Ahojte,
tak som si precitala na stranke, ze niektore z vas prezivaju podobne starosti ako ja. Moj manzel sa tak isto zamiloval do kolegyne. Zacalo to nevinnym kavickovanim, debatami pri cigaretke, naslednymi tajnymi vyletmi (akoze s kamaratom) a skoncilo to v posteli. Medzitym som ja, vtedy este nic netusiaca, ze je to take vazne, odisla na mesiac do zahranicia pracovat, a ked som sa vratila, nasla som smsky. On by sa sam k tomu asi ani nepriznal, keby som ich nenasla. Nasledne sme cela rodina (2 male deti) odisli do zahranicia, kde sme doteraz. Zurila som, nadavala mu, plakala, chcela som, aby s nou prestal komunikovat, ale nic nepomohlo, ani nepomaha. Viackrat mi sluboval, ze s nou prestane vyvolavat, mailovat, skypovat, a mne sa aj uz pomaly zdalo, ze prestava, ale to len klamal, a mazal vsetky stopy. Stale v tom pokracuje, ona takisto (je vydata, 2 male deti), a obaja tvrdia, ze to nebolo planovane, ze s tym nevedia skoncit, lebo srdce im to nedovoli, citom nerozkazes, obaja vedia, ze vsetkym okolo ublizuju, ale napriek tomu v tom pokracuju. Ona nechce opustit svoje deti, jej manzel tiez nie. Teraz navrhol, ze musi ist od nas prec vyskusat si, ci by to prezil bez deti. Vsetko je o to tazsie, ze sme v cudzine, kde sme odkazani len sami na seba, deti zacali chodit do skoly/skolky cudzojazycnej, on sa mal tu o ne starat (teraz nepracuje) a viete si predstavit, ked su deti v skole, ze mysli stale na nu a komunikuje s nou. Tvrdi, ze ma rad svoje deti, ale ked ich vodil na vylety s nou a jej detmi, ked s nou spal v nasom byte, zatial co o deti sa starali babky, vtedy na ne nemyslel. Aj som mu povedala, ze on mozno ma rad svoje deti, ale seba ma este radsej a ona takisto. Netvrdim, nase manzelstvo nebolo idealne, postupne sme sa odcudzili v tom kolotoci, ale spravit nieco take bez mihnutia oka, a este v tom aj pokracovat dalej (sice na dialku, ale predsa) a byt totalne lahostajny ku mne, s ktorou zil 10 rokov....
Neviem, ako dalej, suhlasila som, nech si ide, lebo su z toho doma len nervy, ktore sa prenasaju na deti, ale ze potom pride uz len rozvod. Ja uz mu nikdy nebudem verit. On sa nesnazi vratit spat ku mne, nema zaujem, tak ani ja sa mu nebudem podlizovat a dozadovat sa jeho citov, ked ako povedal, nevie ich teraz ku mne prejavit. On sa nezaujima, co robim, ci ma nieco boli, vsetko rozprava len jej a ta mu dava rady, tak ja sa tiez nezaujimam.
Ak by ste mi vedeli poradit, co robit, ci konam spravne...
dakujem
M.
Mila Marcy! tazko k tomuto vsetkemu cokolvek povedat, nie este davat "rady". V kazdom pripade suhlasim s tym, co si povedala na konci, ale s jednou vyhradou: nemala si suhlasit! mala si ho vyhodit! a to ovela skor a s tym, ze ak odide, nech sa uz nevracia!!! To co urobil je hnusne, maximalny podraz, zrada celeho vasho spolocneho zivota. Mozno bola chyba, ze si ho vobec so sebou brala do zahranicia, ale my baby sme uz take. Vzdy verime, ze ho este mozeme zmenit, ale nidy to nakoniec tak nie je...iba sa predlzuje agonia. Bude pre teba teraz asi velmi tazke postarat sa o seba a hlavne o deti, naviac ked nemas nikoho, kto by ti pomohol.Neviem, kde si,preco si odisla, aku mas pracu, ci sa to da nejako zmenit...On si nezasluzi aby si mu este davala nejaku sancu - uz si urobila viac ako dost. Prajem ti vela sily a odvahy! Drz sa a napis viac, mozno ti tu spolocne s dievcatami pomozeme nast nejake vychodisko...
Hlavne si velmi dobre rozmysli, co urobis, ked pride s prosikom, pretoze dotycna od muza neodide a on ostane chudacik sam, opusteny.
Marcy, aj ostatné dievčatá, ktoré máte takéto a podobné problémy - našla som pred nejakým časom veľmi zaujímavú a poučnú knižku. Zaujímam sa o psychológiu a ľudské vzťahy vôbec, mám doma všeličo z tejto oblasti, a tak som kúpila a prečítala aj toto. Je to kniha od Petra Šmolku, vydalo ju nakladateľstvo Grada a volá sa Nevěra pro podváděné i podvádějící. Ako ste z názvu pochopili, je v češtine, ale je naozaj dobrá a vrelo ju odporúčam. Sú tam popísané motivácie, príčiny, prevencia nevery, a aj rady, ako to zvládnuť.
Marcy, teraz som pozerala na Martinuse, knižku majú za 189 Sk, ak by si mala záujem, napíš mi mail, môžeme sa dohodnúť, ako ti ju pošlem.
Držím ti palce, aby si to všetko zvládla najlepšie, ako sa za daných okolností dá.
No ja by som marcy po svojich skúsenostiach tvoj problém rozdelila do takých dvoch rovín. Jedna vec je ako to ty zvládneš psychicky a tá druhá či chceš, alebo či sa dá váš vzťah zachrániť.Pre teba je dôležité nájsť svoju rovnováhu bez ohľadu na to ako sa to v manželstve ďalej vyvinie.Neutrápiť samú seba. Nájsť si rozptýlenie ak sa dá.Venovať sa trošku sama sebe, dopriať si čo si si nedopriala doteraz.Ja som začala robiť také, že som dala deti na starosť manželovi a občas som niekam vypadla, ale s tým že som mu nezabudla pripomenúť, že keď si užíva on a má na to priestor, keď popri firme sa stíha ešte zamilovať, tak isto bude mať čas robiť aj osožnejšie veci a ja si teda idem trošku užiť, lebo doteraz som bola zapriahnutá len v kolotoči domácnosti...No a tá druhá rovina sa vlastne ukáže podľa toho ako zvládneš tú prvú časť.Ono je to ťažké, ale ja ti poviem že neverného chlapa dokáže najviac dostať to keď sa mu partnerka ukáže ako silná osobnosť a jeho nevera ju nepoloží. to fakt dokáže najviac na neverníka zapôsobiť. Lebo keď budeš hysterčiť budeš manželovi len nahrávať a on sa bude utvrdzovať v tom, že si vlastne "hrozná". Ja som raz tej manželovej skoromilenke otvorene povedala: A ty si myslíš že môj manžel je niečo extra, je to normálny obyčajný chlap so svojimi chybami a taký istý zázrak máš sama doma, tak o čo ti ide? A podľa odborníkov každé zamilovanie sa, trvá intenzívne tak rok, potom postupne opadáva. A problém možno ani nie je tak tvoj manžel, ale jeho milenka. Chlap sa dokáže zamilovať, ale dokáže sa veľmi rýchlo aj odmilovať. Žena keď sa v manželstve zamiluje do iného vraj to býva silné- na celý život a milenca tak ľahko neopúšťa.To sú slová jednej milej pani docentky, ktorá nám prednášky v škole vždy obohatila takými praktickými radami do života.A toto sa aj mne potvrdilo, lebo mne manžel x krát povedal, že už je všetko v pohode, že on v citoch má jasno, lenže tá krava mu stále vypisovala, nikdy si nenechala ujsť práležitosť znova a unova sa mu pripomenú. A mňa to jej pripomínanie sa hrozne vždy bolelo a potom som vždy robila hrozný cirkus. A teraz s odstupom času viem, že ona nám takto veľmi škodila, lebo manžela to potom veľmi bolelo že mu neverím. Bola to riadna sviňucha, ale ja som sa tou jej "hrou vždy nechala zmiasť a zraňovaloé ma to aj keď môj manžel už v tom vôbec nelietal.A ešte si pamätám jednu skvelú hlášku, že: Chválte svojho manžela, lebo ak to nebudete robiť vy doma, tak na pracovisku ho pochváli akákoľvek krava...
Klodik ta tvoja posledna veta je neskutocne silna, mas pravdu
Suhlasim aj s tym, ze ked sa nejaka objavi na obzore a doma ma hyterku tak zacne porovnavat a cim som ja hysterickejsia, tym je ona chapavejsia a krajsia a lepsia skratka ta naj a on ma odchod neuveritelne ulahceny ....
Tazko sa odchadza od krasnej sebavedomej zeny....v prvom rade si musim zacat vazit sama seba ked chcem aby si ma vazil aj ten druhy...
Mile dievcata, dakujem za komentare a slova podpory. Mate pravdu v tom, ze uz 3 mesiace, od kedy sme tu v zahranici, nic ine nerobim, len sa snazim riesit tento problem. Este aj v robote na to cely den myslim. Je pravda, ze neviem byt kludna, lebo len ked ho vidim doma, ako si sedi za pocitacom a vypisuje si s nou {aj ked on tvrdi, ze nie, ale nachytala som ho}, tak ma ide od jedu rozhodit. On je naopak kludny, nic neriesi, neprisiel za mnou, ze pod, ideme sa o tom porozpravat, co a ako dalej, jednoducho na to kasle. Preto som vzdy len ja ta, ktora nacina tuto temu, a vzdy ma tak rozculia jeho argumenty, ze potom ziapem. On sa este ani poriadne mi neospravedlnil, povedal len jedno slabe prepac, a to bolo vsetko. On snad neciti ziadnu vinu. Najnovsie zacina kaslat aj na deti, ma sa so starsou dcerou ucit do skoly, lebo ta bola hodena rovno do vody, do cudzojazycneho prostredia, kde deti uz pomaly citaju slova a ona este nevie poriadne pismenka a slabiky. Jemu to samemu nedojde, ze to ma pre nu robit, musim mu to ja povedat, a potom vzdy, ked pridem z roboty, kontrolujem ako policajt, ci sa dieta nieco ucilo. Pritom mu kazdy z rodiny hovoril, ze to ma chuda tazke, ze jej treba pomoct, ale on nic. Tak sa musim snazit ja,ked pridem vecer z roboty a este im aj stihat uvarit aspon polievku na druhy den. A co mi na to vcera povedal ? Ze on nema na nic chut, nema chut zit, ze ho dusim, uz to dalej nevydrzi a pod. Ved, keby to sam od seba robil a uvedomil si, co je prioritne, tak ani nepipnem a len budem rada, ze mu to nemusim hovorit. Ale pre neho je lahsie to nerobit, ako sa s nou trapit nad pismenkami. Tu, kde potrebujem ja aj deti podporu, ju bohuzial nemame.
Ak odide, jedine moji rodicia to mozu zachranit, lebo sama s detmi sama sa tu neda zit, ked robite do vecera do siedmej. Uz uvazujem aj nad tym, ze to tu zabalim a vratim sa na Slovensko, ale co tam s tym mizernym platom. Tu si mozem aspon pre seba a deti nieco nasetrit, len mi treba pomoct s detmi. V najhorsom sa mozno najde nejaka aupairka alebo sa on spamata a uvedomi si, co je podstatne.
Este k tej milenke, podla jeho slov je to velmi komunikativna osoba, ktora ho chape, pocuva, extrovertna osoba, ktora dokonca posielala nasim detom darceky, o ktore ju nikto neziadal a vyvolavala aj inym kolegom v jeho robote len tak cez vikend, co robia, az sa ich manzelky tiez zacali zaujimat, kto je. Takze podla mna ona nie je normalna zena. Vecne vysmiata ako v Holywoode, vzdy vraj s nou prisla nalada do prace, len by ma zaujimalo, ci aj doma bola taka vysmiata ako v robote, kde si chodila iba na 4 hodinky. Aj som s nou komunikovala, ale uz sa k tomu nebudem znizovat, je to chudera.
Dalsia vec, co mu neviem odpustit, je, ze ma zradil v tej najhorsej chvili, ked prave tu v cudzine clovek potrebuje oporu, ked zacina novu robotu a nema tu nikoho, na koho sa moze obratit. Keby to bolo doma, tak ho vykopnem hned z bytu, nech si ide. Ale tu ho len tak vykopnut nemozem, lebo by sa nemal kto starat o deti.
A ta posledna veta Klodika je fakt dobra, aj som sa zasmiala. Ale preco do frasa my mame chlapov furt chvalit ? Nas kto pochvali ? Aj to boli jeho argumenty, ze som ho dostatocne nechvalila, ako dobre vyzera {je narcis}, ze som bola chladna k nemu {on bol tiez}, ze mal malo sexu a pod, ved to poznate. No co, nech ho chvali ta sliepka, nech si ho uzije ako dobreho manzela a dobreho otca jej deti.
Baby teraz neviem asi trepnem nieco od veci, ale neda mi to.
Dnes prisiel brat domov zniceny.
Pytam sa : "Co sa deje ?"
A on na to : "Zomrel kolega."
"A co sa stalo ?"
"Spachal samovrazdu."
Chvilu bolo ticho a potom brat este dodal : "Ma, teda zanechal po sebe zenu a 2 male deti."
Marcy, cela situacia k tebe k vasim detom (a samozrejme plati to aj opacne) vobec nie je fer. No ste vsetci zivi a dufam, ze aj zdravi. Skuste najst nejaku cestu ako sa rozumne porozpravat, dohodnut. Ako to prekonat a ist dalej 
prajem vela sil 
No veď aj nás by chlapi mali chváliť, lebo v práci to môže urobiť hocijaký somár, nie? Marcy u mňa to tiež boli maličké kroky, veci ktoré som si musela pomaly vybojovať. Aj tá manželova kupovala našim chalanom čokoládky, posielala im rozprávky na DVD, a ja som to hádzala do koša. Naposledy na Mikuláša im v kancelárii dala mikulášsku nádielku a ked ju chlapci doniesli domov tak putovala rovno do koša...Tiež som manželovi musela x krát prízvukovať aby sa venoval deťom, že ho hlavne starší syn veľmi potrebuje- prechádzal si ťažkým obdobím v škole- šikana a podobné záležitosti. Raz keď sa to vyhrotilo tak som jej aj na mobil volala, že jej nedovolím aby ubližovala mojim deťom a odputávala manžela od rodiny. Boli to všetko fakt postupné kroky- nešlo to vyriešiť rozhovorom- všetko to chcelo svoj čas. Ja som si vždy vravela, že koľko rokov sa to postupne v našom manželstve "sralo" tak toľko rokov sa to bude dávať do poriadku, kým sa všetko dostane do rovnováhy...a musela som si ujasniť či tie roky chcem podstúpiť a ja som chcela lebo manžel mi za to stál a stojí mi za to.Nedoprajem takého dobrého chlapa/ napriek bolesti ktorú mi spôsobil/inej ženskej len tak bez boja.
Klodik, my nie sme take naivne, ze by sme kvoli jednemu pochvaleniu od somara zahodili vsetko za hlavu 
nas by to mozno potesilo a zdvihlo nam to sebavedomie a naladu..
Ja si pamatam ako raz kamoska povedala na partnerovu neveru, ze ok.. za hodinu mal zbalene veci pred dverami a zazelala mu vela stastia.. si myslis, ze si ho ta "nova" tak strasne stastna nabali domov a bude prezivat znovu to, co vlastne ma doma uz so svojim manzelom? Ale kdeze.. vsetko "nove" a "zakazane" je krasne, len ti dotycni si neuvedomuju, ze aj z noveho sa stane stare a udrzat to stare tak, aby to bolo krasne, to je to prave umenie 
Rady na neveru nie su, ak ty o ten vztah nestojis a on je "naozaj stastne zamilovany"... a ak naopak o neho stojis a on sa z toho "prebudi", tak sa da vzdy na vsetkom popracovat.. uvidis ty sama.. snaz sa postavit na vlastne nohy, nenicit aj to "co este ostalo" a existovat so zdvihnutou hlavou.. ale ci sa to da, neviem.. rady sa lahko davaju, horsie je to zazit na "vlastnej kozi" 
Takze len drzim prsteky
Milá Marcy - držím palce, aby si to vyriešila čo najskôr. Bojovať za niekoho kto si to po prvé nezaslúži a po druhé neváži je ťažké. Ale ako napísla Eifelovka - urobila som presne to isté, keď som sa dozvedela, že ma partner podvádza - zbalila som ho a musel odisť. A mal to ťažké, lebo mal pri dome dielňu a každý deň musel dochádzať 20 km od milenky. Po pár týždňoch pochopil, že to nie je také ružové ako keď sa len tak stretávali, že aj ona má zlé dni, že aj ona je unavená a že nie je stále usmiata a veselá ako keď sa len tak stretávali. Síce v mojom prípade to skončilo vtedy "happyendom", ale vlastne sa to ani neskončilo šťastne. Avšak som veľa vecí pochopila. Teraz žijem sama zo synom, ale som šťastná a spokojná - hlavne moja duša. Už sa netrápim a nestresujem. Som práve tá, ktorá chodí stále usmiata a lákavá pre tých mužov, ktorí si myslia, že som iná ako žena ktorú majú doma...
Ukáž sama sebe, že si silná osoba, ktorá nepotrebuje doma "parazita" - lebo mi už tak pripadá. Držím palce!
valigurka presne ako pises
Ahoj Valigurka,
ako sa ti podarilo dospiet k tejto dusevnej rovnovahe? Ja mam 2 super deti, slusnu robotu a prave som jedneho neverneho manzela so svojho bytu vyhodila, aj ked mame teraz doma velku pohodu a klud ale je mi hrozne prazdno a zacinam si to vycitat. Teraz mam pocit, ze mal pravdu a ja som bola tak nemozna, ze su frajerku jednoducho najst musel
No Terezka nebuď "blbá".Nerozmýšľaj o sebe takýmto spôsobom.Milovať znamená prijímať toho druhého taký aký je. Samozrejme pokiaľ sa partner nespráva tak, že to už narúša našu identitu /alkoholizmus partnera, nevery, bitky/. No je zrejmé, že tvoj manžel toto nedokázal, nevedel...Ja si o nevere myslím jednu vec- dopúšťa sa jej väčšinou ten z partnerov ktorý je síce s niečím nespokojný ale zároveň aj slabý čokoľvek meniť...V partnerstve je to často práve tak, že svojím partnerom často vyčítame práve to čo nám najviac vadí na sebe samých. A je oveľa jednoduchšie povedať: si nemožná, nájsť si inú partnerku a mať na chvíľu zas pocit, že nový partner opravil tú vzniknutú "dieru". Lenže je oveľa ťažšie pátrať vo svojom vnútri a dospieť k poznaniu, že na partnerke, partnerovi mi vadí práve to čo nemám rád- rada sama na sebe. A zmena? No tiež nie je zrovna najvhodnejšie usilovať sa zmeniť partnera na ktorom nám niečo vadí...Síce ťažšia ale efektívnejšia je cesta začať meniť seba...Takže Terezka hlavu hore, si žieňa hodné lásky, podpory, pochopenia a keď to nedošlo tomu tvojmu truhlíkovi, tak si ťa nájde časom iné srdiečko kde tá láska bude vzájomná...
terezka,značne ti podkopal sebavedomie,to vieš,našiel mladú cicu,ale otázka znie,bola by tá mladá cica s ním aj bez tých jeho peňazí?Počkaj,ke´d pretrezvie,aj v ňom to bude hlodať,neboj sa.A chlap,ktorý Ťa ponižuje nestojí za to,aby si sa trápila.Ja viem,bolí to,je to čerstvé,ale vyplač sa,tráp sa,to sa trochu spraví,ponejakej dobe úplne,ale jemu to neukazuj.Daktorí chlapi by si zaslúžili..........A aj tie cice.Pamätaj,na cudzom nešťastí si šťastie nikto nepostaví.
Joooj veru koli somárovi by som ani ja neriskovala. Lenže keď to doma neklape tak aj ten somár môže byť lepší,ako manžel ktorý nevie doma pochopiť a pochváliť
Vo vzťahoch to nie vždy je také jednoznačné. Nevera môže byť vnímaná ako nevera a hotovo- ďalej sa tým nebudem zaoberať a dosť, koniec, finito...Lenže nevera môže byť aj signál aha niečo vážne sa stalo a ja to tak nechcem a chcem- chceme to riešiť. Je to vždy o tých dvoch konkrétnych ľuďoch.A keď sú vo vzťahu deti, ktoré potrebujú otca, milujú ho tak sa nevera rieši inak ako keď je to len povedzme medzi partnermi.Kedysi som čítala jeden skvelý príbeh ako podvádzaná manželka vybabrala s neverníkom. Zobrala všetko jeho špinavé prádlo ktoré mal doma, navrch dala najšpinavšie slipy, ponožky a pekne to zabalila do balíka. A balík odoslala jeho milenke. Tá keď ho otvorila pochopila, že to nie je len o zamilovanosti.Nemala som ďaleko k tomu aby som toto urobila aj ja.Neviem či by sa chlap po takomto "akte" dokázal pred svojou milenkou naďalej cítiť ako ten "super samec"-" pardón za výraz ale strašne sa mi to tam žiadalo tak napísať"
Ano, ked je to doma "o nicom" po vsetkych strankach, potom sa "tazko" odolava aj somarovi Ja si ale vzdy hovorim, ci ten "uskok" stoji za to, ci nemozem stratit viac ako dostat a naopak.. moj terajsi priatel nahradil toho predosleho, lebo niektore veci som proste uz nezniesla, nechcela ich potom ani riesit (najskor nechcel on), no a nakoniec som si povedala, ze som mlada na to, aby som sa uz vtedy trapila nad niecim, co sa mi nepaci a zmenit to nemozem teraz veeeela veci zmenit nemozem ale si zas hovorim, ze nejaky "somar" mi za tu "chvilku stastia" v obdobi nezhod s partnerom nestoji.. podobne veci sa maju riesit s cistym stitom a nie odchadzat len preto, ze sme si nasli "nahradu" Ak to dvom neklape netreba cakat na neveru, je to stale len a len o tom, ze nove su trblietave a "dokonale".. no.. staci par mesiacov pockat a tato "novota" sa opotrebuje.. Jasne, ze teraz hovorim o nevere nazvime to "z nudy, z monotonnosti" Ak to dvom ludom proste naozaj neklape a stretnu pocas jedneho vztahu niekoho s kym to iskri naozaj, treba to riesit (ak treba aj rozchodom, laske nikto nerozkaze) ale som za to, aby sa z partnera nerobil "idiot" 
Ja som o tom citala u Haliny Pawlovskej. Bolo tam aj viac pribehov ako prezit neveru a dost vtipnych. A pomohlo mi to prezit cas, ked moj drahy riesil svoju nerozhodnost v case nasho este spolocneho chodenia.
Marcy,premýšľala som,čo ti napísať,ale ja vlastne neviem,čo:Snáď,aby si to zvládla,lebo to máš ťažké a aby sa to pre Teba a Tvoje deti skončilo dobre.to,čo napísala Klodik je svätá pravda,potom už je zbytočné skúúšať tu niečo zliepať.
nechcem byt svina,ale ucim sa po kazdom jednom prispevku. od kazdej z vas si nieco zoberem k srdcu..
dostala som od zivota este jednu sancu a chcem ju vyuzit a tu si citam navod co mam a co nemam robit.. myslim si ze vztah je velmi narocna stavba dolezite su zaklady a ja stavam zatial len tie zaklady a vase rady su ako cement pekne zamiesany dufam,ze sa mi moja stavba podari....
preto marci porozmyslaj,opravis svoju stavbu ci si postavis nieco nove kvalitnejsie????
moja predchadzajuca stavba bola postavena na vode a obaja sme prispevali nekvalitnym materialom preto sa nam zrutila..mne nastala zato aby som do nej investovala,preto si radsej stavam nieco nove a kvalitnejsie.....ty si na tom ako???
Marcy, mne sa páčilo, čo napísala Hany:".. dotycna od muza neodide a on ostane chudacik sam, opusteny."
Len tvoj muž si nejak neuvedomuje, že sa mu staráš o bývanie. A ty ho zas potrebuješ, aby ti pomohol s deťmi!
Ja by som naspäť na SK neodchádzala, túto chybu som spravila raz (aj s dieťaťom) a veľa vecí mohlo byť inač, keby som mala prácu z ktorej dokážem aspoň prežiť. Na SK by ti síce mal kto pomôcť s deťmi, ale zase sa z peňažných sračiek nevyvlečieš na dllllhe obdobie. Ostaň pri práci, ktorá ťa aspoň uživý, kým je muž s tebou, ber ho ako operku a pomaly sa pripravuj ako zvládnuť život bez neho. Využi ho, kým sa dá. To nemyslím v zlom, ale veď, ty si teraz živiteľka rodiny a on má tú drzosť venovať sa frajerke a kašľať na deti? Zasran jeden!!
Prajem ti, nech sa rozhodneš správne, aby si našla pokoj vo svojom srdci, či už zostanete spolu a vyriešite to, alebo mu dáš zbohom. Drž sa.
Dámy, poviem vám iba jedno, nestrácajte čas s niekým kto nie je ochotný strácat svoj čas s Vami.
A Marcy manželka ktorá opustí neverného manžela, nie je opustená, iba sa zbavila neverného manžela. 
toto sa mi páči a je tam kusisko pravdy.
Mila Marcy, v prvom rade Ti drzim palce nech vsetko zvladnes. Myslim si, ze si pre zachranu vstahu urobila dost a uz stacilo ponizovania. Aupair Ta vyjde lacno... ved si kludne najdi niekoho zo SR kto sa chce naucit jazyk v zahranici.... bude Ti ovela vacsi pomoc ako nehodny manzel co si nevazi zenu. Neviem preco si ho nedonutila si najst pracu aspon na pol dna... nech sa nenudi a nemysli na blbosti.
Neviem si ani len predstavit ako tazko Ti je po psychickej stranke a to mas na krku domacnost a nove prostredie. Moj nazor je tiez taky, ze neni spravne vratit sa na SR.... nic dobre Ta tu necaka.... len vacsie stresy.
Vela vela sily!!
Mila Marcy, tie z nas co ti radia, aby si toho hnusaka este dobre "povyuzivala", nez za nim zameties, maju pravdu. To, ako ma drzost sa spravat, ma normalne dostalo. Podvadzat, nechat sa zivit, nepomahat a este sa tvarit ukrivdene a de facto zvalovat vinu za vsetko na teba. Ze si zato vlastne sama mozes, lebo si ho neobdivovala dostatocne... Sila.
Vlastne to nie je vyuzitie. Len od neho budes chciet, co je jeho povinnostou. A ak to nie je schopny (povenovat sa detom a postarat sa o domacnost, kym si v praci), tak nie je za cim plakat. Je horsi nez baba. Len za tymi desiatimi rokmi, ktore boli urcite aj pekne a aj zahodene, ked na to pozeras zo strany poslednych mesiacov.
Marcy, velmi podobne sa stalo aj mne, hoci bez detí. Ide o môjho bývalého, plakala som 3 dni. Presne 3 dni som nejedla, nespala, nič ma nebavilo, nemohla som vidieť ľudí, počuť hudbu, o telke nehovoriac. A na štvrtý som sa zobudila a povedala si dosť! Za žiadny ďalší deň mi ten smrad nestojí a ja tu revem a trápim sa a lutujem sa a on sa rehoce volakde s tou svojou....tak to teda nie. A začala som žiť ako predtým. Obnovila som si staré kamarátstva, a bolo to super. a tiež mi pomohlo toto čo sem chcem napísať, poslala mi to kamarátka a keď mi bolo ťažko, čítala som dokola a dokola .... "Cely zivot si vyberame.
Ked si odmyslis vsetky tie hluposti okolo, kazda situacia je volba. A ty si
vyberas, ako reagovat na danu situaciu. Ty si vyberas, ako ludia ovplyvnia
tvoju naladu. Ty si vyberas, ci budes mat dobru, alebo zlu naladu.
Jednoducho povedane ty si vyberas, ako zijes svoj zivot.
Kazdy den mame moznost zit naplno. Co prezivas, to chces. Nie je dolezite, co sa deje, ale ako to clovek prijme - to rozhoduje o vsetkom.
Preto sa netrap, co bude zajtra, zajtrajsok nech sa o seba postara sam.
Kazdy den je dost starosti aj bez toho. Okrem toho, dnes je ten den, kvoli
ktoremu si sa trapil uz vcera."
Tak Ti Marcy prajem aby si svoj štvrtý deň mala aj ty už hneď dajme tomu zajtra 
eviska velmi pekne a mudro napisane 
Evisska, nie si ty nahodou evisska ovesska?
Niektore tvoje slova poznaaaaaaaaam, ale od inej osobky.....
Mudro, evisska, mudro
no som, jasne že som a tieto slová ktoré som tu vypustila sú moje až na to citované že každý si vyberáme akú budeme mať náladu bla bla bla...to ako som spomínala napísal niekto a ked mi bolo ťažko tak mi to kamoška poslala a ja som si to čítala dokola a opakovala a opakovala...ale kto to napísal v originále fakt neviem. mne to došlo mailom.ale je v tom kus pravdy a mňa to posunulo značne vpred.
Ešte tomu hovorím že zavri okná, zatiahni závesy, zhasni svetlo, zavri dvere, zatiahni oponu, otoč sa a vykroč. Nikdy nie sú iba jedny dvere, jedny sa zavrú a je na tebe ktoré z ďalších si vyberieš a do ktorých vkročíš. No nikdy nie do tých istých. Radšej dva kroky vpred ako jeden vzad. Držím palce
Opat vdaka za rady a slova. Medzitym sa stalo to, ze sme sa poriadne pohadali, nakricali, vykricali si snad vsetko (aj hnusne veci a najhorsie nadavky), no bola to kovbojka. Chcel sa balit a hned odist (o polnoci). Nakoniec som to nevydrzala a rozplakala sa. Jemu tiez nejaka mala slzicka vypadla a povedali sme si, ze takto to uz dalej nejde, lebo uz sa to prejavuje na detoch. On tvrdil, ze je psychicky na dne, jednak z toho, ze nemoze byt s nou a jednak z toho, ze je v cudzej krajine, kde nerobi, nevie jazyk, nikoho nepozna, deti sa pytaju tiez domov. Ja som psychicky na dne z neho a z jeho milenky, ale tiez mi tu nie je sveta zit, lebo aj ja som v cudzom svete. Na druhy den sme si pisali maily. Ja som sa ho pytala, ci vobec este nieco ku mne citi alebo uz nic. Odpisal, ze nieco tam este voci mne zostalo a ze by sme sa mali pokusit to najst a nie to este viac nicit. Nasledne vsak napisal, ze mi nevie zarucit, ze ta laska k nej zmizne alebo sa len tak strati, ze to mi nevie slubit. Dostala som radu od kamosky, aby som nekricala, nenervacila a snazila sa vytvorit take dobre prostredie doma, aby ho to este coraz viac netahalo k nej. Proste nemam kricat, nebuzerovat ho, ale s kludom mu povedat, co chcem, aby spravil a snazit sa nevsimat si tu jeho komunikaciu s milenkou (to je teda dost tazke nevsimat si to, staci, ze si sadne za pocitac a ja uz tusim, ze jej pise nejaky mail). Neviem, ci to je spravne, ci sa zase ja mu nebudem takto podlizovat. Samozrejme, ze som mu povedala, ze aj on musi zmenit pristup ku mne a obaja musime vazit slova prv nez ich vyslovime. Mozno to bude fungovat, neviem. Otazku nasho pobytu tu v zahranici sme este nestihli dostatocne prebrat, aj ked navrhol navrat v tu noc, ale ja s tym viacmenej nesuhlasim (tak ako ste pisali, co doma ?). To s nim este musim vydiskutovat, snad cez vikend. Zatial Vam vsetkym dakujem.
Marcy, dievčatá majú pravdu, pripájam sa.
Čo keby si sa vykašľaľa na diskusie, len ti ublížia, lebo v tomto štádiu to bude bolestné.
Neviem, kde v zahraničí si, skús teraz rozmýšľať akoby to šlo zariadiť bez neho. Vykašli sa na riešenie, na rozvod. Nech si ide na Slovensko, ty pracuj, deti nech chodia do školy. Viem, problém je koho k deťom. Nemôže prísť niekto z rodiny, náhodou ak by boli babky na dôchodku? Alebo niečo iné. Netráp teraz seba rozmýšľaním nad vzťahom. Život, ako si povedala, je kolotoč, je veľmi ľahké zapadnúť do stereotypu. Nechaj ho, a jedine čas ukáže čo a ako. Slová, presviedčanie, diskusie práve teraz nepomôžu. On sa potrebuje na vlastnej koži presvedčiť čo vlastne chce, či je len fakt zaľúbený. A nechaj ho, nech si "natlčie" nos. Ako bolo napísané, každé zaľúbenie prejde, potom nastupuje reality, úcta,neúcta, spolužitie. Ty tiež po čase si všetko utriediš, prídeš na to, či s ním chceš byť naďalej, alebo čo ak príde niekto iný ?
Deťom súčasný stav určite neprospoje, nepomôže. Ak ho necháš odísť, vnímaj ho ako otca tvojich detí, skúste sa správať ako priatelia, ktorých spája to najkrajšie-deti, alebo aspoň korektne. Ak sa vrátite na Slovensko spolu, budeš sa oveľa viac zožierať "jeho" vzťahom a možnosťou alebo istotou, že pokračuje a on sa nebude vedieť dlho rozhodnúť.
Ideš na to dobre, veľa síl želám, a aby si rýchle našla niekoho k deťom. Daj si rok, a uvidíš, všetko bude ok.
Ahoj Marcy, ak je on psychicky na dne ze nemoze byt s frajerkou, tak nie je co riesit, riesis to len ty a na vztah treba dvoch.on je s tebou lebo nanho ides slzami a detmi.ale nechce byt s tebou a povedal ti to uz vsetkymi moznymi sposobmi.nehnevaj sa ale robis zo seba somara, ponizujes sa a nakoniec bude ktokolvek prenho lepsi ako ty lebo si ho zanhanla do kuta a on je este enakoniec ten terorizovany a psychicky na dne.chlapi su taki.ak ma niekoho koho lubi, znamena to ze nelubi teba.zijete spolu v zotrvacnosti a z povinnosti ale nie z lasky.ked sa zbalil neviem preco si ho zastavovala.mohla si to mat sa sebou
marcy - nehnevaj sa, ale robis blbost...... on Ti do oci hovori, ze nevie ci ju prestane lubit a Ty ho nevykopnes??? a ides mu robit prijemnu domacnost?? asi som naivna.... ale to on by sa mal snazit o zachranu vztahu, ked uz niekto..... mal si dat kurzy jazyka kym su deti v skole a nie ako slaboch vyplakavat "je neviem jazyk" je to total slaboch a neschopak.... keby si ho poslala v darcekovom balicku tej milenke tak Ti ho po tyzdni vrati... tolko b yjej trvalo, kym by pochopila, ze je neschopak co sa nechava nydrziavat od manzelky a nedokaze sa ani o deti a domacnost postarat.....
jezis...... mna to tak nahnevalo, ze si mu dala dalsiu sancu...... co sa ho tak drzis??
ved laska tam uz isto taka vasniva a krasna neni!!!
prepac... ale hrozne sa ma to dotklo za teba.... zasluzis si lepsi zivot !!! a hlavne lepsieho chlapa!!
sorry za preklepy, ale uplne som sa rozohnila....
Ja som si tiez vsimla, ze ked chlap pri rozchode pusti slzu, tak zenu dostane viac nez chlapa cele jej more slz. Len preto, lebo si mysli, ze konecne prejavil citlivu stranku (co sa u chlapov bezne necaka) a citi sa tym istym sposobom polichotena a zaviazana.
Rozhodnutie je na tebe. Ak ho este chces, tak to skus. Nebudes si mat potom co vycitat. Ak ta iba dojali slzy, robis chybu.
Mne keby chlap povedal, ze nevie, ci ju prestane lubit (herecku jednu - ake lahke byt chapava, obdivovat a rozosmievat ho, ked mu neperie ponozky), tak dovidenia. Moj mi raz rano povedal, ze sa s nou teda rozisiel a to so slovami, ze ju miluje, ale ostane so mnou. Odisiel do roboty a vratil sa do prazdneho bytu. Ked ju milujes, tak bez za nou. Nemusis sa obetovat pre mna. O taky vztah nestojim.
To bola pre mna posledna kvapka ponizenia. To ako ja mam byt rada, ze sa budem o neho cely zivot starat, rodit mu deti a vytvarat zazemie, kym on bude v duchu snivat ako ta druha bola skvela a vzdychat za nou? Vsak sa potom hned spamatal, co vlastne chce.
lilly - bodaj by bolo viac takych rozhodnych a nebojacnych zien ako ty co poznaju svoju cenu a nizsie nejdu....!!
tlieskam Ti
netlieskaj, ja som sa k nemu nakoniec vratila. tiez som sa dala obmakcit. dokonca som si ho nejaky ten rok nato vzala. a dnes obcas lutujem. lebo sa vobec nezmenil. to len tak tych par rokov vyzeralo.
on proste bez nejakej druhej popri mne existovat nevie. jednoducho blizenec. vsetko musi mat najmenej v dvoch vydaniach. aj zeny.
no nic. mame uz deti, tak sa snazim najst nejaku tu cesticku, ako sa prinutit, aby mi to nevadilo. nevsimat si to. a nekazit si tym radost zo zivota. ide to pekelne tazko.
keby som vsak bola bez deti - treti raz by ma k nemu nedotiahol ani sestzaprah huculskych koni.
ostal by mi len ako kamarat. v tom musim uznat, ze je fakt dobry. vie byt velmi, ale velmi dobry kamarat. skoda, ze nie taky isty manzel...
no co uz.
Mile dievcata,
opat sa ozyvam po dlhsom case. V nasom vztahu sa neudialo nic prevratne, zatial zostava tu s nami v zahranici. Snazila som sa byt kludna a nic mu nevycitat po tom, co som sem naposledy pisala, ale vydrzalo mi to tak 2 dni. Uz som sa nemohla pozerat na to, ako s nou dennodenne komunikuje, chatuje a mailuje. Bolo to naozaj kazdy den. Tak zacal zase kolotoc hadok, vycitiek, placu, kriku, samozrejme z mojej strany, dostal aj ultimatum pre rozhodnutie koniec marca a on nic, kludny, neriesi. Potom som zacala komunikovat s jej muzom, ale ani tam sme sa nikam nedostali, ale aspon sme si vymenili nejake nazory na vec. On jej dal pred sviatkami ultimatum, mala sa rozhodnut, co chce. Dohodli sa, ze sa "pokusia" spolu nekomunikovat, lebo obaja vedia, ze takto dalej nemozu zit a nechcu ublizovat detom. Tak je to od piatku pred Velkou nocou. Ona je s rodinou mimo SR, ale co bude, ked sa vrati spat, neviem. Podla mna to jeden z nich nevydrzi a zase zacnu. Medzitym pocas sviatkov som nasla CD s ich mailovou komunikaciou za obdobie 3-mesiacov. Z toho som vlastne zistila, ze moj muz ma klamal 2 mesiace, kym som este bola doma, a 1 mesiac, ked som uz bola ja v zahranici a on este zostal doma s detmi. Vtedy si veru uzili ten jeden mesiac, sex bol na programe takmer kazdy den. Bolo to strasne citat ich vyjadrenia lasky, ako si chybaju, ako nemozu bez seba zit, ako skoro bola tehotna s nim a pod. To neprajem nikomu nikdy citat si jeho vyjadrenia, ze ona je pre neho jedina na svete a nikdy k nikomu nic tak silne necitil. Rozzurena som mu to smarila o hlavu a nasledne sme sa dobre pohadali pred detmi, aj fyzicky.
Uvedomujem si chyby, ktore som urobila v nasom vztahu, uvedomujem si, ze som mu nevedela prejavit viac citov a zaujmu, uvedomujem si, ze bolo chybou spavat oddelene posledne 2 roky (ale on sa prvy odstahoval, ze ho boli hlava a krk v spalni na posteli a ja som sa aspon mohla rozvalovat) a tym sme stratili k sebe vsetku blizkost. Toto vsetko som mu napisala vcera do mailu + aj potrebu rozpravat sa s nim o nasej minulosti i buducnosti, a zacat trebars tym, ze budeme zase spavat na jednej posteli ako predtym a mozno sa nam bude lahsie komunikovat. Ospravedlnila som sa mu za vulgarne vyrazy, ktorymi ho uz dlhsiu dobu castujem. On mi odpisal, ze vie, co je spravne, co by mal urobit, lebo deti lubi, a ze sa pokusi potlacit city voci nej. Zaroven sa ospravedlnil za vsetko to ublizenie, co mi sposobil a dalej sposobuje. O svoich chybach, co kedy urobil alebo o nasej spolocnej buducnosti ani slovko. Cakala som naivne, ze ked pridem domov, mozno budu jeho periny v spalni, neboli, mozno pride vecer za mnou aspon sa porozpravat o tych mailoch, neprisiel, namiesto toho povedal, ze musim mat trpezlivost. Ale dokedy ???? On nas vztah neriesi, odkedy sme tu a ked riesi nieco, tak s nou (aj ked teraz par dni nie). Ani moj plac nepomaha, ziadne city z jeho strany. Viem, ze jeho city si nevynutim, proste ich ma nacielene len na nu.
Teraz v aprili sa chysta domov kvoli nejakym rodinnym zalezitostiam, asi sem pridu moji rodicia. Na ako dlho to bude, neviem. Ale som presvedcena, ze ked pride domov, prve,na co bude mysliet,bude ako a kde sa s nou stretnut.
Momentalne sa snazim nepripominat mu to, nevykrikovat to pred detmi, ale ani neist za nim riesit veci. Neviem, ako dlho to zase vydrzim. Cakam, kedy konecne pride on. Ako vravim, vcera neprisiel. Mozno dnes ? Neviem.
M.
Marcy, ak si sa rozhodla, že manžela nechceš nechať tak a snažíš sa zachrániť váš vzťah, tak to asi inak nepôjde, len tak, že budeš veľmi, veľmi trpezlivá a naozaj sa budeš chovať tak, ako ti minule radila tvoja kamarátka - nevyčítať, nehádať sa, nekontrolovať, nedávať ultimáta, ktoré potom nedodržíš a už vôbec neprosiť, neponižovať sa. Snaž sa k manželovi chovať slušne, ako k otcovi vašich detí, riešiť bežné veci a toto háklivé nechať tak. Buď dôstojná, pokojná a keď príde za tebou do spálne, nerob drahoty, aj keď nebudeš mať chuť. Je to ťažké a najťažšie na tom je to, že to bude trvať dlho. Odmilovať sa nejaký čas trvá a hlavne za týchto podmienok - keď tí dvaja spolu nie sú fyzicky a tak len jeden o druhom snívajú. A vieš, ako to je so snívaním - všetko je krásne, idylické, dokonalé... Bežný život je o inom a nemôžeš byť dokonalá 24 hodín 7 dní v týždni - ale pre tvoju sokyňu je ľahké byť dokonalá pár hodín, čo si "ukradnú" pre seba. Je to hrozné, ja viem, ale inak to asi nepôjde. Keď sa ti bude žiadať plakať, nadávať, zúriť, príď na Naničmamu, ale doma to nerob. Držím ti palce, nech všetko dopadne čo najlepšie pre teba, aj pre deti.
suhlasim s Georginou, hlavne keď budeš nazúrena nesmieš nadávať, zuriť v celej kráse, snaž sa to predýchať.Potom tvoja sokyňa jednoznačne vyhráva. On potom uteká k snívaniu, ale keď budeš trpezlivá je možnosť že nebude vyhľadávať niečo čo má doma.
marcy, ty mas nervy z platiny. lebo ja najst to cd, tak bz ma asi najprv ranila mrtvica, potom by ma roztrhlo od jedu a nakoniec by som musela nieco pohadzat do steny, aby ma presiel amok. snad sa to zda prehnane, ale ja by som priserne zurila. od ponizenia, od bezmocnosti, ... v tomto viem byt cholericka. prave preto ta obdivujem, ze napriek tomu sa stale snazis najst s nim rec a cestu k nemu. ale stoji to zato? myslim, ked uz prezijes vsetky tie mesiace, trpezliva, pokojna, hoci vnutri ta pojde neraz rozdrapit od hnevu a zialu, a on sa konecne odmiluje a vrati sa k tebe... budes mu este verit? alebo uz navzdy v tebe ostane zasvietena kontrolka, ktora ta z casu nacas prinuti preverit mu postu, vrecka, mobil, ... a bude ti to otravovat vsetko pekne.
ja neviem. ak chces s nim ostat, tak ti georgina radi dobre. je to jedina schodna cesta. ale skus si urobit jasno, preco s nim chces ostat. je to z lasky k nemu? stale ho lubis, alebo je to len akasi neschopnost ukoncit "zvyk" (ved ste spolu dlho a spaja vas mnohe)? alebo je to kvoli detom? viem, ze deti lubia svojich rodicov rovnako bez ohladu nato, ako velmi si oni dvaja ublizuju. a je tazke postavit ich pred rozhodnutie, ze odteraz budu len s jednym z nich.
skoda, ze tvoj manzel si neuvedomuje, co v tebe ma. zaslepene vidi len tu svoju milenku a kresli si ju v dokonalych farbach. ale bohvie, ci by sa ona kvoli nemu tak snazila ako ty.
neviem, ci ti to pomoze... ale ak s nim chces ostat a nevies sa zabrzdit v tom bezmocnom hneve, ktory ta nuti znova a znova vybuchnut a hadat sa: skus sa vzit do jeho koze. skus si celu situaciu predstavit obratene. ze ty mas niekoho a on ti robi zurive ziarlive sceny. chvilu sa hada, dava ultimata, potom nastane chvila pokoja a snahy o zmierenia, pochopenie, ...
mozno tak prides nato, co by si mala prestat robit, lebo teba samotnu by to len odhanalo a hlavne co urobit, aby ta to (teda jeho) dotiahlo spat k rodine. a z milenky postupne urobilo len kamaratku, s ktorou sa fajn pise. a nic viac.
lilly, ja uz nemam nervy z platiny, ja ich uz mam niekde inde (radsej nepisem, kde). Ja som psychicky na dne, neviem rozmyslat o niecom inom, neviem sa sustredit v robote, nici ma to vsetko, ta neistota, co bude dalej s nami. Ale hlavne ma nici ten jeho nezaujem o mna.
A to som mu aj povedala, ze ak aj ostane s nami, nikdy mu uz na 100% nebudem verit, proste ta kontrolka bude urcite svietit. On na to povedal, ze to chape.
A ci on stoji za to ? V prvom rade nie je zly otec, deti ma rad, aj ked na nich naziape, ked neposluchaju, aj s nimi pomahal, ked bolo treba, hoci v poslednom case, ked o nej snival, tak sa na nieco aj vybodol, z roboty chodil rovno domov, nechodi po krcmach, nepije takmer vobec alkohol, ani s kamaratmi na nejake vylety, co bola mozno aj chyba, ze nema ozajstnych kamaratov a tak ani nemal s niekym kam ist. A ako manzel ? Tazko hovorit, lebo my sme si uz viac rokov neboli blizky (od narodenia druhej dcery, co je takmer 5 rokov, sme spolu ani nespavali v jednej posteli, lebo sa najskor nedalo kvoli malemu bytu a potom zas nemohol on spat kvoli bolesti hlavy a krku), proste tie vzajomne city vyprchali, rovnako ako podpora, zaujem, porozumenie, radost zo zivota, a boli uz len vycitky, co kto spravil a nespravil, hadky, nervy. Chyba bola na jednej i druhej strane, ze sme to neriesili. Komunikovali sme spolu, ale nie o nas, o nasich pocitoch, o nasom nejakom spolocnom programe bez deti, ale len o beznych prevadzkovych veciach. Ja k nemu urcite este nieco citim, nie je mi lahostajny, aj ked som mu mozno vykricala vselico do oci, co som nemala, aj si dobre spominam, preco som si ho kedysi vybrala. Na druhej strane je tiez pravda, ze on mi tiez nejako nedaval najavo, ze si vazi na mne moje dobre vlastnosti, ze ku mne nieco citi (a teraz myslim city, nie sex), kvetinu som videla raz rocne na narodeniny. Spominam si, ako ked sme nedavno (este predtym vsetkym) zostali dvaja sami doma, bez deti, a my sme sa nemali o com rozpravat. To bolo strasne zistenie, ako dvaja cudzi ludia. Neviem, ci sa to vsetko da napravit spat. Vcera povedal, ze asi nevie tu nechat len tak deti a zbalit si tasku a odist. Ale tu som aj ja, nielen deti, som mu povedala. Nato odpovedal, ze to vie, ale bohuzial, teraz voci mne nevie nic prejavit. Nejde mu to. Myslite si, ze cas a moja trpezlivost moze daco vyriesit ? A co ked zase zacne komunikovat s nou alebo ona s nim ? (lebo ona mu viac posielala tych zalubenych mailov, vselijake darceky mu venovala). Ved potom uz zase nebude riesit nas vztah, ale zase ich vztah a zase sa bude jej so vsetkym zdoverovat, nie mne. Neviem, uvidim, ako to bude pokracovat.
A dakujem vsetkym za drzanie palcov a rady.
M.
uprimne, trochu si ma vydesila. u nas je to totiz podobne. od narodenia nasej malej sa odstahoval spavat do inej izby, lebo musi chodit do prace a moje nocne vstavanie by ho rusilo. a tiez vraj kvoli tomu, ze tam sa mu spava lepsie, lebo v spalni sa nejako nevedel dobre vyspat...
nasa komunikacia tiez skoncila na bode mrazu... tiez uz len domacnost, hadky, co kto mal urobit, vycitky... uff. zacinam sa bat.
presne viem pochopit, ako sa citis. ako boli nezaujem o teba, ako sa aj proti svojej voli musis neustale zaoberat myslienkami na to, co je teraz medzi vami...
nehovorim, ze moj drahy nejaku inu ma. resp. nemam na to ziaden dokaz okrem reci od par ludi. ale to nechcem riesit. moze to byt len zlomyselnost druhych.
ibaze... tiez vidim ako jeho zaujem o mna vyprchal. ako si planuje svoj program s kamaratmi a v poslednej dobe hlavne s kamaratkami. ako si chodi s nimi kazdy vikednovy vecer sadnut k pivu, ako si s nimi planuje korculovanie na in-linkach, vylety do hor (jeho oblubene cinnosti) a mne povie, ze aj mna by zavolal, ale naco, ked ja aj tak nemozem a musim ostat s detmi doma. vlastne mi to uz nai nehovori. to uz berie tak, ze ho ani nenapadne, ze aj ja by som chcela ist. so mnou sa uz vopred nepocita. obcas mam pocit, ze by mu vlastne bolo blbe zoznamovat ma s jeho novymi kamoskami, lebo ani oni nemaju zaujem sa so mnou zoznamit. bola by som tam ako piate koleso u voza...
a co sa tyka tych myslienok a pocitov... mne ich uz nezveruje. na to ma ine butlave vrby. cez mail, icq ci skype. obcas ma smolu, ze na nieco v jeho kompe narazim, ked ho ma zapnuty, nie je pri nom a ja idem okolo. len mu o tom (zatial) nehovorim.
a ked vidim tvoj pribeh, uz len cakam, kedz pride ten den, ked sa dozviem... a vsetko bude v haji.
viem, ze ked vidim tvoj pribeh, mala by som urobit vsetko preto, aby som sa takehoto konca vyvarovala. lenze akosi neviem, co mam robit. a obcas mam pocit, ze cokolvek je uz zbytocne.
Jáj baby,to je také smutné,kam sa ten vzťah začne po nejakom čase uberať....možno by ste im mali dať pocit,že aj niekomu inému na Vás záleží,lebo keď Vás majú isté,tak načo sa snažiť a keď vidí,že o neho stojíte,napriek všetkému.veď on sa cíti ako hrdina,ktorý chlap by nechcel,aby ho žena dobýjala,písala zamilované listy,maily,dávala darčeky,ruku na srdce,kto z nás by to nechcel????Ale čo potom,keď sa to stane?Čo myslíš,marcy,dokedy by im to vydržalo???Možno,nehovorím,možno áno,ale poväčšinou nie.Aj pri nich by sa zastavila tá realita,treba prať špinavé ponožky,variť,starať sa o domácnosť.Neviem,ako by som to riešila a dúfam,že ani nemusím,ale páčil sa mi postoj jednej z naničmám,ktorá sa dala dokopy,účes,kámošky,šla na kávu,sem-tam aj do baru a čuduj sa svete,muž začal žiarliť,na to,čo stratil.Len neviem,ke´d je to u Vás tak ďaleko Marcy,či by ho to ešte nakoplo vôbec k niečomu.Dievčatko,držím Ti palce,aby to dopadlo dobre.
Pánečku, žienky, tak toto je už iné kafé... Príliš silné, príliš horké... Chcete si ho vysŕkať do dna? Nebolo by lepšie vyliať ho do drezu? Myslíte, že sa v nich pohne niečo, alebo sa niečim zmenia na pôvodných manželov? A čo vo vašich dušiach? Budete niekedy schopné sa priblížiť tomu, čo bolo?
Možno máte niekde pred sebou ten "váš správny život", ale nie v takýchto zväzkoch. Predstava, že toto bude trvať ešte zo 30 - 40 rokov...Hrozne by som sa bála, že míňam energiu úplne zbytočne. Mať tak trošku nádej, že bude lepšie...
Držím vám palce; nech sa to už nejako prelomí vo vašich životoch!
Dobré,Vierik,dobré.
ja tiež prezivam manzelovu neveru a mozem povedat,ze je velmi tazke zachovat si chladnu hlavu,triezvy usudok a hlavne neobrat sa o vlastnu sebauctu.moj muz je narcis,vzdy musel byt pekne obleceny,vyvonany,lebo ako povedal,on vzdy viacej potreboval ako ja,lebo ja som sa v praci musela prezliekat,ale on nie tak preto.Vzdy bol chorobne ziarlivy.Sme spolu 25rokov,ale uz by som nikdy netahala taku dlhu ciaru.Velmi som pri nom trpela,pretoze vzdy si pri mne ventiloval svoje komplexy.Bol velky egoista a klamar.Vpodstate mal bokovky vzdy,ale ked boli moji dvaja symovia mali,neriesila som to velmi,a ak aj,odisla som k matke a po mesiaci som sa vratila.Dnes uz viem,ze to bola velka chyba.Ked uz sme velmi dobre zili,pretoze sa velmi zmenil,bol mily,pozorny,nepil,nefajcil,nikam nechodil,zacala som si mysliet,ze to tak ostane.OMYL.Kriza stredneho veku,mile damy,nezasiahla samozrejme mna,ale jeho,frajera.Bola som pracovne v zahranici,a ked som sa vratila,zacal mi postupne zo zivota robit peklo.Ja som mojho muza nikdy nepodviedla a ani som sa s nikym inym nikdy nemilovala.Aka hlupost.ja som ho nepodvadzala,ale on musel.Zacalo to vsetko tak,ze ma zacal obvinovat,ze mam frajera,psychicky ma tyral,ale aj vyfackal,ved nech viem,co mu sposobujem.Zacal ma vyhadzovat zo spalne,lebo som bola stale unavena,ved coby nie,ked som robila na 3smeny a doma bolo vzdy vsetko v poriadku.Mal to vsetko dokonale naplanovane.Neustale mi rozpraval,ako ma on malo lasky a sexu,aka som v posteli chudera,keby som vedela,ake su ine zeny voci muzom mile.a jedneho dna oddelil ucty,prestal mi davat peniaze,zobral mi telefon,lebo ked nevolam jemu,nebudem nikomu.Takto ma postavil pred hotovu vec.Ked ma vyhodil 4krat zo spalne,zacala sa vo mne prebudzat moja sebaucta a pud sebazachovy.Nicil ma neustalym obvinovanim a ja som vzala na seba vsetku vinu.Skoro som zosalela,ale nastastie ma moji synovia podrzali.A za tym vsetkym stala omnoho mladsia,vydata zena.
Ola a už si od neho preč?
Zdravim ta vyvyka.Byvame spolu v jednom byte.Ale on si nadalej chodi za nou a je velmi stastny,povedal,ze on je spokojny so svojim zivotom.Je velmi zalubeny a ked som mu navrhla rozvod,tak mi povedal ze on sa nemieni rozvadzat a on nic zle nerobi.Sme ako dvaja cudzinci v jednom byte,ja by som rada odisla,ale nemam kam.Nemame si uz co povedat.Jedine,co odo mna chce,je,aby som mu oprala.Narcis,nie.
Aj ja teba.Je to trošku na dlhšiu debatu,myslím,že ba nebolo od veci,ako píšu dievčatá,založiť svoj vlastný blok.Oli,napíš mi mail,kľudne,ale myslím,dievčatá a veľa má takéto niečo za sebou,či už v manželstve,alebo bez,ja to na Tebe,ako a rozhodneš,čo s tým. 
jasne, ze nic zle nerobi. ma to predsa skvele vyriesene. jednu zenu na domacnost, druhu na lasku.
prestan prat a nahadz mu veci na kopu k dveram, ze ich ma odniest tej laske. nech okusi romanticku chut kazdodennej domacnosti.
Ola - nechceš si založiť vlastný blog? Tvoj príbeh nie je len o nevere... Možno by ti debata s ostatnými dievčatami pomohla...
Ano,mas pravdu,moj zivot nie je len o nevere.Tym sa to vlastne iba zavrsilo.V podstate kazde trapenie a kazdy problem je zaroven aj dar,pretoze problem v sebe skryva riesenie.A v tedy dozreje tvoja osobnost.Zrekapitulujes si svoj zivot a zistis,ze nemas byt na co hrda.Ale spät uz nemozes.Preto je dôlezite vnutorne oslobodenie a ja na tom pracujem,pretoze viem,ze rozhodnutie nieco zmenit je velmi tazke,ale o to viac si potom na seba hrda a spokojna sama so sebou,ked sa k tomu podujmes. Preto,kocky,zachranujte sa skôr,nez nejaky pan dokonaly ovladne vase city,rozum a z vas ostane iba pani tolerantna.
Naozaj si nechceš založiť vlastný blog? Skutočne si myslím, že toto by chcelo dlhšiu debatu...
Ak náhodou nevieš, ako na to - hore na zelenej lište klikneš na "Pridaj obsah", otvorí sa ti roletka a z ponuky v nej vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš, a už sa ti otvorí okno, do ktorého môžeš písať...
Ahojte dievcata,
tak som sa zase po roku dostala na tento net. Moj pribeh sa stale neskoncil, prave naopak vsetko sa za rok este len zhorsilo. Co sa udialo za tu dobu ?
Minuly rok, ked sme boli asi 2x doma, na Slovensku, sa s nou vzdy stretol,vyspal, proste pokracoval v tom. Dokonca bol v takom zlom psychickom rozpolozeni, ze by si snad aj daco spravil, lebo nevidel vychodisko. V niecom podobnom bola aj ona, chcela si rezat zily, skocit s autom pod vlak a pod. Ja si myslim, ze ho tym len dobre vydierala.
V aprili m.r. som bola uz rozhodnuta neodist s nim spat do zahranicia, mala som kupene letenky zo dna na den, nakoniec ma presvedcil, ze to s nou skonci a ze chce byt s nami a isli sme spolu. Potom stale klamal, ze s nou skoncil, nekomunikuje, avsak cez letne prazdniny som zistila, ze to boli vsetko klamstva, cez leto to s nou zase roztocil. Dokonca koncom augusta to bolo v takom stadiu, ze ona sa rozhodovala, ci sa rozvedie a keby vtedy povedala ano, tak asi aj on povie, ze sa chce so mnou rozviest. Dobre nie ? Po navrate sem do zahranicia zase tvrdil, ze si s nou nepise, dokonca som mu aj zaplatila kurz cudzieho jazyka, ze aby mal ine myslienky, avsak aj na to sa po dvoch tyzdnoch vykaslal a ja som bola na vine, ze som mu dostatocne nepomahala. Ja som totizto vzdy bola za vsetko vinna, za jeho neschopnosti, za jeho zlu naladu, za jeho nervozitu. A nasledne som zase zistila, ze s nou pokracuje.
Teraz to vidim velmi biedne, zvazujem uz konecne rozvod, ale stale nie som o tom na 100% presvedcena. My dvaja nemame voci sebe uz ziadnu uctu, dokonca sa vyskytlo aj nasilie, raz to videli aj deti. Obcasne nasilie najma z jeho strany bolo uz aj predtym, pred jeho milenkou, vzdy som ho ja vraj vyprovokovala (opat ja vinna, nie on). On stale udava dovod, ze hladal mimo to, co mu doma najviac chybalo, a to hlavne sex. A ze nikto neplanoval, ze sa do nej zalubi a ona do neho. Ju uz tak neriesim, nech si robi, co chce, ale rozviest sa ona nemoze kvoli detom(to tvrdi). Je v tom urcite aj financne zazemie, ktore ma doma.
Ja potrebujem od neho odstup, co on stale nechape, dobrovolne nechce odtialto odist, vyhraza sa mi v hadkach, ze sa zbali zo dna na den a necha ma tu v stichu. Stale ma len plne usta deti, ze ich nevie opustit, lebo ak my zostaneme tu, lebo ja tu mam pracu, a on na Sl ,tak logicky s detmi nebude tak casto. A tym padom ja mu ich beriem. Nechce pochopit, ze proste je to nahoda, ze je to teraz tak, ze ja mam pracu v zahranici, deti si uz zvykli na skoly a ja sa teraz vracat nebudem domov.
Problem je aj v tom, ze nekomunikujeme spolu a ked aj ano, tak je to len o vycitkach, hadkach, krikoch, obvineniach, ziadna racionalita. A ze ja ho psychicky tyram, ponizujem, tak preto je agresivny (samozrejme sex nema, tak mu to ide asi na mozog). Dokoncam minule ublizil aj starsej dcere, potom sa jej ospravedlnoval. To je uz pripad pre psychiatra.
Ja uz k nemu toho vela necitim, skor uz odpor po tom vsetkom, povazujem ho za slabocha, nemam voci nemu uctu, on ku mne tiez a nikdy ju ani nemal, nikdy som sa pri nom necitila ako zena, ktoru si vazi ako muz. Vacsinou som musela ja riesit veci a byt tou hlavou rodiny, lebo on bol v mnohych veciach pohodlny a nemozny a ja uz mam tejto ulohy plne zuby. Teraz by som aj ja chcela byt ta vazena, obdivovana, aby pre mna niekto nieco urobil, trebars aj nejaku malickost, prekvapenie.
Viem, pisem tu trochu chaoticky, tak sorry. Musim ponahlat.
Budem vdacna za Vase nazory.
M.
Marcy, asi bude lepšie, keď si založíš nový blog a na tento v ňom len uvedieš link. Veľa dievčat staré blogy nečíta.
Keď len napíšeš do starého blogu nový vývoj udalostí - moc odpovedí sa takýmto spôsobom zrejme nedočkáš.
ja by som necakala ani minutu....a odisla od neho....za chvilu budes zrelaa pre psychiatra ty...
Mas to ozaj tazke, ale asi si urobila jedine spravne aj ked velmi bolave rozhodnutie. Chlapa nasilu doma neudrzis a asi ani nestoji za tu namahu. Zvladnes to v zahranici sama s detmi?