povedat v ktorom smere?
mimo domacnost a tak?
a o com by si s nim vobec chcela hovorit? ake su tvoje zaujmy, ze sa nezhoduju s tymi jeho?
alebo ide o to, ze ti chybaju neznostky?
...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
povedat v ktorom smere?
mimo domacnost a tak?
a o com by si s nim vobec chcela hovorit? ake su tvoje zaujmy, ze sa nezhoduju s tymi jeho?
alebo ide o to, ze ti chybaju neznostky?
...
no stačí,že sa pre blbosť pohádame aj to v úvodzovkách a je u nás tichá domácnosť.Sme v jednom byte a každý si robí to svoje mám pocit že sa vôbec nepotrebujeme.A keď k nám niekto príde tvari sa že e všetko ok. Chýbajú mi aj jeho dotyky a rôzne poznámky a komentáre k tomu čo som práve robila a tak...
Hovorila si s nim o tom, co ti chyba a ako by si si to rpedstavovala? Ako reaguje na tvoje neznosti, objatia? A na tvoje komentare k tomu co prave robil a tak?
Ste už veeeeľa rokov spolu,tak sa vám minula energia, ktorou ste boli vybavení do spoločného života.Je čas na nové naštartovanie do ďalších rokov.Doprajte si oddychovú prestávku.Z vlastnej skúsenosti viem,že nech som akokoľvek chcela, aby sme fungovali ako spokojný šťastný pár, nijakým činom sa mi to nedarilo.Musela som si uvedomiť, že už nič nebude ako pred tým a keď manžel nechce so mnou zdieľať čas,začala som v spoločnej domácnosti fungovať ako samostatná osobnosť.Vlastne som si uvedomila,že sme obidvaja podriadili život jeden druhému až natoľko,že sme potlačili osobnú slobodu.Na začiatku som sa možno trošku pretvarovala,že mi je jedno ako trávi čas môj muž,ale postupne som si zvykla aj ja vypĺňať si život svojimi " odloženými" záujmami.Sme teraz manželmi 35 rokov a takáto situácia,ktorá je teraz u vás evka, bola v našej domácnosti približne pred 10timi rokmi.V súčasnosti je nám fajn.Prajem ti, aby si našla spôsob ako si urobiť život radostný.
Ďakujem Stelinka za povzbudivé slová a nádej ,že to nie je začiatok konca tak dlho budovaného vzťahu.
Len nájsť ten správny spôsob ako ďalej ...
Ahoj eva, ja s manželom žijeme spolu už takmer 24 rokov, čiže približne rovnako ako ty. Veľmi dobre viem, o čom hovoríš. Myslím si, že chlapi sú už raz takí. Príliš si zvykli na určitý spôsob života, obskakovanie manželky im vyhovuje a akosi zabudli jej prejavovať hocijakým spôsobom, že im na manželke záleží, že ju majú radi, že ju ľúbia, že si ju vážia a že je pre nich tou jedinou na svete. Ja viem, že ten môj to tak cíti, ale nevie to dať na javo, nevie to prejaviť a tobôž manželke - to ako mne - niečo pekné povedať. Tak som si to vydobila sama. Mojej dcére som vysvetľovala jedného času, že ak dievča dostane od niekoho prstienok, ten dotyčný (priateľ, rodič, starý rodič) jej dáva s tým prstienkom kus svojho srdca a prejavuje svoju náklonnosť a vzťah. (Dcéra totiž vymenila strieborný prsteň po jej vlastnej matke za nejakú hlúposť a ja som jej vravela, že to sa nerobí) Hovorila som to tak, aby to môj manžel dobre počul. Daj sa mi svete, boli sme v BA - v novembri bola v Inchebe výstava klenotov a môj manžel ma zavolal, aby som si nejaký zlatý prsteň vybrala. Neváhala som ani chvíľu, vedela som totiž, že je to práve teraz ten jeho prejav, ako mi chce prejaviť, že ma má rád. No a naposledy mi dal zlatý prsteň pred 29 rokmi, takže som si ďalší celkom zaslúžila Myslím si, že treba len nejako vydržať a po čase nabrať druhý dych - oveľa kvalitnejší a lepší, ako bol ten predtým. Držím palce.
ďakujem aj tebe Melinda popracujem na našom vzťahu.
Mila Eva, myslim si, že v každom manželstve su problémy, nikde to neni ideálne, ale pokial neide o neveru tak sa da všetko zvládnuť. Je to asi tak ako s počasím raz prší a inokedy svieti slnko. Treba to nejako preklenut a zasa bude dobre. Viem o čom hovorím, sme s manželom 34 rokov a bolo všelijako, len sa treba obrnit trpezlivostou a nevšimat si určité veci.Vydržať a prežiť krízu bez ujmy. Držím palce.
neviem čo sa to deje ale mám pocit že už čoskoro po dvadsiatich piatich rokoch manželstva si nemám čo s mojou polovičkou povedať.Prečo je to tak?