Moj manzel ma nezivy vsetky vydajky si platim sama ,nezijeme spolu iba byvame v spolocnom byte jemu to takto vyhovuje mne vsak nie. Trva to uz 13 rokov. Vravi,ze stale ma o mna zaujem ,nic vsak preto nerobi nanajvys ma kontroluje. Deti mame uz dospele,samostatne.Aky je Vas nazor, ma takyto vztah este nejaku buducnost???
Alebo ist od seba a zit si kazdy svojim zivotom..
A ty chceš čo ?
Chcem mat vedla seba cloveka,ktory by si ma vazil a mal ma rad...zivot je kratky a rychlo bezi.
No-čo človek,to názor.Lenže zariadiť sa musíš sama.Musíš si zvážiť všetky pre a proti a ku všetkému pridať svoje srdce,
Prajem ti,aby bolo to tvoje rozhodnutie správne.
Manzel ma nezivi......manzel nie je tvoj otec, nemusi ta zivit.
zo zakona ano. aspon na SVK.
Tym som myslela,skor by som rozmyslala smerom,manzel nechcem diskutovat o peniazoch,nechce dat vsetky nase peniaze dokopy a zase spolu rozdelit nase vydavky.
Tak som to myslela predsa o tom je rodina ma fungovat spolocne vo vsetkom a nie kazdy hrabat na svojom piesocku...
Ked deti zacali zarabat ,vravel: "uz Ti nemam preco davat peniaze ,kazdy robi sam na seba!!"
A co ine prace ako su ...varit ,prat ,upratovat atd...to kto bude robit???
ako to mate so spolocnymi vydavkami - byt, energie, ...? to platis vsetko len ty? ak ano, si schopna sa uzivit sama a mas nato, aby si to skusila odznova s niekym inym, pokial uz manzela nechces.
ak nie, este porozmyslaj, ako si to zariadis, prv nez odides. ak ta okrem vychladnutych citov nic ine zo vztahu netlaci.
byva s nami dospely syn vsetky vydavky si delime na trojo byt aj energie a stravu ja so synom ,muz sa stravuje sam.Nikdy sme spolu nikam nechodili nikdy ma nikam nepozval vsetko rata cez peniaze.Nikdy ma nevnimal ako zenu.Velmi nepekne sa vyjadruje o zenach ,neberie zenu ako rovnocenneho partnera.Uraza ma to ,nedokazem to uz znasat.
Mam obavy odist zo spolocneho bytu do neistoty...
Anemary:"Nikdy ma nevnímal ako ženu"...prečo si si ho zobrala,ked si to cítila už na začiatku?Na staré kolená človek možno ťažko odchádza do neistoty,ale na druhej strane ak cíti aspom trochu zmysel a možno aj východisko z ťažkej situácie tak prečo sa ničiť za života...držím palce k správnemu rozhodnutiu...
Ahoj Sonia,vies ja som bola neskusene dievca z dediny,mala som nie dobre detstvo vzdy mi chybala laska ,pohladenie ,pocit istoty ze ma niekto ma rad.Ked som spoznala muza (zoznamila nas jeho sestra aj s jeho maminou nas spojili)zdal sa mi dobry nechodil do krcmi ako to chodi na dedine ani za zenami bol taky skor hamblivy domaci tip.Poznali sme sa iba 4mesiace ked sme sa vzali na podnet jeho rodicov.Ja som uz svoju maminu nemala.Postupom casu sa menil staval sa z neho sebec vsimla som si aj nase deti,ze sa väcsinou vyjadruje ako :to je moje ,moje a nie nase.
Casto ma urazal ,ponizoval aj pred detmi.Povedal mi ze on zenu nepotrebuje este aj ked sme boli mladi odmietal ma.Vsetku svoju lasku som preniesla na svoje deti ,deti su stale pre mna vsetkym.Co bolo najhorsie,ked ma zasiahla onko.choroba nepodrzal ma ,psychicky som to tazko znasala,ale som tu vdaka nebesiam.Mozno som dostala druhu sancu zmenit si zivot a neurobila som to.Dnes som bola na onko.kontrole a je to neiste obavam sa,ze som opät na zaciatku,nebodaj na konci....
Anemary,takto nehovor,o akom konci to hovoríš 
.Máš predsa deti!Vždy sa nájde aspom jeden dôvod prečo sa oplatí žiť 
.Možno si to naozaj mala ukončiť s ním skôr,ked človek ešte vládze a má chuť a silu na zmenu vo svojom živote.Ale zasa na druhej strane nikdy nie je neskoro .Možno na začiatok by stačilo sa od neho odpútať psychicky,nebyť na nom v žiadnom smere závislá a nebáť sa požiadať o pomoc napr.aj deti.Určite si ich dobre vychovala a myslím že ti pomôžu,len sa netreba vzdávať...držím palce...
Pridávam sa k týmto myšlienkam a chcem ťa tiež povzbudiť aby si dôverovala svojim pocitom a snažila sa ich aj uskutočniť.
Sama si naznačila, že si mala nutkanie zmeniť niečo vo svojom živote.
Ver svojim pocitom a rob všetko tak ako slobodný človek , ktorý nemá čo stratiť - môže však veľa získať.
sonia 
Dakujem krasne za pochopenie,som Vam povdacna ze moj prispevok nezostal bez povsimnutia,ze som sa mohla niekomu vyrozpravat.
Stale cakam na onko .vysledky musim verit ze budu v poriadku. Potom sa pokusim zit aspon tak,aby som sa mohla tesit z kazdeho rana ked vyjde slniecko.
Prajem vam hlavne zdravie,lasku a pohodu v osobnom zivote...
Sama vieš čo chceš, deti sú dospelé a nič ti nebráni robiť si doslova čo chceš.Život je len jeden a pokiaľ sa chceš vrátiť k mužovi, tak to si musíte len vy sami vydiskutovať, tu ti asi ťažko niekto povie, ako sa máš zariadiť.Konaj podla svojho uváženia a
.Prajem správne rozhodnutia.
