát sa potvrdilo "urobil to raz, urobí to znova", ale koľkokrát druhá šanca bola naozaj šancou na lepší vzťah, všetko to závisí od toľkých okolností. Netuším ako by som sa zachovala ja, lebo takéto niečo mi je totálne proti srsti, ale ak to vy takto cítite tak určite je prečo bojovať. Držím prsty.

Babenky, osobne si myslim, ze sa stale oplati bojovat za svoju lasku... Ja som sa dozvedela az po niekolkych rokoch, ze hned po svatbe mojej sesternice jej manzel zacal nejako "strajkovat" , ale to trvalo vraj velmi kratko a odvtedy vyzeraju a som aj presvedcena, ze su spolu stastni...
Takze vam veeeeeeeeelmi drzim palce a lucim sa vetou Kurta Vonneguta, ze : Ked sa cloveku dobre vodi, mal by si to bohovsky dobre vsimnut!

Milá Sizka,
je to katastrofa s tymito SMS-kami, mojej sesternici skoncilo manzelstvo, pretoze nasla nieco co nemala, ale to je o inom - u nich to uz dlhsie neklapalo a najlepsie na celom je to, ze "milovany" sa nie a nie priznat a tie somariny co si povymyslal, no to vie vymysliet naozaj len chlap. Najnovsi moj zazitok a zaroven sok bol tiez vdaka "nevinnej" SMS. Volal mi nas dlhorocny rodinny kamarat, ze manzelke nasiel nejaku neidentifikovatelnu a cudnu SMS tipu - chcem ta v noci hladkat az kym nezaspis.... No moja reakcia bola ako vzdy sranda, no nie?! No ta sa ma, aj ja by som obcas prijala hladkanie na ceste do rise snov, ale veci sa vyvynuli trochu inak a nabrali trochu iny smer ako som si predstavovala. Dohodli sme sa, ze sa s kamoskou porozpravam a tak som aj urobila. Stretli sme sa, podebatili a zrazu som zazila sok!!!!!!! Roky sa pozname, je pravda, ze v poslednej dobe sme sa stretavali pomenej, ale dozvedela som sa, ze za inkriminovanu SMS zinkasovala riadnu facku a pred dcerou. A dalsie - nebolo to 1x. No a ja som prisla orodovat za jej nasilnickeho manzela, samozrejme nic netusiac, ved chlapci to vedia, tolko sa ospravedlnuju sami pre seba, ze tomu aj nakoniec uveria a potom presviedcaju este aj okolie. No takze co k tomu dodat, mozno schybila aj ona, nasla spriaznenu dusu, zamilovala sa.... neviem, pretoze k tomuto sme sa este nedostali, ale mrzi ma, ze ani ja ani nikto ini sme si nevsimli, ze bola tyrana aj fyzicky a aj psychicky - no nemam co dodat. Vraj sa hanbila to niekomu povedat.......Mozno je to trochu od veci, len v suvislosti s SMS - kami mi napadol tento pribeh, Sizi, tebe drzim palce, viem ze nikdy nezabudnes, ale pokial vo vasom vztahu je este stipocka lasky, oplati sa prekusnut aj zle veci kvoli detom a zabojovat!!!!!!!! Drzim palce

Ahoj Sizka,
odkazem jej to a dufam, ze ju to este viac posilni. Nema to lahke, to je pravda, pretoze teraz je ona ta zla, ona si nasla milenca a .... a ON je ten podvedeny a trpiaci. Zabudla som napisat, ze dost velku ulohu v tom zahral aj alkohol, takze ja si myslim, ze uz nie je o com.
A kedy mas termin?Nech ti vieme drzat palceky?:-}