nevera cez chat

Lucy,
volame Ta na chat, pridas sa????

Prečítala som si Tvoj príspevok 2x a v hlave sa mi začali "honiť" myšlienky

"V poslednom case ma prestavali bavit iste sexualne radovanky (oralny sex), co moj partner nevedel predychat." - tak myslím, že toto je niečo, čo chlapa zasiahne / v prípade, že už okúsil.../. Oni majú skrátka v partnerstve trochu iné potreby ako my, ženy. Žena potrebuje cítiť, že je milovaná /nielen telesne, predovšetkým duševne/ a muž potrebuje sex.

Píšeš, že ste spolu už 6 rokov, to je dosť na to, aby ste sa dobre poznali a zároveň začali byť vo vzťahu na križovatke, a rozmýšlali ako ďalej. Ja som sa na tejto križovatke spolu s partnerom rozhodla pre vyšší level - obstaranie vlastného bývania a detí. Tiež sme spolu chodili už viac ako 6 rokov a myslela som, že ho už dokonale poznám a nič ma nemôže prekvapiť. Ó ako som sa mýlila.... Muži sú fakt "úžasné" stvorenia, ktoré sa často chovajú horšie ako puberťáci.

Píšeš, že "preplakal dlhé hodiny". Myslím, že Ťa naozaj ľúbi a myslím, že až teraz pochopil, akú trúbovinu urobil. Viem, že je to ťažké, ale verím, že po čase na toto zabudneš, aj keď sa Ti to zdá teraz nemožné. Bude Ti v tom musieť pomôcť aj on a budete musieť začať viac komunikovať. Snáď vás toto celé posilní.

Ahoj Lucy, verím že to to ťa riadne zasiahlo. Naozaj je to rana pod pás. Možno raz odpustiteľná, čo len čas ukáže, ale určite ostane navždy vrtať v hlave. Nemyslím si, že takýto problém by sa mal riešiť takto. Chat je veľmi zradná vec. Daného človeka poznáš len z tej stranky, ktotú ti ukáže a nie v každodennom boji o prežitie, ktorému je vystavený partner doma. Inak, neviem, ja osobne, chlap, ktorý plreplače hodiny sa mi zdá divný ..., to je môj osobný názor. Drž sa Luci.

Ešte ma napadlo
Nepomohlo by Ti trošku si vyvetrať hlavu, ísť do kina, za kamarátkami, ktoré si dávno nevidela a pod. Odcestovať na pár dní do kúpeľov, nechať sa hýčkať a prísť na iné myšlienky.

Lucy, poradiť ti neviem, takéto čosi som neriešila (vďaka Bohu!), ale musím ti napísať svoj názor. Tvoj priateľ sa ospravedlňoval tým, že mal "depky" a riešil to takto...Ja sa ťa pýtam, keď prídu skutočné problémy, (pretože toto je v podstate len nedorozumenie, ktoré sá dá riešiť)vždy to bude riešiť takto? Čo keď budeš mať rizikové tehotenstvo? Čo keď budeš dlhodobo chorá a nebudeš môcť sexovať? Aj potom to bude riešiť takto? Iste, každý sa raz v živote môže pomýliť a urobiť chybu, ale tie otázky, ktoré si kladieš, tie ťa budú prenasledovať vždy, keď nebudeš "môcť". Nechcem ťa ešte viac zdeptať, len si prosím ťa dobre zváž, čo a ako. A na jeho slzy nedávaj veľkú váhu! Môj švagor sestru udrel, nadával jej, ubližoval. Sú rozvedení 2 roky, a ešte stále na ňu hrá slzami...

ahoj lucy, myslis , zeby si mi mohla poslat svoj mail? nieco ti napisem, no potrva to dlhsie a to tu uz urcite nebudes on line...

U nás je to opačne, aj keď nie doslova. Keď som ja na istý čas prestala mať chuť na "radovánky všeobecne", občas sa mi to stáva, sama neviem prečo. Manžel to svojou mužskou logikou spojil s internetom. Začal ma kontrolovať a podozrievať. Keď som sedela pri počítači a nebodaj som /nie zámerne/ klikla na inú stránku keď prišiel, už bol oheň na streche. Vraj s kým chatujem, čo pred ním skrývam...Neviem čo ho to pochytilo. Veľmi ma to trápi, žijeme spolu už 9 rokov a nikdy sme taký problém nemali. Odvtedy sme sa o tom veľa krát rozprávali. Pomaly to utícha, ale vidím, že mu to stále vŕta v hlave. Nemám pred ním čo skrývať, ale pobyt na nete pre pokoj v domácnosti obmedzujem.

Luci, verím, že Ťa tvoja situácia trápi aj ja by som asi ťažko strávila, keby môj partner nejakej vypisoval, že sa s ňou chce milovať... Moja skúsenosť je, že všetko treba riešiť rozhovorom, nie hnevom a mlčaním. Držím Ti palce

Tiež si myslím, že to chce čas,na nejakú dobu ísť od seba.Ty zistíš,či bez neho dokážeš žiť a keď nie,tak ,či dokážeš odpustiť a zabudnúť. Najhoršie na tomto je znova začať veriť a dôverovať.
Možno to pre Teba teraz vyznie hlúpo,ale radšej nech sa takéto niečo stalo teraz ,ako keď by ste boli manželia a mali deti,potom je riešenie ešte ťažšie.
A keď mu dáš čas,tak Ti môže dokázať,či chce o Teba a Tvoju lásku bojovať.

Lucy, chápem Ťa! Zažila som niečo také (len ozajstnú neveru) s chalanom, ktorého som si chvala bohu nezobrala! Takže viem ako sa cítiš. Pod psa! Všetky rady sú dobré, len ako máš začať myslieť na niečo iné, keď teraz nedokážeš myslieť na niečo iné?! Ja radím, to čo by som spravila ja. Išla domov, keď on tam nebude, zbalila si pár potrebných vecí a odyšla na pár dní, kde by ma nikdy nenašiel. Tebe by sa sa "vyprázdnila" a prevetrala hlava a aj jemu. Potom by som prišla domov, nepovedala mu, kde som bola(to by bolo moje tajomstvo) a porozprávala sa s ním už s chladnou hlavou ako bude pokračovať náš vzťah a čo je ochotný kvôli nemu obetovať.
Jeden múdry človek mi povedal, keď som sa išla vydávať : "Manželstvo (to platí samozrejme aj o vzťahu) je ako záhradka. Treba sa o neho starať. Keď sa o ňu nebudeš starať, zarastie burinou a kvety neporastú." A ešte mi povedal totot: "Keď sa stretnete doma, po práci, treba si na 5-10 minút sadnúť a porozprávať sa. To preto, aby ste sa obaja naladili na rovnakú vlnovú dĺžku. Uvidíš, že potom bude všetko jednoduchšie!"
Držím sa toho! Mal pravdu! A som rada, že mi poradil! Držím palce!!!!! A daj vedieť ako to dopadlo!

Lucy,tak v tomto smere Ti veľmi neporadím,ale otázne je do akej mieri to Tvoj priateľ myslel vážne a do akej to bolo len akési špásovanie.Neviem,čo by som ja robila,ale určite by to aj mňa sklamalo.Skús niečo,čo Ti radili baby predtým.Hlavne ty musíš vedieť,ako to s tvojím drahým je,čo sa týka iných žien.To vidíš podľa jeho správania v blízkosti iných žien,kde si aj ty.Možno si chcel len niečo dokázať.Ale na chate sa myslím dokáže veľa ľudí uvoľniť,až to trochu preženie.Ale platí : Nikdy,nehovor nikdy.Držím palce.

Ahoj Lucy,
netrufam si dat ti ziadnu radu, len par slovicok, ktore by mozno stali za zamyslenie.
Uprimne si myslim, ze ak vyklicilo semienko nedovery, vytrhnut ho sa ti nikdy nepodari. Otazka je, ci to, co ti vyviedol, si alebo nie si schopna akceptovat.
Zazila som neveru zo strany manzela, vo vztahu, o ktorom som nikdy nazapochybovala. A predsa. Prisla som na to nahodne, a bola to baba z internetu. Aj u nas bolo viac slz u manzela, ruze, sluby. On bol moj najlepsi kamos a predsa ma podviedol a to sme uz mali dve deti.
Keby nie nahody nikdy by som na to neprisla, necitila som menej lasky, menej usmevov, nehy, nic. Ja som sa rozhodla zostat. Akceptovala som co sa stalo, semienko nedovery vsak zostalo. Tak sa opytaj samej seba. Viem s tym zit? Lubim ho tak aby som odpustila? Stoji mi nevera cez chat za to ,aby som zahodila vztah? Ono to boli, ver, ze aj dnes citim, to chapadlo, ktore mi zovrelo dusu. Nelutujem vsak, ze som zostala. Stale sme najlepsi kamosi, stale je to muz, ktoreho som si zobrala, napriek tomu ani dnes by som za neho vo vztahu k sikulke z internetu, ruku do ohna nedala

Pozri ,Lucy,aj ten môj bol taký ťutino,zláááátýýýý,až kým som neprišla na to,aký skvelý citový hráč to je..ak jr tak zameraný na prítomnosť a nerieši budúcnosť-just ako ten môj ex,tak by si to celé mala prehodnotiť...čím viac chlapovi odpustíš,tým väčšie tendencie má skúšať,koľko vydržíš..

Inak sú to zmrdi,títo chlapi,porodíš im deti,staráš sa, atď..a potom sa človek dožije tohto..

Tak som si precitala vsetky komentare.Taketo zistenie musi byt kruta zalezitost.Spominam si na situaciu zpred mesiaca.Kedze mam stale zaply skype ked som na PC,tak sem tam niekto neznamy posle pozdrav ,aby som si ho pridala do zoznamu.Raz sa to stalo ked sme boli obaja doma,tak som povedala priatelovi,ze mi pise daky francuz ,ci si s nim nechcem pisat,ze si chce zlepsit anglictinu.Tak ja som ho len ignorovala.A moj priatel mi hovori:'a preco mu nieco nenapises?'tak som mu vysvetlila,ze to malo casu co mam radsej venujem na pokec s kamaratmi,ako s neznamimi,a ze je to aj tak o flirtovani,o co nemam zaujem.A on nato:'ale ved to je len cez internet,to nieje podvod'.A ja mu na to,ze ja to za podvod povazujem,ze ja mu flirtovat za chrbtom na internete nechcem,a ze si tiez neprajem aby to robil on,pretoze by ma to velmi zranilo.Tiez som mu vysvetlila ako to vidim ja,ze je to velmi zradne,ze to zacina akoze kamaratstvom,a konci tazkym flirtovanim a komplimentmi,na ktore clovek zabuda pod vlastnou strechou,kde to najviac chyba.A ze partner tym moze vela znicit.Je tak jednoduche podlahnut takemuto chat mameniu,ale u mna je frajer ten,co odola,a ide po radu ci povzbudenie za kamosmi.
Koniec pribehu bol ten,ze kedze francuz pisal ze nieje ziaden uchylak,len si chce pisat,tak som odpisala ze je to mile od neho ,ale ze som busy mlada zena,ktora na pisanie nema cas.Aj ked zvycajne sa neozyvam vobec,a snazim sa drzat hesla:nerob druhemu to co nechces aby on robil tebe.
Tolko k vseobecnej teme ,a co sa tyka Lucy tvojho pripadu,bud vas to posilni alebo zabije.Trapi ma akurat ta myslienka,ze ty si bola ta,ktora to zastavila,co by sa stalo,keby si na to neprisla teraz,ale az o par dni tyzdnov?Dalo by sa cosi este zachranit?Dokaze sa tvoj priatel z toho ponaucit?
Prosim ta ,hlavne neplac,ukaz mu ako ta zranil,ukaz mu ze ty si vazis samu seba,pozbieraj sa,a kludne sa na neho vykric,a poriadne.
Viem ze ti povedal ze to bolo preto,lebo ty si mala problem o ktorom si nedokazala rozpravat,no on urobil to najjednoduchsie,problemu sa vyhol,ignoroval ho,a myslel si ze si moze dopriat cosi zakazane,kedze ty si na vine ze to nefunguje.
No na vine su vzdy dvaja.Aj mna obcas chut prejde.A tiez casto vysvetlujem priatelovi,ze ak nebude laska ,neznost,tak ani ten zvysok.
Tak si zacni chladit hlavu a maj vela sebeucty.Drz sa.

Lucy, všetko si musíš prehodnoti sama, zaručenú radu ti nik nedá. 6 rokov je dlhá doba, ťažko sa od toho odpútať. Máš obrovskú výhodu, zatiaľ nemáš deti, kvôli ktorým by si musela tolerovať a odpúšťať, ako to robí väčšina. Z mojich skúseností dávam jedinú radu - čas, dlhší. Rozumné by bolo byť mimo seba, vytýčiť si hodnoty pre životného partnera, budúcnosť- radšej vyššie/z nižších je stupeň len do bažiny/. A potom to riešiť aspoň s trochu vychladenou hlavou.
Pokiaľ si nesedíte sexuálne a nevyriešite si to, časom sa to neutrasie. Ak ti niečo nevyhovuje, nezvykneš si na to. Príp. to budeš robiť so sebazaprením. A celý život? Chlap to vycíti. Pre nich je sex slovo božie.

Hmmm.taktoho je na mňa akosi privela dnes...som chorá,nespravila som skusku kvoli 1!otazke,kt.som si nestihla kuk..a dnes som ju potiahla..a toto bol pre mna ozaj sok...som od prirody taka chilli impertinentna,viem,kde su hranice,ale nemyslim si,ze som pouzila taky hrozny vyraz,aby sa mi dostalo takejto brutalnej kritiky!!!!

Je mi smutno,myslela som si,že som sem celkom dobre zapadla a ľudia sa tu berú,akí sú,že toto je volné fórum ale asi som sa mýlila..o.k...mám 25...ale nazvať ma dieťaťom,tak toto je fakt hnusné...možno súdis podla clanku...ja som vsak pisala spontanne a mozno to vytvorilo nejaky dojem cloveka ineho,ako v skutocnosti som...ale o.k.,ked nie,tak nie.Majte sa.

Ďakujem,nie som ale až taká bláznivá,skôr znechutená...a vycerpana...chybaju info...mozno raz napravim..

No Lucy, dievčička...Vôbec ti nezávidím. My sme zatiaľ čosi podobné nikdy riešiť nemuseli a dúfam že ani nebudeme, ale mali sme kopu iným problémov. Tiež sme chodili spolu 8 rokov a teraz sme ďalšie 3 ako manželia, ale... Musím dôrazniť, že momentálne - asi 1 necelý rok, je zatiaľ najlepšie, no čo sme my všetko nemuseli riešiť... A mala som pocit, že v jednom kuse niečo riešime. V začiatku manželstva som s tým nakoniec aj sekla - proste som odišla. Keď sa s niekým nedá, tak sa nedá. A keď som bola v 8 mesiaci, po druhýkrát za nášho vzťahu ma chcel - naozaj iba chcel - udrieť (pre absolútnu somarinu - vytočil ma neodpovedaním a ja som tresla 2 dverami až prašťalo), no poviem ti, to bola jeho posledná šanca. Keď si túto neudrží a zas dačo poserie, nebude ma trápiť (aspoň počas trvania amoku), že ostanem s malým dieťaťom sama, tomu ver.

Raz, ešte za éry chodenia, som s ním zažila nedorozumenie.
Boli sme na dovolenke na Ružíne aj s kamoškou a jej frajerom. Bolo fajn, no akýmsi nedorozumením nás vypovedali z podnikovej chaty o deň skôr - naša personalistka ma zle informovala o dĺžke pobytu, resp. pomýlila si dátumy. A tak sme sa v piatok ráno dozvedeli od správcu chaty, že do 10.00 sa musíme zdekovať, lebo ide pripraviť izby pre ďalších rekreantov.

Dopravili sme sa tam síce autom jeho rodičov, ale keďže auto potrebovali, vyložili sme sa, on ho domov vrátil a späť došiel na motorke.
Po nemilej udalosti s vysťahovaním sa rýchlo vybral domov po auto. Lenže - auto vzala jeho mama do práce. Tak zbehol k bratrancovi, no ten nebol doma - aby ho hodil do mesta. Tak to riskol do mesta na tej motorke bez papierov. Vtedy ešte mobily neboli o tom čo dnes, takže spätnú väzbu, že nejaký problém vznikol, sme nemali. No po jeho niekoľkohodinovom meškaní som zo zúfalstva obvolávala z kancelárie správcu chaty kde koho v dedine - či ho niekto nevidel, no bezvýsledne. A tak sme boli celí v dese, že sa cestou niečo stalo (poviem na rovinu: videla som ho mŕtveho v priekope).
Asi o 16.00 poobede kamoškin frajer sadol do busa smerujúceho do mesta a požičal si auto od otca a došiel po nás aj batožinu. Domov som došla v mrákotách. Nikde po ňom nebola ani stopa. Mala som hrozný strach.
Asi hodinu po tom všetkom dorazil k nám - zúrivý a neodpovedajúci na akékoľvek otázky - si vzal svoje veci a jednoducho odišiel.

Ja som nevedela, kde je sever, ľudkovia!
Po niekoľkých týždňoch trápenia sa, chudnutia od zúfalstva že - toto bol asi rozchod - ale prečo? - a obáv, že mi to prvýkrát v živote mešká 12 dní a ja úbohá som v tom - som sa rozhodla ho naposledy požiadať o nejaké vysvetlenie.
Viete čo som sa dozvedela? Že áno, je to rozchod. A prečo: No jednoducho som z neho urobila vola (na to si vystačil aj sám, si myslím...), lebo sa pachtil do mesta k matke po auto. Tá ale ešte musela urobiť nákup. A keď nákup doma vyložili, letel na Ružín. No my sme chvíľu predtým odišli. A aj tak už má inú - sám vyvinul aktivitu. Spomenul si totiž, že raz potreboval lepiacu pásku a požičala mu ju jedna dievčina, ktorá tam robila šičku. Za požičanie od neho "vymámila" sľub, že si dakam vyjdú. No a on si proste povedal, že keď už s nikým nechodí, tak si "ide splniť sľub".

Ja som nevedela, či sa mám rehotať alebo mu jednu vylepiť alebo sa jednoducho postaviť a odísť. Také idiotské nedorozumenie, ktorému pomohol prerásť do absurdity - to sa nedá ani okomentovať.

Vmietla som mu do tváre, ako príšerne som sa bála a vzala som sa na odchod. Vtedy začali prosby počas ktorých z neho vyliezlo, aký chumaj to vlastne je. S tou kočkou bol v meste. Stretli sa, bolo leto, ona mala šaty na ramienka a - na pleci jazvu, akú mám ja po jednej autonehode. Vtedy v ňom niečo hrklo a rozhodol sa, že sa s ňou už nestretne. V práci sa jej vyhýbal ako mohol, ale raz ho zastihla s termínom na rande. Ďeň predtým sme sa vyrozprávali a tak ma dosť nasralo, že jej nemieni ani len vysvetliť, o čo tam šlo. Prinútila som ho ísť tam - že nech je charakter a nevodí ju za nos. Hodinu na to sme sa mali stretnúť v meste my dvaja aby mi povedal, ako to dopadlo.
Aj sme sa stretli - a predstavte si, spoza roha ju pozoroval kým jej nedošla trpezlivosť a neodišla. Nemal ani len toľko guráže, aby jej povedal:Sorry!
Poviem vám, toto takmer ukončilo náš vzťah. Nie to ako magorsky si vedel niečo vykonštruovať, ale to, ako sa zachoval k tej dievčine.
Po rokoch, keď som čítala o afére Simony Krainovej a Dary Rolinc ako sa išli biť o toho paka Sagvana Tofiho a nakoniec sa spojili ako kamošky a nakopali ho, bolo mi do smiechu, že som na tom bola takmer ako ony, haha!

Prehltnúť som už prehltla veľa - hlúpe reči, pár nadávok, ale fakticky - takúto virtuálnu ani inú neveru nie. A ťažko som sa zmierovala s takýmito "maličkosťami". Toto by mi trvalo oveľa dlhšie - stráviť to.

Presne ako tu už niekto poznamenal, čo bude robiť pri iných - väčších problémoch, ktoré život prináša? Kam a akými spôsobmi sa bude ukájať?!
A ako sa ja poznám, každou vyronenou slzou by si zatĺkal klinec do rakvy nášho vzťahu - je neznášam, keď chlap reve a drísta tie prázdne sľuby! To mám z detstva. Vďaka otcovi. Môj aspoň nereve, haha! No kvety by už boli náhrobný kameň. Ale to som ja. Mňa by musel nechať vychladnúť - isto by som odišla, lebo toto by som nezniesla. Pre mňa by to bolo podlizovanie. Mne by trebalo veľa času a tak ti závidím, lebo ja som sa vyrovnávaním s kadečím v našom vzťahu zaoberala hrozne dlho. Mohli sme mať viac času na seba. Ale to už nevrátim.

Drž sa a trošku mu to daj pocítiť. Toto je neopakovateľná šanca dosiahnuť, aby si spomenul, prečo ste sa vlastne kedysi, pred rokmi, dali dohromady. Nech to aspoň na chvíľu bude také, ako predtým. Aj keď s trpkou príchuťou nedôvery...

Sorry babenky, že zase tak obšírne...

Luci ,ja si myslím že vypovedané slová môžu a nemusia byť pravda,ale slzy a plač,
sa nedá len tak zahrať ,aspon nie u mužov.To je podľa mňa pravý dôkaz toho ,že
ťa miluje a ze toho čo sa stalo ľutuje.Skús mu dať šancu,ale ja by som ho podozrievala pri každom neskorom príchode.Ono odpustiť sa dá,ale pochybnosti zostanú.Psychlógovia radia,ak už ste odpustili neveru,viacej ju nespomínajte.Nie ju vyťahovať pri každej hádke.Len či sa to dá dokázať aj praxi,neviem ,ja som
mužovu opakovanú neveru riešila rozvodom.

Mila Lucy!
Ci mu odpustis, je len a len na Tebe.
Kazdy sme iny: niekto by odpustil aj ked mozno nezabudol, iny by odpustil a ked uz sa rozhodol odpustit, tak aj zabudol a iny by ani neodpustil a ani nezabudol.
Posledne spomenute som tvrdila aj ja: keby ma muz raz podviedol, bol by to koniec (aj to stale tvrdim). Lenze tohto leta sa stalo toto: Moja kamoska, ktora je vydata osem rokov a s manzelom maju tri deti - 7-rocneho chlapca, 2-rocnu dcerku a teraz 4-mesacne babo, zistila, ze muz ma frajerku. Musim pripomenut, ze kamoska bola v lete este tehotna! Ked sa dozvedel, ze to uz vie, ani sa tym netajil a do oci jej povedal, ze ano, je to pravda a on tu frajerku lubi a neprestane sa s nou stretavat, lebo to s nou nedokaze skoncit. Ale samozrejme, lubi aj ju - svoju zenu.... Takze sa s nou stretaval aj nadalej a mojej kamoske zostali len oci pre plac. Nechat ho nechcela, pretoze ho lubi a aj kvoli detom. Tak s nim zostala a rozhodla sa, ze mu da cas na rozmyslenie. Toto obdobie bolo hrozne -trvalo to asi tri mesiace, ale si nechci predstavit ako kamoska trpela a co prezivala a ja s nou. Tu som zistila, ze mozno ani ja by som nespravila hned hrubu ciaru za vztahom keby sa mi - nedaj Boze - nieco take prihodilo. Lebo kolko sme to s kamoskou rozoberali z kazdej strany tolko rieseni - nerieseni nam vyslo. Dokonca padli aj muzske nazory, ktorymi jej prispel moj muz, ale aj tak to nakoniec zostalo na nej - rozhodnut sa musela sama. Dopadlo to tak, ze sa vratil k rodine.
Cize, co aku radu hodnu zlata by si dostala, vyriesit si to musis ako som uz spomenula na zaciatku, len a len sama.
Len Ta prosim, uz nikdy nevrav, ze uz nikomu neveris, aj ked si sa sklamala velakrat a najmä v rodine a v cloveku ktoremu si verila na 100%.
Zelam Ti vela vnutornej sily a dufam, ze sa rozhodnes najlepsie ako budes vediet.

Lucy....
nech sa uz rozhodnes ako Ty uznas za vhodne, suhlasim s tym, ze si nemas zavriet srdiecko a povedat, ze uz nikomu verit nebudes....pretoze Ty doplatis na to najviac a budes strasne smutna, sama a nestastna....
Drzim paste...